Dnes sa stal Hvar synonymom miesta, kam chodia oddychovať celebrity od Gwyneth Paltrow či Paris Hilton až po dánsku princeznú. Každý chorvátsky paparazzo vie, že ak príde do mesta Hvar, zaiste sa mu podarí dobrý „úlovok“. A každá chorvátska hviezdička, ktorá potrebuje byť videná, vie, že ak tu strávi pár dní, určite sa ocitne v niektorom z bulvárnych médií.
Nad rovnomenným mestom Hvar sa týči pevnosť Spanjol. Dóm sv. Štefana stavali od 13. do 18. storočia. V bývalom sklade zbraní sídli informačné centrum pre turistov. Najdôležitejším symbolom kultúry v meste je divadlo, ktoré tu stojí už od roku 1612, takže ide o najstaršie mestské divadlo v Európe.
Ostrov levandule
Starí Rimania hovorievali, že ruža je vôňou srdca a levanduľa vôňou duše. Levanduli sa na Hvare darí, a to vďaka ideálnym klimatickým podmienkam a vhodnému zloženiu pôdy. Sadí sa tu a aj zberá ručne, a preto je oproti úrode z iných európskych levanduľových plantáží najkvalitnejšia a najčistejšia. Rozľahlé plantáže v júni a v júli zakvitnú na fialovo. Voňavé vrecká so sušenými kvetmi a flakóny s éterickým levanduľovým olejom si môžete kúpiť v stánkoch so suvenírmi, v lekárňach i v drogériách. Levanduľa má príjemnú vôňu a dokázateľne liečebné účinky. Pomáha odbúravať stres, posilňuje iminitu organizmu, odstraňuje bolesti hlavy, znižuje vysoký krvný tlak, prispieva k liečbe chrípky, reumatizmu, niektorých druhov kožných chorôb a pomáha aj pri popáleninách.
Gastronomické ikony
Stará minca, ktorá sa našla na ostrove, má na jednej strane vyrytý strapec hrozna, na druhej tvár Homéra, slepého básnika, ktorý okrem bájnych hrdinov ospevoval aj víno. Na Hvare rastie Plavac mali, druh viniča, ktorý sa pestuje len v Dalmácii a z ktorého sa vyrába špičkové víno Dingač. Podáva sa k pečenému mäsu a ovčiemu syru. Tunajšie biele víno Bogdaňuša chutí najlepšie k rybám.
Dobrému jedlu sa v miestnom dialekte hovorí „spisa“. V jedálničku dominujú ryby, olivový olej a bylinky. Hvar má štyri typické gastronomické špeciality. Prvou je kozí syr v olivovom oleji, druhou hvarská gregada, treťou sú medové koláčiky s čiernym korením paprenjaci, ktoré si môžete kúpiť ako suvenír, a nakoniec sladké domáce zákusky, nazývané lodičky.
Hvarská gregada
Suroviny: 1 kg bielych rýb, 4 zemiaky, 4 cibule, hlávka cesnaku, zväzok petržlenovej vňate, mletá červená paprika. 100 ml olivového oleja
Postup: Všetky pripravené suroviny nakrájame na kúsky a vhodíme do širokého hrnca. Posolíme, pridáme červenú papriku, olej a zalejeme vodou tak, aby bol zaliaty celý obsah. Varíme na miernom plameni, kým zemiaky nezmäknú.
Paprenjaci
História prípravy medových koláčikov s bielym korením, nazývaných paprenjaci, siaha až do renesancie. Krehké a chutné tradičné koláčiky sú v súčasnosti jedným z najžiadanejších chorvátskych suvenírov. Kúpite ich na ostrove Hvar a v Záhrebe.
