Mathias Jung
MALÝ PRINC V NÁS
Portál, 118 s.
Nechcem totiž, aby sa moja kniha čítala ľahkovážne, napísal Antoine de Sain-Exupéry v svojej „kozmickej rozprávke“ Malý princ. Tá medzitým vyšla v miliónových nákladoch preložená do osemdesiatich jazykov. Exupéry napísal text, ktorý oslovuje ľudí všetkých generácií, podobenstvo o detstve a dospelosti, o priateľstve a láske, breviár nádeje a vademecum lásky, ako povedal Eugen Drewermann. Čo všetko si teda podľa psychoteraputa Mathiasa Junga čitateľ odnáša do svojho života, keď prečíta a pochopí príbeh o letcovi a svetlovlasom chlapčekovi a ich stretnutí na púšti?
Ukážky z knihy Malý princ v nás
Malý princ je príbeh o kríze a vykúpení človeka. Púšť je pustá a nemilosrdná a práve preto vhodná na najhlbšie stretnutia človeka so sebou samým. V púšti neuniknem sebe samému. Piesočná búrka zo mňa veľmi rýchle zmyje všetko nepodstatné. Padá dospelá fasáda a objaví sa malé dieťa v nás. Malý princ, malá princezná. Ak mám odvahu, rozprávam sa s nimi, aby som sa vyznal v sebe. V „púštnych krízach“ tak získavame možnosť realizovať najväčší príbeh lásky nášho života: lásku k sebe samému.
V kríze nanovo lúštim zmysel svojho života. Pýtam sa, za čo chcem byť milovaný a pre čo má zmysel naozaj žiť. Prostou logikou detského srdca sa pýtam, čo je v mojom živote dobro a čo zlo, čo je v ňom krásne a čo špatné. Prelievam detské slzy. Kričím bolesťou. Nanovo sa rodím práve vtedy, keď sa oddeľujem od starého života, ktorý už nedokážem žiť. Práve to sa deje s letcom, ktorý sa tak bolestne zrútil z neba svojich ilúzií. Zastavuje sa a robí sedemdňovú exercíciu vonkajšej i vnútornej pustatiny. Pristupuje ku kritickej inventúre svojho osudu. Ruka v ruke so svojím vnútorným dieťaťom pátra po prameni živej vody a nakoniec sa vydáva na nový životný cyklus.
Saint-Exupéry bol géniom priateľstva. Jeho priateľ Ségogne o ňom hovoril, že bol nanajvýš citlivý človek; mal veľkú potrebu priateľstva, vrelosti a dôvery, alebo povedzme náklonnosti, bez ktorej sa nemohla rozvíjať jeho osobnosť.
Priateľstvo potrebuje čas a spoločné aktivity. Priateľstvo je dielo umeleckej práce so vzťahom. Vyžaduje otvorenosť, intímnu dôvernosť, sebaodovzdanie, neskrývané napätie a rozpory, blízkosť i dištanc, prijatie a uznanie inakosti, a v prvom rade bezpodmienečné prijatie.
Ak je to už s priateľstvom také zložité, čo ešte láska? Milovať je riskantné. Láske sa musíme stále učiť, inak nám hrozí pád. Láska je práca. Tak Malý princ stratil svoju ružu. Pretože miluje, cíti sa strašne sám. V skutočnosti prežíva to, čo všetci zamilovaní: fázu sklamania, fázu, v ktorej sa zbavuje klamu. Náhle objavujeme na svojom proťajšku odvrátenú stranu. A práve vtedy, vo fáze sklamania, keď sa ukazuje náš doterajší klam, sa musí osvedčiť realita našej lásky, jej pevnosť, jej kultúra sporov a odolnosť voči krízam. Pre páry, ktoré sa dostali do tohto kritického bodu, platí jedna dobrá rada: Skúmajte tajomstvo svojej partnerskej voľby. Otázka nech znie: prečo som si ťa vzal? Prečo som si ťa vzala? Čo na tebe milujem? Líška radí Malému princovi: Choď sa pozrieť ešte raz na ruže. Uvidíš, že tá tvoja jediná na svete. Malý princ im povie: Obyčajný chodec by si o mojej ruži povedal, že sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia než vy všetky, pretože práve ju som polieval.
Často v procese terapie odporúčam človeku, ktorý konečne objavil seba ako dieťa a zamiloval si jedinečnosť toho malého dievčatka alebo chlapčeka, aby si svoju fotografiu z detstva hrdo zavesil na stenu a viedol s ňou každodenné láskyplné rozhovory.
