Azda najznámejším umeleckým spracovaním teórie Tieňa je novela Roberta Louisa Stevensova Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hydea. Jeden dobrodinec, druhý zločinec, dve stránky toho istého človeka, jedna svetlá, druhá odporná, teda tieň. Ide o rozdiel medzi obrazom, ktorý o sebe vytvára každý človek navonok, a medzi jeho vytesnenými stránkami, za ktoré sa hanbí, no s ktorými sa musí tak či tak vysporiadať. Je zaujímavé, že ten, kto popiera svoj Tieň, ho intenzívne vníma na iných ľuďoch.

Známa psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés svojím celosvetovým bestsellerom Ženy, ktoré behali s vlkmi spropagovala mytologickú cestu ženských hrdiniek známu z rozprávok a legiend. Nemecká psychoterapeutka Sabine Groth nadviazala na jej prácu svojou Cestou hrdinky, ktorú popisuje ako výpravu k zdrojom ženskej sily. Ničiteľka, Milenka, Kráľovná, Bojovníčka, Divoška a Vedma – to sú archetypy, ktoré nosí v sebe každá žena, a keď sa s nimi spriatelí, bude vedieť, čo v svojom živote má zmeniť a čomu má ostať verná.

Túto knihu som napísala pre všetkých rebelov a stroskotancov, čierne ovce a vydedencov; pre utečencov, siroty, obetných baránkov a podivínov; pre vykorenených, opustených, vylúčených a neviditeľných. Aby jasne videli, aký potrebný je ich hlas, aby cítili dostatok podpory, keď seba a svoje dary ponúknu svetu. Pretože všetci chceme byť vítaní, keď ukážeme iným, akí odlišní a jedineční sme. (Toko-pa Turner v knihe Přináležení)

Určite poznáte pojmy „komplex menejcennosti“, prípadne „oidipovský“ či „napoleonský komplex“. Komplex ako taký je však v psychoterapeutickej praxi omnoho širší pojem. „Dnes každý vie, že ľudia majú komplexy. Menej je však známe to, že komplexy môžu mať nás,“ napísal kedysi Carl Gustav Jung v svojej teórii komplexov, ktorú dodnes rozvinulo viacero svetových psychoanalytikov.

Nakladateľstvo Portál vydalo ďalšie zásadné dielo klasika svetovej religionistiky Mircea Eliadeho, rumunského rodáka, ktorý  od roku 1956 viedol katedru dejín náboženstva na Chicagskej univerzite. Tam hneď v prvý rok pôsobenia predniesol sériu prednášok o význame iniciačných rituálov. Tie mu zaistili profesúru a tým aj možnosť budovať koncept akademického (teda vedeckého, nie teologického) štúdia náboženstiev a založiť novú tradíciu religionistiky.

Každý má svoju budúcnosť, no len niektorí z nás žijú to, k čomu sú predurčení, hovorí psychológ a antropológ Alberto Villoldo v svojich knihách. Inšpiráciu k tomu, ako hľadať, nájsť a hlavne žiť svoj vlastný „posvätný sen“, našiel v tradíciii a technikách šamanov Amazónie a Ánd. V češtine práve vyšiel preklad jeho bestselleru Srdce šamana.

„Veľmi intenzívne cítim, že som pod vplyvom vecí či otázok, ktoré moji rodičia, starí rodičia a vzdialenejší predkovia nechali nedokončené a nezodpovedané,“ píše Carl Gustav Jung v knihe Spomienky, sny, myšlienky. „Často mi to pripadá, akoby v rodine existovala neosobná karma, ktorá sa prenáša z rodičov na deti. Vždy som mal pocit, že som musel dokončiť alebo možno pokračovať v tom, čo predchádzajúce generácie nedokončili.“

„Prečo vediem pacientov k tomu, aby sa vyjadrovali štetcom, tužkou či perom? Predovšetkým preto, aby sa dosiahlo účinku,“ píše známy švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung roku 1929 v svojom diele Ciele psychoterapie. Tým účinkom je celkové uzdravenie psychiky. Psyché, náš vnútorný svet, je reálna a jej skutočnosť sa zviditeľňuje v obrazoch, preto je dôležité brať to, čo maľujeme, vážne, zdôrazňoval Jung.

Extrovert, introvert, archetypy, nevedomie, Tieň, animus a anima – dnes už známe pojmy, ktoré priniesol do modernej psychológie Carl Gustav Jung. Na začiatku ich popularizácie stál okrem Junga a prvej generácie jeho kolegov aj novinár a diplomat John Freeman. Ten s Jungom urobil slávne interwiev pre BBC a redigoval aj knihu Človek a jeho symboly, ktorá predstavila Jungov prínos ľudstvu jazykom zrozumiteľným aj rozhľadenému laikovi. Táto jedinečná kniha s bohatým ilustračným materiálom práve vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Portál.