Suroviny: 450 g polohrubej múky, 180 g masti, 10 polievkových lyžíc medu z lúčnych kvetov, 120 g zomletých vlašských orechov, 150 g cukru, ? vrecúška kypriaceho prášku do pečiva, 1 vajce, 3 žĺtky, 1 bielok na potretie cesta, lyžička mletého bieleho korenia
Postup: Múku zmiešame s masťou, cukrom, mletými orechami, vajcom, žĺtkami a medom. Spracujeme hladké cesto, ktoré necháme 1 až 2 hodiny stáť na suchom a chladnom mieste. Potom ho rozvaľkáme na hrúbku pol centimetra a formičkami z neho vykrajujeme rôzne tvary: srdiečka, kolieska, zvieratká, mesiačiky. Plech vymažeme olejom, vysypeme múkou, naukladáme naň koláčiky a každý potrieme bielkom. Pečieme 20 minút pri teplote 200 oC. Podávame s teplým čajom.
Paprenjaci sú obľúbenou pochúťkou v celej Dalmácii. Podľa chuti sa môžu piecť aj s vanilkou, so škoricou či šafranom, s rozdrvenými klinčekmi, prošekom, kakaom a podobne.
Hvarské lodičky
Suroviny na cesto: ? kg polohrubej múky, 150 g kryštálového cukru, 1 dl dezertného vína prošek, 1,5 dl olivového oleja
Suroviny na plnku: 200 g medu, 150 g vlašských orechov, 100 g mandlí, 1 dl dezertného vína prošek, trochu likéru maraskíno, 3 klinčeky, muškátový oriešok, mletá škorica, pomaranč (šťava aj nastrúhaná kôra), práškový cukor
Postup: Najskôr pripravíme plnku. Zomelieme orechy a mandle. Nastrúhame muškátový oriešok a kôru z jedného pomaranča. Med a prošek necháme spolu prevrieť, odstavíme z plameňa a vmiešame orechy, mandle, všetky koreniny a šťavu z pomaranča. Ak je plnka príliš riedka, môžeme ju zahustiť rozdrvenými detskými piškótami.
Príprava cesta: Prošek mierne ohrejeme a rozpustíme v ňom kryštálový cukor. Pridáme olej, múku a spracujeme cesto, ktoré vyvaľkáme na hrúbku pol centimetra a pokrájame na obdĺžničky s veľkosťou približne 15 x 8 cm. Naplníme ich plnkou, okraje na užších stranách zdvihneme a zlepíme do tvaru lodičiek. Plech vymastíme olejom, vysypeme múkou, poukladáme naň lodičky a pečieme pri teplote 200 oC. Ešte zahorúca ich pokropíme likérom maraskíno a posypeme práškovým cukrom.
V starom Starom Grade
Jedným z najstarších miest v Európe a určite najstarším chorvátskym mestom je Stari Grad, prístav, ktorý leží na brehoch veľkého zálivu. Stál tu už v roku 384 pred Kristom, keď sa menoval Pharos. Najstaršou pamiatkou na starých Grékov sú zvyšky tzv. kyklopského múru.
Piesočnú pláž v Starigradskom zálive obklopuje borovicový les. Vzdialenejšie pláže sú kamenisté, no majú vybetónové miesta na opaľovanie. Na severnej strane ostrova nájdete nádhernú Modrú lagúnu. Sú tu vhodné podmienky na jachting, windsurfing, podmorský rybolov a potápanie. Hustá sieť cyklistických chodníkov vás zavedie na zelené polia i do úzkych uličiek, ktoré dýchajú starobylou históriou. Paláce niekdajších staviteľov lodí a námorných kapitánov si dnes kupujú Angličania a Taliani pod podmienkou, že ich budú rekonštruovať v súlade s pokynmi pamiatkarov. Vlani zapísali do svetového zoznamu pamiatok UNESCO Starigradské pole, najväčšiu úrodnú rovinu jadranských ostrovov. Sady s vinohradmi a olivovníkmi sa zachovali v takom stave, ako ich v roku 385 pred n. l. vysadili prví grécki kolonizátori. Vďaka nemu poznáme jedinečný geometrický systém, ktorým si ľudia antických čias spravodlivo delili pôdu.
