Jeden deň na dolnozemskom jarmoku

Jeden deň na dolnozemskom jarmoku

Napísala 

Tak som si urobila radosť a strávila som jeden deň na Dolnozemskom jarmoku. Striedavo ho organizujú Slováci, ktorí žijú v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine, teraz sa konal na Slovensku, v Starej tržnici v Bratislave. Nevedela som, čo skôr fotiť, zoznámila som sa s príjemnými ľudmi, objednala si obraz od maliarky z Kovačice, získala originálny recept na herovke - a nápad na knihu o kovačických maliaroch.

Dolnozemský jarmok, to je sviatok všetkých tých, ktorí si vážia svoje korene i tradície. V Starej tržnici celý deň znela ľudová muzika, tancovali a spievali folklórne súbory, ku ktorým sa mohol pripojiť každý, komu to nedalo len tak postávať, večer sa veselili už všetci; ako na každom jarmoku, aj tu ste sa mohli kochať zručnosťou remeselníkov a kúpiť ich výrobky; no predovšetkým to bola možnosť stretnúť sa aspoň raz za rok s príbuznými, ktorí žijú na Dolnej zemi, v troch regiónoch, do ktorých kedysi odchádzali za lepším živobytím celé slovenské rodiny.

O tom, ako je Kovačica známa tvorivosťou naivných maliarov, hádam ani netreba hovoriť. Zuzana Veresky sa síce narodila v Padine, ale už tridsať rokov žije a maľuje v Kovačici. Je maliarkou „od Boha“, kreslí už od detstva, zachytáva svet taký, aký má rada: dedinu a prírodu, vtáky a kvety, ľudí na poli i na bicykli. Z jej obrazov sála neprehliadnuteľný optimizmus a schopnosť tešiť sa z malých i veľkých vecí, pre ktoré sa oplatí žiť. Vystavovala vo Francúzsku, Španielsku, Amerike, Tunisku a všelikde inde - a aj u nás, v bratislavskom Pálfiho paláci, kde sme mali možnosť vidieť obrázky, do ktorých maliarka  jedinečného rukopisu vkladá dobrotu, pokoj a lásku.

Kto prišiel na dolnozemský jarmok včas, mohol ochutnať pirohe, opekance, palacinke, rejteša, kiflíke, salovie buchtičke, brdovce, šiflíčky, griliaš, klbásy i sarmu. Toto sú herovke, ktoré musí doniesť na svadbu i na krst každá krstná mama v Aradáči, a takto ich pečie 77-ročná Erža Jánošíková:

Herovke som robila už ako mladá. Načim desať vajíčkov, bjelka ňje, ľen 10 žĺtkov, jedna pavlaka (smotana), dve lyžičke cukra, kryštálový obyčný, a štipka soli. A päť lyžicov pálenô mocnô. Mjesite šecko s múkou tak, ako vajká popíjajú, 18 lyžíc dáte, ak sa vajká väčšie, tak ešte jednu hodíte, žeby sa vám cesto nelepilo na ruky. A mjesite, aby sa vám ligotavô vymiesilo pekne. A robíte také guľôčky ako dobrý orech, dvadsaťpäť guľkov z toho cesta. Tie potom vyvaľkáte na tenko ako palacinku každú. Želiezkom pokrájate, ale ňje do kraja, a na prst si naberjete taký slížok najskôr z jednej a potom z druhej strany. Dáte zohriať dva litri masti a z toho cesta prepletaňjeho dáte do takej okrúhlej varečke, čo sú dve spojenie, tá sa zatvorí a herovka v tej horúcej masti narastje. Pečiete do červena, to je hneď, ani päť minút ňje. Ňje je to veľkô, herovke napiecť, ani drahô. Ľen misíte dlho stáť a krútiť to cesto v tej vareche v tej masti, horúco je.

 

© Danica JANIAKOVÁ

 

Profily kovačických a padinských maliarov nájdete tu: Maľujeme krajinu srdca

 

 

Posledná úprava 28.12.2016

Nájdete nás na FB