Druhé najväčšie mesto Chorvátska

Druhé najväčšie mesto Chorvátska

Napísala 

V Splite sídli univerzita, takže je to mesto mladých. Na druhej strane, vďaka príjemnej klíme a pestrým možnostiam ako tráviť voľný čas, sa do Splitu často sťahujú ľudia, ktorí tu chcú pokojne žiť na dôchodku.

Vďaka 2 700 hodinám slnečného svitu do roka si tu môžu aj v zime v závetrí vychutnávať teplé počasie. Azda nikde inde nenájdete v mori toľko seniorov, ako na splitskej mestskej pláži Bačvice. Ak neplávajú, hrajú šachy, vychutnávajú kávu a zmrzlinu, pozorujú čajky, alebo „picingujú“. Picing je zvláštny druh loptovej hry, pri ktorej nikto neprehrá ani nevyhrá, pretože sa hrá len kvôli tomu, aby hráči udržali čo najdlhšie vo vzduchu zvláštne upravenú tenisovú loptičku bez toho, aby im spadla do mora. Najstarší aktívny hráč picingu má osemdesiat rokov.

Lesopark Marjan funguje ako „zelené pľúca“ veľkomesta. Na pravidelných vychádzkach tu stretnete psíčkarov, bežcov, alebo hoci len prechádzajúcich sa ľudí, ktorí mieria do kaviarne. Ak sa vyberiete na Marjan od centra mesta, nemôžete minúť galériu Ivana Meštrovića, jeho splitskú vilu, ktorú si nechal postaviť v tridsiatych rokoch v štýle gréckych chrámov. V parku stoja sochy slávneho chorvátskeho umelca, v galérii vystavujú jeho diela i diela súčasných chorvátskych maliarov.

Elegantná nábrežná promenáda Riva, centrum veľkomestského života. Odtiaľ sa trajektom a loďou dostanete na všetky ostrovy strednej a južnej Dalmácie. Zo Splitu, Opatije, Dubrovnika odchádzajú lode aj na týždenné okružné plavby po Jadrane. Dovolenka na lodi, to je nezabudnuteľný zážitok. Loď vedie skúsená posádka, varí lodný kuchár, vy len vychutnávate, aké pestré je chorvátske pobrežie a jeho ostrovy, ako príjemne sa opaľuje na palube, alebo v zátokách, kde sa loď na pár hodín zastaví. Večer zakotví v prístave niektorého z miest na trase a vy máte čas spoznať jeho pamiatky, nočný život, či jednoducho len relaxovať.

Dioklecián vedel, čo je dobré

Biele ryby Jadranu vychutnával svojho času už cisár Dioklecián, ktorý si v Splite nechal – vlastne tiež na „dôchodok“ – vybudovať palác, kombináciu nádhernej vily a vojenského tábora. Stavali ho v rokoch 295 – 305, teda desať rokov podľa plánov na tie časy osvieteného muža, ktorý sa z obyčajného ilýrskeho vojaka stal rímskym cisárom. Osvieteného preto, že – aj keď bol diktátor – zaviedol viaceré moderné reformy. Napríklad tú, aby každý cisár musel po dvadsiatich rokoch vlády abdikovať. Tým si zabezpečil, že sa v zdraví dožil dôchodku a mohol sa na staré kolená venovať záhradníčeniu. Traduje sa, že keď ho presviedčali, aby u seba urobil výnimku a „cisároval“ dlhšie, ukázal poslom svoju záhradu a povedal: „Keby ste vedeli, aké je krásne dopestovať vlastnú kapustu, nevolali by ste ma naspäť.“

Palác stál pri mori, takže cisárske galéry mohli pristávať priamo pod jeho múrmi. Dnes je na 46 metrov dlhej terase, na ktorej kedysi sedával panovník obrovskej Rímskej ríše, kaviareň. V jeho paláci býva tritisíc Splitčanov. Vzhľadom na to, aké staré múry to sú, nejde vôbec o luxusné byty, aj keď bielizeň sušiaca sa v labyrinte zvyškov rímskej stavby, vyzerá romanticky. V zachovalých pivniciach je múzeum a obchody s umeleckými predmetmi. Stĺpové nádvorie, kde cisár udeľoval audiencie, tvorí zaujímavú kulisu pre kaviarne a koncerty.

Z mauzólea cisára Diokleciána sa v priebehu dejín stala Katedrála svätého Duje, ochrancu Splitu, ktorého za Diokleciánových čias popravili za šírenie kresťanstva. Legenda hovorí, že istá veštica raz stretla dvoch malých chlapcov, kamarátov. Jednému vyveštila, že bude cisárom ľudí, druhému, že bude cisárom ich duší. Nepovedala však, že ich osudy sa stretnú v jednom paláci, ktorý je dnes zapísaný do svetového zoznamu pamiatok UNESCO.

Dalmatínska gastronómia

Kuchár, steward na lodi, recepčný a riaditeľ hotela, šéf turistickej agentúry, dnes majiteľ reštaurácie a útulnej konoby Šperun v centre Splitu. Profesor Zdravko Banović je znalec mesta i dalmatínskej gastronómie. Tej kuchyne, v ktorej prevláda minimalizmus: čo najprirodzenejšie chute, čo najjednoduchšia príprava, čo najčerstvejšie potraviny. Nedostanete tu hranolčeky, ale mäso na grile, marinovaného tuniaka a v bylinkách sedem dní máčaný domáci syr (to je tá žltá zmes v mise), ančovičky s citrónom, bielu rybu pražmu zapekanú s paradajkami, držkovú polievku, do ktorej sa nepridávajú chilli papričky, ani do tunajšieho guľášu nejde ostrá paprika. Tajomstvo úspechu dalmatínskej kuchyne tkvie podľa neho v dvoch veciach: vo veľmi kvalitnom olivovom oleji a v dalmatínskom záčine, zmesi byliniek, ktorá je porovnateľná s provensálskym korením. Záčin obsahuje oregano, tymián, šalviu, mätu, bazalku, majoránku, rozmarín a niekoľko ďalších aromatických a zdravých byliniek.

A na záver dve príslovia, z ktorých podľa Zdravka Banovića hneď spoznáte dušu pravého Dalmatínca: Dalmatínci sú dobrí hospodári, milujú svoju rodinu a ženu, ale majú radi aj (inú) spoločnosť. No všetci dalmatínski milovníci a machovia sú si dobre vedomí, že „žena drží tri nohy stola, muž len jeden“.

Do historického centra sa dostanete štyrmi bránami, každá vedie z inej svetovej strany. Na severe, hneď za Zlatou bránou nájdete veľkolepú sochu Grgura Ninského, biskupa, ktorý presadil vykonávanie omší v chorvátčine. Jej autorom je Ivan Meštrović a Splitčania i turisti radi veria, že tomu, kto pohladí nohu impoznantnej sochy, sa splní jeho najväčšie prianie.

Fotograf Ivo Pervan

Keď Boh tvoril Zem, prišli ako prvé na radu veľké národy a Boh im dával to, čo mu prichádzalo pod ruku. A keď už rozdal všetko, čo mal, všimol si malú skupinku ľudí v úzadí. A vy ste kto, spytal sa. My sme Chorváti. Prečo ste sa nehlásili skôr, spýtal sa Boh. Lebo my sme malý národ, skromný, nám postačí čokoľvek, čo nám dáš. Tak keď ste takí, dám vám to, čo som si nechával pre seba, povedal Boh.

Anekdota, ktorá veľa vypovedá o bohatstve krajiny i o Chorvátoch ako takých. Veľmi rád ju rozpráva Ivo Pervan, fotograf, ktorý síce žije v Splite, ale svojim fotoaparátom zachytil dušu celej krajiny. Objavuje iné Chorvátsko, nielen to, ktoré poznáme z letných prospektov. Ukazuje, že v každom ročnom období, v hmle, vo vetre, aj pod mrakmi, v každom, aj v tom najzapadnutejšom regióne je chorvátska krajina nádherná.

Ivo Pervan, povolaním ekonóm, poslaním fotograf, autor dvadsiatich poetických monografií a nositeľ prestížnych ocenení za svoje diela, vystavoval po Paríži, Kodani, Helsinkách, Bruseli a iných veľkých európskych mestách aj v Bratislave. Aj my sme tak mali možnosť spoznať jeho osobitý rukopis, nezameniteľný práve preto, lebo svoju domovinu fotografuje srdcom.

Danica JANIAKOVÁ

Reportáž vznikla za podpory Chorvátskej turistickej agentúry 

 

Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe

Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku

Objednať si ju môžete na tel. č. 0908 069 388, stojí 5,00 eur, poštovné neplatíte.

 

Posledná úprava 19.07.2016

Nájdete nás na FB