Ochrancom mesta Stari Grad je svätý Roko (Roch). Každý rok 16. augusta sa konajú na jeho počesť slávnosti. Mestom prechádza procesia, vystupujú folklórne súbory, ulicami rozvoniavajú pečené ryby. Patrón mesta sa pred štyristo rokmi osvedčil ako účinný ochranca proti moru, keďže všetky okolité ostrovy morová epidémia postihla, len Starý Grad sa zachránil. Je možné, že tomu pomohla i dobre zorganizovaná karanténa. Cez celú zátoku vtedy natiahli hrubú reťaz, ktorá do mesta nepustila jedinú loď ani čln. Námorníci mesiac kotvili na mori, potom ich v domčeku, v ktorom je dnes reštaurácia, prezreli mnísi, a až keď sa ukázalo, že sú všetci zdraví, mohli vojsť do mesta. Zásluhy za ochranu mesta však zožal patrón, po ktorom dodnes dostáva meno každý chlapec, ktorý sa narodí šestnásteho augusta.
Básnikov palác
Niekedy uprostred 16. storočia vyplával na more malý rybársky čln. Okrem dvoch prostorekých rybárov Paskoja a Nikolu v ňom sedel aj renesančný básnik Petar Hektorović (1487 – 1572), na tú dobu veľký liberál. Aj keď pochádzal z bohatej rodiny, priatelil sa s obyčajnými ľuďmi. Palác Tvrdalj, ktorý stavali podľa jeho nákresov štyridsať rokov, dal postaviť ako pevnosť, v ktorej by sa v prípade nebezpečenstva mohli skryť všetci ľudia z okolia. Jeho životnej filozofii najlepšie zodpovedá latinský nápis, ktorý dal vytesať nad jedným z prvých záchodov vtedajšej Európy. Pripomína, aká zbytočná je ľudská pýcha: Keď vieš, človeče, aký vlastne si, prečo sa povyšuješ (nad ostatných)?
Celý palác je posiaty múdrymi myšlienkami vytesanými do kameňa: Ó, ako nenávratne ubiehajú dni! Nič nezostane ukryté. Pamätaj, že neuchrániš ani bohatstvo, ani slávu, ani krásu, ani čas, pretože všetko si odnesie smrť.
Filozof a hlboko veriaci človek, zároveň však bard slobodného ducha, sa síce neoženil, ale mal niekoľko nemanželských detí. Preto v jeho paláci údajne žila mníška, ktorú platil za to, aby sa za modlila za jeho dušu. Nebál sa umierania, desila ho myšlienka na pekelné plamene, v ktorých hynú hriešnici. Umrel 85-ročný. Do dejín sa zapísal ako autor eposu Ribanje a ribarsko prigovaranje (Rybárčenie a rybárske rozprávanie), prvého literárneho diela v chorvátčine. Zaznamenal v ňom aj piesne, ktoré mu spievali rybári. Tieto motívy sa objavujú aj v piesňach mužských speváckych súborov klappa, ktoré si môžete vypočuť na ostrovoch, v Omiši i Splite pred vchodom do Diokleciánovho paláca.
V rybníku Hektorovićovho paláca sa morská voda mieša s pramenitou. Žijú v ňom morské ryby cipla, ktoré sem kedysi nasadil samotný básnik a odvtedy ich z úcty k tradícii nelovia. Tieto rybky vraj dokážu predpovedať počasie: keď sa začnú nervózne točiť dokola, je isté, že prichádza zmena, nech si meteorológovia tvrdia, čo chcú.
Danica JANIAKOVÁ
Reportáž vznikla za spolupráce s Chorvátskym turistickým združením.
Viac informácií o Chorvátsku, jeho zaujímavých miestach a recepty z chorvátskej kuchyne nájdete v knihe Dobar tek! Dobrú chuť! Gastronomický sprievodca po Chorvátsku
Kniha je vypredaná, v prípade záujmu hľadajte v antikvariátoch.
Link na webové stránky Chorvátsko-slovenskej obchodnej komory, ktorá združuje spoločnosti z oboch krajín, ktoré hľadajú miesto na investovanie, partnera pre spoločný podnik, alebo chcú otvoriť svoje prevádzky na podnikanie:
