Kamenný ostrov Brač

Napísala 

Brač, tretí najväčší ostrov Jadranského mora. Preslávil ho kriedový vápenec, ktorý po vyleštení pripomína mramor.

Napriek vápencovému podložiu, ktoré slabo drží vodu, je ostrov zelený, porastený píniovými a borovicovými lesmi, olivami, figovníkmi, viničom. V lete tu vonia šalvia a rozmarín. Brač, to je jeden veľký kameň pokrytý tenkou vrstvou zeme. Ľudia ju oddávna museli kultivovať, ak tu chceli žiť. A oni chceli. Kamenné domy po stáročia stavali tak, aby poskytovali úkryt pred horúcim slnkom i studeným vetrom.

Plavac mali je v Dalmácii autochtónna odroda červeného hrozna. Dokázala sa tu prispôsobiť náročným podmienkach: kamenistej pôde a krasovému podložiu. Stačí jej málo vlhka, no potrebuje veľa slnka, čo je ideálne pre túto oblasť. Nad mestečkom Bol na ostrove Brač sa terasovité vinice spúšťajú po príkrych svahoch až k nádherným plážam. A práve vďaka prudkým svahom dostáva hrozno presne toľko slnka, koľko potrebuje. Výsledkom je špičkové tmavočervené, husté a príjemne trpké víno.

Varenik, koncentrovaná šťava z hrozna, ktorá sa získava dlhým pomalým varením, až zhustne a jej obsah sa zmenší na tretinu. Vo Francúzsku mu hovoria le mo?t (cuit), mo?t de raisin, taliansky je to saba, sapa, mosto cotto, vin cotto, španielsky arrope, grécky gleukos, moustos, arabsky dibs. Varenik je sladká náhražka cukru, ktorého mali na izolovanom ostrove vždy málo a ktorý tu bol považovaný za luxus. Dnes oprašujú staré recepty a ožívajú dávne zvyky. Počas druhého októbrového týždňa máte možnosť zoznámiť sa na festivale Dni varenika s miestnym folklórom, vypočuť si napríklad piesne plodnosti, ktoré sa kedysi spievali vo vinohradoch. No a samozrejme, môžete ochutnať varenik na množstvo spôsobov, či už na sladko v koláčoch a bábovke, alebo ako zvláštne dochucovadlo mäsových jedál.

Bábovka s varenikom / Brački kuglof  s varenikom

Suroviny: 400 g polohrubej múky, 2,5 dl mlieka, 1 žĺtok, 100 g cukru, 2 lyžice medu, za hrsť nahrubo nakrájaných orechov, pre chuť mletý svätojánsky chlieb, sušené hrozienka, 1 balíček vanilínového cukru, prášok do pečiva, 20 g droždia, varenik

Do polohrubej múky pridáme vykysnutý kvások a všetky ingrediencie. Dobre vymiešame. Nakoniec prilejeme vartenik podľa toho, koľko si cesto na bábovku vyžiada. Necháme nakysnúť. Potom cesto dáme do vymastenej a strúhankou vysypanej bábovkovej formy, opäť necháme chvíľu vykysnúť a pomaly pečieme. Hotovú bábovku vyklopíme.

Deciliter varenika dodá zvláštnu príchuť jahňacine, ktorá oddávna tvorila základ bračskej kuchyne, aj rybiemu brodetu, pašticáde s njokami, zemiakovému šalátu s rikulou, alebo chobotnicovému šalátu, do ktorého sa tu okrem varenika pridáva aj bôb. Mimochodom, varenik kedysi pili rímski legionári ako zdroj energie počas dlhých pochodov. Miešali ho s vodou, alebo s vínom. Aj Homér spomína v Odysei, že Herkules nosil v kozej koži zahustenú hroznovú šťavu, ktorú riedil s vodou v pomere 1:20. Piť ho odporúčal aj slávny lekár Hipokrates. Dnes sa varenik vracia na mapu regionálnych špecialít Európy, aby obohatil kuchyňu o dávne recepty, a zároveň ukázal, že gastronomické tradície sú tým najlepším dedičstvom, ktoré môžem získať od generácií, ktoré tu boli pred nami, a odovzdávať tým, ktoré prídu po nás.

K špecialitám ostrova Brač patrí vitalac, jedlo pripravené z jahňacích vnútorností zavinutých do čreva a pečených na grile. V máji tu majú gurmánsky sviatok na oslavu mangoldu a bôbu, v októbri sa tešia z hroznového varenika. Smutica je zaujímavý a originálny nápoj, ktorý sa pije na ostrovoch Brač, Hvar a Korčula. Je to zmes červeného vína a kozieho mlieka v pomere 1:3 alebo 1:4. Slúži na osvieženie. Na Korčuli sa podávala ráno a očakávali sa od nej povzbudzujúce účinky ako od kávy. Smutnicu dnes môžete dostať vo vybraných konobách na všetkých troch ostrovoch. Pri návšteve ostrova Brač nezabudnite ochutnať tortu hrapačušu, špeciálny biskvit zo zmesi cukru, nasekaných orechov a bielka. Zmes sa najskôr varí nad parou, potom sa nakrája na kocky a suší v peci.

Brač v kocke

Zlatni rat (Zlatý roh), Jedna z najkrajších pláží Jadranu, svetový unikát, ktorý nájdete na juhu ostrova pri turistickom stredisku Bol. Tento viac ako 600 m dlhý piesočnatý výbežok pevniny mení tvar podľa vetra a prúdenia vody. Pláž je ako stvorená pre dovolenku s deťmi, more s príjemným vetrom pre windsurfing. Zlatni rat má vyhradené miesto aj pre nudistov. * Supetar, prístav pre trajekty zo Splitu, najväčšie turistické centrum ostrova.  Nájdete tu aj potápačské stredisko. V okolí mesta môžete vidieť bunje, okrúhle prehistorické kamenné stavby s kopulovitou strechou, podobné ako tholos na Kréte, nuragho v Sardínii, baracca v Katalánsku. * Škrip, najstaršie sídlo ostrova. Turisti sme chodia kvôli múzeu ostrova Brač. Legenda hovorí, že tu pochovali manželku a dcéru cisára Diokleciána, ktoré sa pridali ku prvým kresťanom a boli kvôli tomu popravené.

Kamenárski majstri

Pučišća, stredisko kamenárstva, ktoré dostalo Brač na mapu sveta, pretože  jeho kvalitný vápenec bol použitý na stavbu Diokleciánovho paláca v Splite, katedrály v Šibeniku, viedenského a budapeštianskeho parlamentu. Istý obchodník dokonca naplnil tri lode kamennými kvádrami z ostrova a predal ich na stavbu Bieleho domu do Washingtonu.

Na Brači sídli klesarska, teda kamenárska stredná škola, jediná takto špecializovaná škola v celom Chorvátsku. Viacerí z 90 učňov vystavujú svoje práce v zahraničí a po maturite pokračujú v štúdiu na vysokej škole, najšastejšie idú na stavebnú fakultu alebo študujú reštaurátorstvo. Škola každý rok organizuje sochárske sympózium. Sochy renomovaných sochárov zdobia školskú záhradu.

Dina Jakšić pochádza z Donjeho Humca na ostrove Brač. Maliarstvo študovala v Splite a v Ríme. V jej rodine sa talent rozmnožuje z generácie na generáciu. Starý otec Lovre bol známy sochár, otec Dražen tiež, matka Ida je kostýmová návrhárka, brat Lovre sochár, Dina maliarka. Práce je plno, verejné aj sakrálne motívy. Lovre dokáže vytiahnuť z kameňa abstraktné formy a poetický výraz. Dinu fascinujú žiarivé farby na veľkých plátnach. Matka navrhuje kostýmy a šperky pre rockových spevákov.

V Donjom Humci všetci vedia, čo je to umelecká tradícia. Veď len pred sto rokmi tu žilo 200 ľudí a existovalo 13 kamenárskych dielní. Tu je zvykom, že keď syn zdedí starý dom po rodičoch, zbúra ho a na jeho mieste postaví nový. Zo starého domu však ponechá jednu stenu, aby ostala ako pamiatka na predchádzajú generácie, ktoré dom stavali. Ak pôjdete okolo, určite vyhľadajte dom rodiny Jakšićovcov a ich rodinnú galériu, v ktorej vedľa seba vystavujú diela všetci členovia tejto talentom bohato obdarovanej rodiny.

Po stopách Kukučína

Všetci sme sa to povinne učili, áno, vieme, že slovenský spisovateľ Martin Kukučín strávil polovicu života ako lekár na Brači. Ale málokto tuší, akú výraznú stopu tu po sebe zanechal, ako pekne dodnes obyvatelia ostrova hovoria o doktorovi, ktorý bol skvelý diagnostik, a ak bolo treba, chudobných pacientov ošetril aj zadarmo. Na Brači Kukučín napísal Dom v stráni, osudy bračských ľudí ho inšpirovali aj pri písaní knihy Mať volá. Zbytočne by ste tu však hľadali konkrétny dom v konkrétnej stráni, šlo naozaj len o literárnu fikciu.

Kukučínovi ponúkol miesto lekára na Brači tunajší bohatý obchodník Marco Didolić, ktorý predával bračské víno v Prahe. Zároveň s lekárom pre všetkých obyvateľov pomerne izolovaného ostrova priviedol aj budúceho manžela pre svoju neter Pericu. Na doktora, ktorý sa vždy ochotne vybral za pacientom a po náročnom kamenitom teréne chodieval na malom somárikovi, si všetci spomínajú v dobnrom. O chorvátskych motívoch v jeho knihách sa píšu diplomové práce. Bračania si ho vážia aj kvôli tomu, že povedal: „Keby som nebol Slovákom, bol by som Chorvátom!“

Didoličovský palác sa už roky nevyužíva, hrozí, že ruina čoskoro spadne. A pritom by to bolo vhodné miesto pre literárne a kultúrne akcie dokumentujúce chorvátsko-slovenské priateľstvo. Realita je však zatiaľ taká, že palác upadá a pustne.

Danica JANIAKOVÁ

Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry 

 

Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe

Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku

Objednať si ju môžete na tel. č. 0908 069 388, stojí 5,00 eur, poštovné neplatíte.

 

Posledná úprava 19.07.2016

Nájdete nás na FB