...to nás posilní, hovoria spolu s Nietzschem psychoterapeuti. Keď za nimi príde klient s tým, že prežil mimoriadne ťažkú životnú traumu, vedú ho pri terapii tak, aby bol schopný vybudovať si na troskách nový, lepší život, aby stratu videl ako šancu rásť, ako príležitosť k zmene a osobnému vývoju. A k zvládnutiu traumatických životných okolností často používajú také zaujímavé nástroje, ako sú analýzy snov a obľúbených rozprávok ich klientov.

„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.

V každom životnom období riešime úlohy, ktoré k nemu patria a ktoré nám často pripadajú ako kríza. No stredný vek, to je vstup do pekla, hovorí Joseph Campbell. Vtedy si všetci priznáme, či už vedome alebo nevedome, že túžime hlavne stať sa tým, kým skutočne sme. Depresie sú signálom, že sme sa od tejto cesty, od zmyslu nášho života odchýlili.

K dobrej jungiánskej tradíci patrí  vyjadrovať pomocou obrazov to, čo je ťažké uchopiť a pomenovať slovami. Preto autorka knihy, ktorá skúma narcistickú poruchu a jej dôsledky ako opustenosť a sebaodsudzenie, použila ako nástroj svojej psychoterapeutickej práce rozprávky. Začala vedľa seba klásť rozprávkové obrazy a psychické fenomény a nachádzala medzi nimi mnoho súvislostí.

Archetyp všetkých archetypov. Tak nazval renomovaný švajčiarsky psychoterapeut Carl Gustav Jung mandalu, kruhový obraz známy zo všetkých svetových náboženstiev. Ak ste sa ešte s týmto pojmom nestretli, pochádza zo sanskrtu, starého indického jazyka, a znamená kruh či magický oblúk. Jung považoval mandalu za symbol mikrokozmu, teda celistvej individuálnej osobnosti, ktorá odráža makrokozmos, teda božskú energiu. A kreslenie mandál, tohto nadčasového zobrazenia jednoty a rovnováhy, využíval na diagnostiku i liečbu svojich pacientov.

Jarný výber knižných noviniek sa venuje prelínaniu dvoch blízkych tém: jednou je liečba ľudskej duše, druhou sú rozprávky a mýty, len na prvý pohľad príbehy, ktoré si ľudia navzájom rozprávajú pre pobavenie. V skutočnosti ide o hlboké sondy do našich vzťahov, ktoré nás symbolicky učia, kým sme, aké najčastejšie konflikty v sebe riešime, a pomáhajú nám nachádzať z nich východiská.

Človek sa v živote naučí viac z toho, čo by robiť nemal. A ak pochopí, že to, čo urobil a vnímal ako „hriech“, ako niečo „zlé“, je v skutočnosti „dobré“, lebo mu to umožnilo vyvíjať sa, pochopí konečne, kto vlastne je. Prestane blokovať svoju tvorivosť a môže viac odovzdať aj ľuďom okolo seba. Takémuto tápaniu v živote hovoríme aj „kríza stredného veku“. A ako z nej von? Ako sa prepracovať od tápaniu k pochopeniu?

„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.

„V práci so snami existuje láska. Cítime, že sny to s nami myslia dobre, podporujú nás a povzbudzujú nás, chápu nás hlbšie, než chápeme sami seba, rozširujú našu zmyslovosť a nášho ducha, stále vymýšľajú nové veci, ktoré by nám mohli dať – a tento pocit, že sme milovaní obrazmi v našich snoch, prestupuje i analytický vzťah,“ píše jeden z klasikov psychoterapie James Hillman v originálnom diele, ktoré práve vydáva Portál pod názvom Sny a podsvětí. „Je to láska založená totálne na vzťahu s obrazmi a prostredníctvom obrazov, láska, ktorá sa prejavuje v imaginačnej odozve na imagináciu v snoch.“

PhDr. Ľubica Hamarová, inšpiratívna trénerka a koučka, vo svojej práci čerpá predovšetkým z diela C. G. Junga: – Prečo ma oslovil práve Jung? Lebo si myslím, že je najbližšie k životu. Jung dáva odpovede na konkrétne problémy, je veľmi ľudský, humánny. Aj jeho archetypy, aj jeho typológia, aj práca s Tieňmi, aj on ako človek a jeho profesionálna cesta sú mi veľmi blízke. Jeho dielo je veľkým príspevkom k tomu, ako sa stať celistvým človekom.

„Je bohužiaľ pravdou, že keď je žena manželkou a matkou, nemôže byť aj hetérou, rovnako ako hetéra trpí, že sa nestala matkou. Existujú ženy, ktorých údelom nie je rodiť deti, ale prinášať duchovné znovuzrodenie mužovi, čo je funkcia veľmi dôležitá,“ napísal 83-ročný Jung v liste Carlovi Jeffreymu. Hetéra, na ktorú vtedy určite myslel, bola Toni Wolffová, prezidentka Psychologického klubu v Zürichu, autorka výrazu „komplexná psychológia“ – a jeho dlhoročná milenka.

Jedného dňa sa ku mne dostal kúsok papiera, na ktorom mi istá žena napísala, že by ma chcela aspoň raz v živote navštíviť. Ten list na mňa urobil dojem, pozval som ju a ona prišla. Bola to žena bez vzdelania, viedla domácnosť svojmu bratovi, mali malý novinový stánok. Láskavo som sa jej spýtal, či naozaj rozumela mojim knihám, o ktorých hovorila, že ich čítala. A ona odpovedala týmto podivuhodným spôsobom: „To nie sú knihy, pán profesor, to je chlieb.“

„Pri liečbe depresívnych pacientov som si opakovane všimla, že ak ľudia, ktorí zažili stratu blízkeho človeka, málo trúchlia, môže to u nich viesť k vzniku depresívnych ochorení,“ píše v úvode ku knihe o význame zármutku v terapii nemecká jungiánka Verena Kast.

„Kto sa ponorí do sveta psyché, nájde v ňom nielen kľúč k všetkému hroznému, čo z človeka vychádza, ale aj tvorivé zárodky všetkého vznešeného a posvätného, čo v ľudstve drieme a na čom sa zakladá naša nádej na lepšie zajtrajšky“ – Jolande Jacobi v úvode do Psychológie C. G. Junga.

Zaujíma vás, prečo sa nám snívajú sny a čo nám nimi chce naše podvedomie povedať? Kniha klasika analytickej psychológie Hansa Dieckmanna SNY JAKO ŘEČ DUŠE prináša teóriu aj ukážky praktických výkladov snov vychádzajúcich z C. G. Junga, ktorý sny považoval za „monológ pod prikrývkou vedomia".

Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“

„Premýšľal som, ktorý Jungov text by som si vzal, keby vypukol požiar. Vzal by som Červenú knihu a zvyšok by som nechal v plameňoch. Z jej textu sa dá rekonštruovať mnoho vecí, ktoré sú podstatné,“ hovorí historik psychológie a znalec Jungovho diela Sonu Shamdasani.

Aký význam majú naše sny? Prečo je dôležité sa nimi zaoberať? Tieto otázky kladie v publikácii s jednoduchým názvom SNY profesorka psychológie na univerzite v Zürichu Verena Kast. Na základe svojej dlhoročnej praxe jungiánskej psychoanalytičky odpovedá: „Vedomou konfrontáciou so snom môžeme odhaliť pravdu o sebe, objaviť upozornenie na to, čo je pre náš život v danej chvíli dôležité.“

Knihy, ktoré inšpirovali C. G. Junga. "Keď človek číta, neuspokojí sa s jednou knihou, musí ich mať veľa, pretože „jedna kniha otvára druhú“. Táto myšlienka svetoznámeho švajčiarskeho psychoanalytika Carla G. Junga uvádza textovo i obrazovo reprezentatívnu knižnú novinku, akúsi fiktívnu prechádzku po jeho bohatej knižnici. Zoznámime sa tak s odkazom osobností a s myšlienkovými prúdmi, na ktorých Jung postavil svoje celoživotné odborné aj ľudské poznanie.

Anselm Grün a technika aktívnej imaginácie prepojená s kresťanskou symbolikou. Autor, benediktínsky mních a známy spisovateľ, je presvedčený, že mimoriadne záleží na každom obraze, ktorý vpustíme do svojho vnútra, a že obrazy, ktoré v sebe nosíme, majú silu, ktorá nás môže ničiť, ale aj vyliečiť. Jedným z takých obrazov je napríklad aj božské dieťa na slame, ktoré prišlo spasiť hriešnikov.

