O mužskej ceste labyrintom nevedomia

O mužskej ceste labyrintom nevedomia

Napísala 

„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.

Carl Gustav Jung
ASPEKTY MUŽSTVÍ
Portál, 232 s.

Individuácia, anima, animus, archetyp, kolektívne nevedomie, to sú len niektoré z pojmov, o ktoré obohatil svetovú psychoterapiu švajčiarsky psychiater a mysliteľ Carl Gustav Jung. Bádanie v svojom odbore – výskume ľudskej psychiky dokázal tak ako nikto iný prepojiť s filozofiou, mytológiou, dokonca aj s alchýmiou, a, samozrejme, s umením. Svojimi skúsenosťami originálneho liečiteľa ľudských duší ovplyvnil vývoj psychoterapie prvej polovice dvadsiateho storočia. A dodnes z jeho odkazu čerpajú generácie jeho nasledovníkov.

Z Jungovho životopisu je známe, že mal komplikovaný vzťah so svojím otcom, patriarchálnym duchovným, citovo zablokovaným mužom, ktorý stratil vieru v Boha i úctu svojej rodiny a svojho syna. V začiatkoch terapeutickej praxe, kým ešte Jung spolupracoval s Freudom, napísal esej Význam otca pre jedincov osud. Okrem nej neexistuje práca, v ktorej by sa Jung zaoberal výhradne psychológiou muža, v ktorej by opísal mužskú cestu labyrintom nevedomia tak, ako ju spoznal na vlastných skúsenostiach, aj na skúsenostiach svojich pacientov on sám. Až roku 1989 vyšiel v angličtine prvý raz tento výber Jungových prác o maskulinite, ktorý trpezlivo zozbieral z celého Jungovho diela editor John Beebe, analytický psychológ zo San Franciska. Beebe starostlivo prešiel Jungovo celoživotné dielo a vybral z neho pasáže a kapitoly venované psychike muža. Začína archetypmi hrdinu z práce Premeny a symboly libida (kapitoly Vznik hrdinu, Boj o oslobodenie od matky). Ďalšie kapitoly sú venované kríze stredného veku, rozpracovaniu postavy otca, archetypom kolektívneho nevedomia, problémom študentskej lásky i homosexuality, osobnému a kolektívnemu nevedomiu, a samozrejme pojmom anima a animus. Editor do výberu zaradil aj prácu z roku 1946 O fenomenológii ducha v rozprávkach a o tri roky mladšiu prácu Duch Merkurius. (Jung, ako vieme, považoval mýty a rozprávky, rovnako ako sny za spontánne výpovede nevedomia o seba samom, Merkúr teda v jeho chápaní symbolizuje bytostné Ja, ako aj proces individuácie a kolektívne nevedomie ako také). V Beebeho výbere nájde čitateľ aj niekoľko zaujímavých kazuistík.

Ukážky z knihy ASPEKTY MUŽSTVÍ:

Jungov prvý pokus nájsť pre drámu duše inú metaforu než oidipovský mýtus, ktorý ponúkal Freud, predstavoval odhodlaného slnečného hrdinu, ktorého výprava po nočnom mori má za cieľ udržať a posilniť jeho svetlo proti hlbokým inštinktívnym silám, ktoré hrozia, že uhasia jeho vedomie. Tridsaťšesťročný Jung sa s touto optimistickou predstavou odvážil oponovať Freudovi. Freudove odmietnutie jeho myšlienok (a sebavedomého spôsobu, ktorým sa Jung rozhodol predstaviť ich psychoanalytickému svetu) a neistota vyplývajúca z manželskej krízy vyviedli Junga z jeho mladíckej identifikácie s archetypom hrdinského záchrancu. Manželský problém sa vyriešil (na účet všetkých zúčastnených) až po ťažkom rozhodnutí odovzdať sa otvorene pomeru s Toni Wolffovou. Jung sa zaplietol so svojou bývalou pacientkou, z ktorej sa medzitým stala kolegyňa, s plným vedomím manželky, ktorú naďalej miloval a ktorú si ctil. Toto kontroverzné riešenie dospelý Jung nikomu neponúkal ako príklad hodný nasledovania; skôr predstavovalo to najlepšie, čo bol schopný urobiť proti moci archetypu animy, neskôr spolu s touto mocou; archetypu, ktorý objavil tak, že si ho najskôr musel sám na sebe prežiť. Toni Wolffová pomohla Jungovi na teoretickej aj osobnej rovine pochopiť, že v hĺbke psyché hrdina oslobodzuje sám seba od materského princípu (a od infantilného nevedomia, ktoré pre vedomú osobnosť predstavuje puto hrdinu k autorite matky), len aby sa stretol s požiadavkami svojej animy. Tento archetyp, zvyčajne symbolizovaný ženou vekovo mužovi bližšou ako matka, nemusí byť zobrazovaný ako jediná postava, a dokonca nemusí byť vždy zobrazovaný ani ako žena. V svojich mnohých preoblečeniach sa anima stáva celoživotnou partnerkou v boji o perspektívu a nepostrádateľným zdrojom psychologických zložitostí a etických rozpakov, ktoré budú utvárať vedomie muža a v nemalej miere aj jeho osud.

Anima bola Jungovým hlavným objavom na poli mužskej psychológie, pretože zistil, že jedine anima môže muža priviesť k vedomiu, ktoré nie je založené na heroickom sebaovládaní, ale na empatickej participácii na živote. Porozumieť tej časti duše, ktorú Jung nazýva anima, nie je ani tak vecou vhľadu mysli, ako skôr iniciačnou skúsenosťou, mystériom, ktoré treba prežívať, pokým sa nakoniec neodhalí jeho zmysluplné jadro pre vývoj osobnosti.

Jung vedel, že dosiahnuť plný potenciál možnosti byť mužom je možné, len keď hrdina nakoniec skloní hlavu a podrobí sa iniciácii, a to nie z rúk vonkajšieho muža či ženy, ale podľa príkazov svojej animy. Potom dôjde k vývoju jeho erótu zvnútra (a nezriedka aj jeho pocitov o tom, aké miesto má v životoch iných ľudí), takže sa postupne zlepší jeho vzťah k sebe aj k ostatným ľuďom.

Prijatie animy je nevyhnutne ťažké. Jung zdôrazňuje, že zo slova anima pochádza animozita. Iniciácia animou znamená, že sa treba odovzdať nepríjemným skúsenostiam zrady a sklamania, keď projekcie, ktoré anima vytvára, v spojení s jej schopnosťou vytvárať ilúzie, nedokážu priniesť šťastie. Jung niekedy nazýval animu „archetypom života“ a videl jedinca ako odsúdeného trpieť v rukách života, pokým nie je dostatočne presvedčený o jeho moci. Výsledným vedomým postojom, onou „perlou nevyčísliteľnej hodnoty“ je zmysel pre dušu, čo zároveň znamená úctu k autonómii života, múdrosť zrelého starca. Archetyp Múdreho starca tak stojí za animou ako archetyp zmyslu, maskulínneho cieľa a maskulínneho výsledku tohto iniciačného procesu a integrácie ženského princípu.

Túto knihu si môžete objednať tu:

 

Posledná úprava 14.10.2017

Nájdete nás na FB