Viete, kde a kedy sa v Chorvátsku zrodil turistický ruch? A prečo sa v krajine pri našom najobľúbenejšom mori platí kunami? Tieto a ešte viac zaujímavých informácií, vrátane receptov z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe Dobar tek! Dobrú chuť!
Recept na skvelú pochúťku: čierne rizoto zo sépií
Kuchárske knihy sa v Dalmácii dedia. Prababka, babka, mama, dcéra, vnučka, každá pripisuje k pôvodným receptom svoje poznámky, vlastné skúsenosti s prípravou a vylepšením tradičného jedla. V tom spočíva čaro takého rodinného pokladu, akým dobrá kuchárska kniha bezosporu je.
Travarica sa vyrába zo slivovice alebo rakije lozovače, ktorá sa doplní ovocím a liečivými bylinami a nechá odstáť na teplom slnečnom mieste aspoň štyridsať dní.
Sme vo vnútrozemí a tu je kombinácia rakúskej, maďarskej, orientálnej a domácej kuchyne najviditeľnejšia. Preslávené sú slavónske korenené klobásky, no a predovšetkým kulen, zvláštny druh údenej tlačenky, dnes už ochranná značka tohto regiónu. Žiadna svadba, žiadne krstiny či žatva sa nezaobídu bez kulenu.
Suroviny: bravčové pliecko alebo stehno, soľ, čierne korenie, popol, bobkový list. Dávny recept starých otcov na špecialitu znel takto:
Čím bližšie k Jadranskému moru, tým viac v chorvátskej kuchyni prevažujú ryby. Na kuchynskom stole sa môže objaviť až stodvadsať druhov morských rýb.
Biele ryby Jadranu vychutnával svojho času už cisár Dioklecián, ktorý si v Splite nechal – vlastne tiež na „dôchodok“ – vybudovať palác, kombináciu nádhernej vily a vojenského tábora.
Dve fašiangové špeciality chorvátskej kuchyne. Kroštule pochádzajú z Benátok, kde boli nevyhnutnou súčasťou hodov počas známeho benátskeho karnevalu. V Chorvátsku sa udomácnili už dávno.
Prečo sa v Chorvátsku platí kunami?
Mestečko Osor na ostrove Cres má štyritisíc rokov starú slávnu históriu. Milovníci klasickej hudby vedia, že sa tu už tri desaťročia konajú známe Hudobné noci. Dnes Osor láka pokojnou atmosférou, pamiatkami a bronzovými sochami.
Pred cestou k Jadranu minimum z chorvátčiny. Jedálny lístok. Jelovnik. Pozor na rozdielne významy podobných slov v chorvátčine a v slovenčine! A teraz už Dobar tek! Dobrú chuť!
Štyridsať kilometrov južne od Rijeky leží CRIKVENICA, kúpeľné mestečko so 120-ročnou tradíciou. Počas sezóny počet návštevníkov trojnásobne prevyšuje počet obyvateľov.
Korčula je ostrov s najbujnejšou vegetáciou na Jadrane. Tu sa roku 1254 narodil svetoznámy cestovateľ Marco Polo.
Modré more, zelené vinohrady, fialové polia levandule, najviac slnečných dní do roka, pokoj a pohoda – nikto sa tu nikam neponáhľa. Hvar zaraďujú odborníci v cestovnom ruchu medzi desať najkrajších ostrovov sveta. Keďže v takýchto prípadoch vždy ide o subjektívne hodnotenie, najlepšie bude, ak sa prídete presvedčiť sami.
Sandra Nikolić pracovala roky ako turistická sprievodkyňa na ostrovoch Lošinj a Cres. V zrelom veku presedlala na iný druh podnikania. Vo vlastnej záhrade v Bukovici neďaleko mestečka Mali Lošinj pestuje vzácne a liečivé rastliny, suší ich, vyrába z nich čaje, likéry a voňavé vankúšiky.
V antických časoch bola FAŽANA známa výrobou amfor, v ktorých sa rozvážalo víno a olivový olej po celej Rímskej ríši. Jej súčasnosť, to je prístavný ruch a ponuka darov mora i hľuzoviek v miestnych reštauráciách, zvony z Kostola sv. Kozmu a Damiána, rybárske siete a lode, ktoré mieria na Brijuni.
Brač, tretí najväčší ostrov Jadranského mora. Preslávil ho kriedový vápenec, ktorý po vyleštení pripomína mramor.
DUBROVNÍK, mestská perla zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Stredoveké hradby sa rozkladajú na úpätí strmého skalného masívu, v záhradách a parkoch rastú pínie, cyprusy, palmy, oleandre a ibišteky,...
V Splite sídli univerzita, takže je to mesto mladých. Na druhej strane, vďaka príjemnej klíme a pestrým možnostiam ako tráviť voľný čas, sa do Splitu často sťahujú ľudia, ktorí tu chcú pokojne žiť na dôchodku.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia nakrútil v Chorvátsku nemecký režisér Harald Reinl a jeho 120-členný filmový štáb dvanásť filmov na motívy dobrodružných románov z Divokého západu. Ich autor Karl May, chudobný zlodejíček, ktorý si odsedel pár rokov vo väzení,...
Záhreb má 34 múzeí a v nich 3,6 milióna exponátov. Nie je v silách jediného návštevníka, aby videl všetko, etnografické múzeum by ste si však nemali nechať ujsť.
Aj chorvátske hlavné mesto má svoje „Záhorie“. Podľa neho prijala druhé meno známa spisovateľka Marija Jurić-Zagorka, autorka Gričskej čarodejnice. Keď tadiaľto niekedy pôjdete, nezabudnite navštíviť hrady Veliki Tabor, romantický Trakoščan a mesto Samobor, známe vychýrenými krémešovými zákuskami.
Viete, v ktorom roku a na ktorom mieste vznikla chorvátska turistika? Oficiálne uznávaným „vynálezcom“ turistiky je bohatý obchodník Iginio Scarpa (1794 – 1866), ktorý síce žil v Rijeke, ale v roku 1844 si v Opatiji dal postaviť klasicistickú vilu, ktorú nazval po svojej manželke Angiolina. Do tejto vily, ktorá stojí dodnes, pozýval svojich obchodných partnerov.
Hlavné mesto Záhreb ponúka až prekvapujúco veľké množstvo príležitostí na oddych i aktívny pobyt. Jedinečnú atmosféru mu dodáva jeho poloha na hranici medzi kontinentálnou tradíciou a južanskou voľnosťou.
Chorvátsko na severe hraničí s Maďarskom. V tomto regióne je lákadlom pre turistov predovšetkým barokové mesto Varaždín. Jeho dejiny sú písomne zaznamenané už v roku 1181, no najväčší rozkvet zažilo v období baroka. K mestu neodmysliteľne patrí hudba a festival Varaždínske barokové večery.
Tretím najväčším mestom Chorvátska po Záhrebe a Splite je prístav Rijeka, sídlo lodnej spoločnosti Jadrolinija a vysokej školy pre námorníkov.
LOVRAN, mestečko na úpätí pohoria a národného parku Učka, je významným centrom turistického ruchu. Má 5 500 domácich obyvateľov, známu ortopedickú kliniku a bohatú ponuku ubytovania. Turistov sem lákajú aj gastronomické sviatky – aprílové Dni špargle, júnové Dni čerešní, preslávená je i gaštanová Marunada,...
Šesť kilometrov od Opatije a desať kilometrov od Rijeky sa nachádza KASTAV, mestečko, ktoré existovalo už v 11. storočí pred naším letopočtom.
Medzi Istrijským polostrovom a južnejšie položenou Dalmáciou sa rozkladá Kvarnerský záliv, časť jadranského pobrežia, ku ktorej patrí niekoľko ostrovov. Najznámejšie sú Cres, Lošinj, Krk a Rab.
Ostrov Krk je pretkaný šetnicami ? chodníčkami na pešiu turistiku, ktoré kopírujú dávne pastierske cesty.
Veľký prístav pre lode a jachty, známa silueta mesta so štyrmi románskymi zvonicami a tri paralelné ulice, kde na Dolnej stoja bary a reštaurácie, na Strednej obchody a na Hornej ulici kostoly a gotické paláce, – to je mesto RAB, centrum rovnomenného ostrova,...
Ak sa na ostrov Pag pozeráte od pobrežia, vidíte hlavne skaliská vybielené od slnka a silného vetra bóra. No nedajte sa odradiť. Na juhu a západe ostrova sa dobre darí aj vegetácii. A Pažský záliv, to je 27 km pláží, pieskových, štrkových i kamenných.
Jednou z pamiatok zaradených do zoznamu svetového dedičstva UNESCO je mesto – múzeum pod šírym nebom, niekedy nazývané aj „malé Benátky“. Zo Splitu prejdete autom iba 25 kilometrov a zrazu akoby ste sa ocitli hlboko v stredoveku.
Pri hľadaní tipov na to, kde sa dá na Istrii dobre najesť, návštevníkovi pomôže zorientovať sa IstraGastro, regionálny gastronomický sprievodca. Katalóg pripravujú nezávislí odborníci, ktorí anonymne navštevujú reštaurácie a podľa objektívnych kritérií bodujú ich ambient, kvalitu jedla, vína i obsluhy.
Počas dovolenky v Chorvátsku nezabudnite, že ste v krajine, ktorá má viac ako päťdesiat vlastných gastronomických špecialít, a užite si všetky jej chute...
Dok ne osta, ne bi dosta. Ak neostal, nedostal dosť. Také je dávne príslovie Slavónie, svedectvo o pohostinnosti vnútrozemia Chorvátska. Poznáme ho málo, nanajvýš len ako tranzit na dovolenkovej ceste k moru, a tak ani netušíme, že nám môže ponúknuť zaujímavé zážitky a pôžitky, tie gurmánske predovšetkým.
Každý, kto chce ctnostne žiť, mal by sa jej vyvarovať. Tak hovorí staré talianske príslovie o hľuzovke, údajnom afrodiziaku a preslávenej delikatese. A možno najdrahšej potravine sveta, aj keď na päty jej občas stúpa kaviár a niektoré vzácne vína. Cena hľuzoviek sa mení podľa kvality, druhu, sezóny a dostupnosti, aktuálne sa za kilogram najkvalitnejšej bielej hľuzovky na svetových trhoch platí aj dvetisíc eur. Čierna hľuzovka je o čosi lacnejšia, kilogram stojí tristo eur, najlacnejšia letná hľuzovka stopäťdesiat eur.
Sú také sny – o domčeku na brehu mora, o chodníku, ktorým ráno po zobudení zbehnete rovno na pláž, o teplej peci a okrúhlom stole, za ktorým sa schádza rodina, o terase s výhľadom na východ slnka na horizonte, v ktorom prechádza tyrkysové more do jasne modrej oblohy. A sú takí ľudia, ktorí si taký sen splnili.
Rovinj, mesto považované za jedno z najromantickejších v celom Chorvátsku, obklopené cédrami, borovicami a píniami, balzam pre alergikov a astmatikov. Harmonicky prepája architektúru a prírodu, malebné uličky, galérie, reštaurácie, vinárne, skvelú kávu či zmrzlinu, a samozrejme množstvo možností zábavy.
O svojom obľúbenom pive dokáže každý pivár spievať ódy. Chvály na kvality zlatého moku sa však objavujú aj u dermatológov, odborníkov na wellness a samozrejme, aj u klientov, ktorí vyskúšali blahodárne účinky kúpania v pive. Účinky takéhoto kúpeľa na vlastný organizmus si môžu vyskúšať aj návštevníci hotela Eko-Garten v Slavónskom Brode v chorvátskom vnútrozemí.
