Na prelome 19. a 20. storočia patrila s Opatijou a Dubrovníkom k vyhľadávaným strediskám oddychu európskej aristokracie. V prestížnom hoteli Miramare písala svoje romány autorka Gričskej čarodejnice Marija Jurić-Zagorka.
Názov Crikvenica vznikol podľa kostola (crikvi), ktorý tu stál už v 14. storočí. Knieža Nikola z najznámejšieho chorvátskeho šľachtického rodu Frankopanovcov si nechal vedľa kostola postaviť kaštieľ. Po jeho smrti sa z kaštieľa stal kláštor paulínov, neskôr domov pre chorých dôstojníkov, potom detský domov, ktorý viedol spisovateľ Vladimir Nazor. Dnes je v budove, ktorá sa stala symbolom mesta, hotel, a jeho nádvorie slúži ako javisko pre kultúrne podujatia. Jachting, veslovanie, jazda na motorových člnoch, windsurfing, tenis, kilometre pláží, výlety loďou do okolia, rybací piknik, ochutnávka vín – či už túžite po aktívnej, alebo po pokojnejšej rodinnej dovolenke, ponuka je bohatá, môžete si vybrať.
Do Crikvenice sa chodí za relaxom aj v zime. Mierne zimy a suché letá, čisté more a vzduch bez škodlivých alergénov či smogu urobili z nej známe klimatické kúpele s bohatou ponukou thalassoterapie. Za zlepšením zdravia sem prichádzajú ľudia s dýchacími a reumatickými ochoreniami. Ak ráno počujete na pláži niekoho spievať, tak to je presne on, pacient s dýchacími problémami, ktorý dodržiava nariadenia lekárov, chodí sa ešte pred raňajkami poprechádzať po kilometre dlhých plážach a spieva si, aby sa mu do organizmu dostalo čo efektívnejšie a čo najväčšie množstvo liečivého jódu. Najlepšie urobíte, ak sa k nemu pridáte.
Priamo v centre mesta sa nachádza Akvárium. V dvadsiatich štyroch bazénoch tu žije sto druhov jadranských rýb a päťdesiat druhov rýb z iných tropických morí. Akvárium je otvorené každý deň. Gurmánski milovníci rýb prichádzajú do Crikvenice v septembri, kedy sa tu koná týždeň rybárskych špecialít.
Crikvenica patrí k Vinodolu, „vínnemu údoliu“, úrodnej oblasti, ktorá sa začína na severe zálivom Bakar a na juhu ju uzatvára Novi Vinodolski. Vinodolu vládol 400 rokov kniežací rod Frankopanovcov. V roku 1686 vyšla kuchárska kniha Granatapfel, ktorej autorkou bola Eleonóra Mária Rosália, kňažná z Eggenbergu. Po prvýkrát sa v nej spomína recept na jedinečnú tortu Frankopan. Tento zabudnutý recept na tortu, ktorú si už v období baroka vychutnávali vyššie kruhy, zrekonštruovali v Inštitúte etnológie a folkloristiky v Záhrebe a ako exkluzívnu špecialitu ju ponúkajú vybrané hotely a kaviarne.
Torta Frankopan
Suroviny: 400 g lístkového cesta, 6 vaječných žĺtkov, 200 g cukru, 2 dl sladkej šľahačkovej smotany, 1 lyžica škrobovej múčky, 100 g hrozienok, 150 g nasekaných orechov, škorica, muškátový orech, nastrúhaná citrónová kôra, likér maraskíno, 120 g masla, čerstvé ovocie
Postup: Lístkové cesto rozrežeme na štyri časti a rozvaľkáme čo najtenšie. Každý plát dáme samostatne piecť pri teplote 220 °C. Žĺtky, cukor, smotanu a škrobovú múčku zmiešame, necháme 30 minút postáť a potom ich varíme nad parou, pokým zmes nezhustne. Keď vychladne, pridáme oriešky a ostatné ingrediencie. Vychladnutý krém natierame v tenkých vrstvách na tri plátky upečeného lístkového cesta. Prikryjeme štvrtým plátom, ktorý ozdobíme ovocím, prípadne aj šľahačkou.
Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku
Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.
Link na webové stránky Chorvátsko-slovenskej obchodnej komory, ktorá združuje spoločnosti z oboch krajín, ktoré hľadajú miesto na investovanie, partnera pre spoločný podnik, alebo chcú otvoriť svoje prevádzky na podnikanie:
