Ostrovy Cres a Krk dlho súťažili o titul najväčšieho ostrova Kvarnerského zálivu, až kým posledné merania nedokázali, že sú takmer rovnako veľké: oba merajú 406 km2. Je tu ideálna klíma pre príjemný život: ročne 260 slnečných dní s priemernou ročnou teplotou 15,3 oC, lesy a háje plné borovíc, agáv, dubov, cédrov, cyprusov, datľovníkov a pínií, bohato tu kvitnú magnólie a oleandre. Každý ostrov má niekoľko centier, v ktorých si prídu na svoje milovníci zábavy, športu, kultúry i pamiatok. No ak netúžite po ruchu, ale po totálnom relaxe, tu ho určite tiež nájdete. Kvarner je rajom pre novodobých robinsonov: má plno osamelých mysov a skrytých zátok, a keby ani tie nestačili, v ponuke sú aj dovolenky na majáku.
Na ostrove minisukní a vína
Zo všetkých ostrovov Kvarneru sa azda najviac hovorí o Susaku. Je to piesočný ostrov, ktorého obyvatelia používajú zvláštny dialekt a ženy nosia kroje, ktoré sú dôkazom, že minisukňa bola zrejme vynájdená práve na tomto ostrove.
Susak získal prezývku „plávajúci vinohrad“. Od nepamäti sa tu pestuje zvláštna odroda vína, ktorú nikde inde nenájdete. Vyrába sa z nej vynikajúce víno Trojiščina. Traduje sa, že kúpanie v mori pri známej piesočnej pláži v zátoke Bok pomáha otehotnieť ženám, ktoré dosiaľ márne túžili po dieťati.
Chobotnice sa v čase výlovu dajú nájsť po celom kvarnerskom zálive, ale v zvlášť veľkom množstve sa zbierajú a lovia v okolí ostrova Susak. Chobotnice sa smažia, dusia, plnia rôznymi plnkami a pridávajú do brudetu.
Vyprážané chobotnice
Chobotnice očistíme, odrežeme im hlavy, chápadlá, vnútornosti a priesvitné časti. Necháme ich osušiť. Telá nakrájame na krúžky hrubé asi 1 cm. Ak sú staršie, najskôr ich povaríme vo vode, aby zmäkli. Obalíme ich v múke a rýchle opražíme v oleji tak, aby boli počas vyprážania úplne ponorené. Keby sme ich vyprážali príliš dlho, stvrdli by. Tvrdnú aj vtedy, keď dlhšie postoja, preto ich podávame za horúca. Posolíme ich až po vypražení. Podávame s hranolkami a zeleninovým šalátom.
Chobotnice môžeme pripraviť aj vcelku, plnené zmesou pršutu a tvrdého ovčieho syra. Pečieme ich pol hodiny na pekáči, posypané strúhankou a petržlenovouu vňaťou, osolené, okorenené, zaliate olejom a vínom.
Kuna sa "zrodila" na Crese
Sladkovodné Vranské jazero na ostrove Cres je prírodnou cisternou, ktorá zhromažďuje dažďové vody z celého ostrova. Hladina jazera s rozlohou 5,75 km2 sa nachádza 13 metrov nad morom, zatiaľ čo dno siaha do hĺbky 69 metrov pod morom. Udivuje vedcov aj laikov: tí prví dosiaľ nedokázali vysvetliť, akým spôsobom môže byť taký obrovský rezervoár sladkej vody jednoducho „zavesený“ v mori.
Valunska ploča – jedinečný nápis v hlaholike, chorvátskom písme z 11. storočia, nájdete na stene kaplnky neďaleko rybárskej dedinky Valun.
Cres je poslednou oázou európskeho supa bielohlavého. Ak ho chcete vidieť lietať, navštívte mestečko Beli, v ktorom sídli ekocentrum Caput Insulae Beli, ktoré organizuje pozorovanie týchto chránených dravcov.
Hudba zakliata v bronze
Mestečko Osor má štyritisíc rokov starú slávnu históriu. Za čias Rimanov tu žilo až 20-tisíc ľudí. Dnes má síce mimo sezóny len sedemdesiat obyvateľov, ale v lete žije intenzívnym kultúrnym životom. Láka najmä milovníkov klasickej hudby, pretože sa tu už tri desaťročia konajú známe Hudobné noci. Mestečko fascinuje pokojnou atmosférou, vzácnymi archeologickými a sakrálnymi pamiatkami – a bronzovými sochami, ktoré zdobia jeho uličky a námestia. Ich autormi sú renomovaní chorvátski sochári vrátane Ivana Meštrovića. Väčšina sôch stvárňuje hudobné motívy; jednu z mála výnimiek predstavuje Bahorićova Kuna, socha zvieraťa, ktoré má v Chorvátsku zvláštne postavenie. V 11. storočí, počas nadvlády Benátok, odvádzali totiž mestá Cres a Beli Benátčanom ročný „poplatok“ 40 a 15 nožičiek kuny skalnej. Bolo to prvé použitie kuny ako platidla, a tak práve podľa tohto malého vrtkého davca so žltohnedou srsťou a žltou škvrnou pod krkom neskôr pomenovali chorvátsku menu.
Tajomstvo zdravia ostrovanov sa ukrýva v tradičnej príprave jedál na olivovom oleji s bobkovým listom, rozmarínom a bazalkou. Sviatočný obed na ostrovoch Kvarneru spravidla obsahuje domáce cestoviny (šurlice, makaróny, noky) s rôznymi omáčkami alebo guľášom. Občas sa vyskytnú kulinárske atrakcie ako gaštany, divá špargľa či žabie stehienka servírované s lesnými hubami a zemiakmi alebo polentou. Najvyšším triumfom tunajšej kuchyne je však jahňacina. Jedinečnú chuť jej dávajú bylinky, na ktorých sa ovce pasú – mimoriadne bohaté sú na ne ostrovy Cres a Lošinj, jahňatá tu spásajú viac ako tristo druhov aromatických rastlín. Pečené jahňa v reštaurácii Bukoleta v dedine Loznati je jednoducho skvelé a diplom za objavovanie zabudnutých chutí našich predkov tam visí oprávnene.
Jahňacie pečené pod zvonom
Suroviny: 1,2 kg jahňacích kotliet, 1 kg zemiakov, 20 dag cibule, 1,5 dl olivového oleja, 2 vetvičky rozmarínu, bobkový list, soľ, čierne korenie
Postup: Jahňacie mäso nakrájame na porcie, osolíme ho a vložíme do okrúhleho a olejom vymasteného pekáča. Očistené a umyté nové zemiaky poukladáme okolo mäsa a posypeme nahrubo nakrájanou cibuľou. Pridáme rozmarín, bobkový list, soľ, korenie a polejeme olejom.
Táto pochúťka sa dá piecť aj v rúre, ale najlepšia je upečená na otvorenom ohnisku, keď sa pekáč s mäsom a zemiakmi prikryje železným zvonom, vloží medzi žeravé uhlíky a zahrnie sa nimi. Pečieme 1,5 až 2 hodiny.
Možno neviete, že..
- Medzi Istrijským poloostrovom a južnejšie položenou Dalmáciou sa rozkladá Kvarnerský záliv, časť jadranského pobrežia, ku ktorej patrí niekoľko ostrovov. Najznámejšie sú Cres, Lošinj, Krk a Rab. Je tu ideálna klíma pre príjemný život: ročne 260 slnečných dní s priemernou ročnou teplotou 15,3 oC, lesy a háje plné borovíc, agáv, dubov, cédrov, cyprusov, datľovníkov, pínií, kvitnú magnólie a oleandre. Každý ostrov má niekoľko centier, v ktorých si na svoje prídu milovníci zábavy, športu, kultúry i pamiatok. Ale ak máte dosť ruchu a túžite po totálnom relaxe, tu ho určite nájdete. Kvarner je rajom pre novodobých robinsonov, majú plno osamelých mysov a skrytých zátok, a keby ani tie nestačili, v ponuke sú aj dovolenky na majáku.
...roku 1885 si na Malom Lošinje prenajal izbu a stravu rakúsky doktor Conrad Clar, ktorý sem prišiel spolu so svojim synom-astmatikom. Keďže chlapcovi sa výrazne polepšilo, získali ostrovy spolu s Opatijou a Rijekou nadlho povesť klimatických kúpeľov.
... zo všetkých ostrovov Kvarneru sa azda najviac hovorí o Susaku. Jeho obyvatelia hovoria zvláštnym dialektom, ženy nosia neobyčajné kroje a ostrov sám získal prezývku „plávajúci vinohrad“. Od nepamäti sa tu pestuje zvláštna odroda vína, ktorú nikde inde nenájdete. Vyrába sa z nej vynikajúce víno Trojiščina. Podobným druhom, ktorý rastie len vo vinohradoch na ostrove Krk, je biele hrozno, z ktorého vinári vo Vrbniku vyrábajú jedinečnú Vrbnickú žlahtinu („žlahtina“ znamená „šlachetná“.), harmonické biele víno s nežným buketom a farbou žltej slamy, značku preslávenú aj v zahraničí.
...že sladkovodné Vranské jazero na ostrove Cres je jedinečným fenoménom, prírodnou cisternou zhromažďujúcou dažďové vody z celého ostrova. Hladina jazera s rozlohou 5,75 km2 sa nachádza 13 metrov nad morom, zatiaľ čo dno siaha do hĺbky 69 metrov pod morom. Udivuje vedcov aj laikov, tí prví dosiaľ nedokázali vysvetliť, akým spôsobom môže byť taký obrovský rezervoár sladkej vody jednoducho zavesený v mori.
... že medzi ostrovmi Lošinj a Cres sa nachádza rezervácia delfínov, prvá v Jadranskom mori. Pri troche šťastia uvidíte niektoré zo 150 delfínov, týchto hravých, priateľských a inteligentných morských živočíchov.
Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry
Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe
Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku
Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.