„Väčšina ľudí máva sny, ale len málokto chápe ich zmysel. Tým, ktorí chcú využiť sny ako dôležité odkazy svojej psychiky, prichádza na pomoc táto kniha,“ hovorí v úvode ku knihe Psychologie snu (Portál 2024) jej autor, švajčiarsky psychológ Ernst Aeppli. „Vysvetliť povahu, jazyk, funkciu a zmysel sna nie je jednoduché. Je nutné k snom pristupovať bez predsudkov, no s intuitívnym chápaním súvislostí, ktoré bežný rozum vníma ako paradox. Výklad sna vyžaduje aj široké kultúrne vedomosti, predovšetkým poznanie najčastejších symbolov, ktoré sa v snoch vyskytujú.“

Prečo som na svete? Má moja existencia nejaký zmysel, nejaký vyšší cieľ? Objavím pravú cestu životom – ale ako? „Všetci máme skrytý príbeh, podľa ktorého pristupujeme k svetu a komunikujeme s ním,“ hovorí kanadská terapeutka Yehudit Silverman a dodáva, že tento príbeh je skrytý hlboko v našom podvedomí a že cesta k nemu vedie cez obľúbené rozprávky a mýty.

MÚDRY STAREC. PhDr. Mária Puškárová takto nazvala  svoju knihu, venovanú celoživotnému dielu a osobnosti Carla Gustava Junga, vynikajúceho švajčiarskeho psychoterapeuta a mysliteľa. "Múdreho starca", ktorý žil 86 rokov a šesťdesiat z nich venoval skúmaniu ľudskej duše, možno nazvať autorkinou dlhoročnou láskou.

Už vás niekedy rozčuľovala nejaká vlastnosť nejakého človeka tak veľmi, že vás to úplne vytáčalo? Iste, z času na čas sa to stáva každému z nás. Stará perzská múdrosť však hovorí: ak na niekoho ukazuješ (vystretým) prstom, tri také isté (zohnuté) prsty ukazujú na teba.

Hravý chlapec – Starý muž. Podľa psychológov sa každý muž nachádza niekde na škále medzi týmito dvomi podobami mužskosti. Chlapec je sympatický, hravý, zábavný, vitálny, má sklon k dobrodružstvu, ústretovo a s nádejou sa pozerá do budúcnosti. Ale...

Nájsť toho pravého partnera. Zdá, že ide o jedno z najväčších umení v živote, ktoré nie každý zvláda. A pritom môže byť všetko jednoduché. Ak si žena, zaobchádzaj so sebou tak, ako chceš, aby s tebou zaobchádzali muži. To isté platí pre mužov: Správaj sa k sebe tak, ako si želáš, aby sa k tebe správala žena, ktorú hľadáš.

Máte obľúbenú rozprávku svojho detstva? Takú, ktorú ste donekonečna chceli počúvať, otravovali mamu, starú mamu, starších súrodencov, aby vám ju znovu a znovu rozprávali? Ktorá rozprávková postava prirástla k vášmu detskému srdiečku najviac? A čo v puberte, aký knižný či filmový hrdina vás fascinoval? Vo vlastnom záujme by ste teraz mali prestať čítať, pokým si presne nespomeniete na tú svoju rozprávku, ten svoj mýtus, toho svojho favorita… Až potom pokračujte v čítaní. Pretože ďalej nasleduje prekvapenie.

Keď mal Carl Gustav Jung jedenásť alebo dvanásť rokov, sníval sa mu sen, ktorý ho vydesil tak, že sa ho sprvu bál dosnívať. O mnoho rokov neskôr, už ako starnúci muž, považoval tento sen za taký významný pre svoj život, že ho zaradil do svojej autobiografie. Videl totiž Boha sediaceho na tróne nad katedrálou v Bazileji, čo by ešte nebolo nič zvláštne, keby tento Boh neutrúsil obrovské hovno, ktoré strechu katedrály rozbilo.

Hans Jellouschek je psychoterapeut s tridsaťročnou praxou. Pôsobí v Stuttgarte, pričom ťažiskom jeho práce je párová terapia. V Portáli už vyšli jeho knihy Pravidla lásky (2003) a Láska natrvalo (2008). Keďže jeho výklady rozprávok klienti prijímali s nadšením, napísal knihu Bludné cesty lásky, v ktorej analyticky rozoberá dve známe rozprávky a jeden grécky mýtus a hľadá v nich paralely so životnými príbehmi mnohých z nás.

Nemecký psychoterapeut Mathias Jung sa v kapitolách svojej knihy Malý princ v nás zamýšľa nielen nad dôvodmi obrovského úspechu tohto Exupéryho diela, ale hodnotí jeho odkaz aj pohľadom psychoanalytika.