Už v latinsko-chorvátskom slovníku z roku 1740, ktorý spísali chorvátski renesanční spisovatelia, sa našli záznamy o tom, čo sa v ich časoch varilo a jedlo. Za prvú chorvátsku kuchársku knihu sa považuje dielo Ivana Bierlinga z roku 1813, ktorá obsahuje recepty na prípravu 554 jedál. Roku 1932 vyšla po prvýkrát Dalmátska kuchárka, ktorá sa okamžite stala hitom. Jej autorka Dika Marjanović Radica sa narodila roku 1892 v Splite. Recepty zbierala päťdesiat rokov. Prešla ostrovy aj vnútrozemie, mestá aj dediny, hľadala a zapisovala tajomstvá miestnych kuchárok, ochutnávala, varila a piekla. Práve ona ako prvá prehľadne usporiadala kulinársky systém, ktorý v pohnutých dejinách tohto územia formovalo toľko rôznych vplyvov a iných kultúr a aj tak si zachoval vlastnú jedinečnosť. Všetky tie domáce njoky, pašticády, manestry a žgvacety, ale aj arambašiće, ktoré vznikli z pôvodnej tureckej sarmy, či brudet, ktorý má veľa spoločné s talianskou burridou a brodettom, provensálskou bouillabaissou, španielskou a portugalskoouú caldeiradou. Mäso pečené pod zvonom, ryba grilovaná nad ohňom, olivový olej, syry, korenie, ovocie, zelenina, víno a maraska, aromatické bylinky a med. Kuchársku knihu plnú vôní a chutí musela mať v svojej výbave každá dalmátska nevesta.
Platne starých sporákov, medené, panvice, kotly a hrnce, keramické džbány. Gastronomické dedičstvo Dalmácie, svedectvo o jej kulinárskej identite.
Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe
Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku
Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.