Kráľovskou cestou do nevedomia

Napísala 

MÚDRY STAREC. PhDr. Mária Puškárová takto nazvala  svoju knihu, venovanú celoživotnému dielu a osobnosti Carla Gustava Junga, vynikajúceho švajčiarskeho psychoterapeuta a mysliteľa. "Múdreho starca", ktorý žil 86 rokov a šesťdesiat z nich venoval skúmaniu ľudskej duše, možno nazvať autorkinou dlhoročnou láskou.

S jeho objavnými názormi sa stretla ešte v čase, keď u nás boli k dispozícii nanajvýš ojedinelé samizdaty v češtine. Študovala jeho poznatky v nemčine a francúzštine, porovnávala ich so skúsenosťami vlastnými i priateľov. A akonáhle to bolo možné, pustila sa do ich popularizácie. Už v prvej  knihe s názvom KTO MÁ V RUKÁCH NEVEDOMIE?  používa namiesto populárnejšieho podvedomia pojem nevedomie, čo má svoj dôvod. Stretli sme sa, aby sme hovorili o takých zaujímavých témach, akými nesporne ľudská duša a jej sny sú. Výsledkom je tento malý slovník.

VEDOMIE - NEVEDOMIE

Na úvod to najdôležitejšie: nevedomie sa nerovná nevedomosti. A nejde tu o slovíčkovanie. Jung vychádzal z toho, že nevedomie nie je pod vedomím, ale nad ním. Má väčšiu moc ako vedomie, robí nátlak na človeka, aby so sebou niečo urobil. Najskôr upozorňuje jemne, ak nepočujeme, zatrasie nami silnejšie.

Čo to je vedomie a nevedomie? Predstavte si našu psychiku ako zemeguľu. Vedomie predstavuje pevninu, nevedomie oceány rozprestierajúce sa na obrovskej ploche Zeme. Aj vedomie tvorí z našej psychiky iba nepatrnú časť.

Vedomie a nevedomie sa k sebe správajú kompenzačne. Ak sa ich rovnováha naruší, dôjde k neuróze. Neurózu nemusíme chápať jednoznačne negatívne, môže byť aj varovaním pred jednostranným životným postojom. Nabáda k zmenám, k práci na sebe. Ak dostaneme potlačené nevedomé obsahy, ktoré nám škodili, do vedomia, vyliečime sa. Aj tu platí zákon zachovania energie: čím viac sú energiou obsadené obsahy vedomia, tým menej sú obsadené obsahy nevedomia.

Boj protikladov medzi vedomím a nevedomím je prospešná vec. Človek, ktorý žije v pokoji, nič neurobí, stagnuje. Samozrejme, že hovoríme o ľahšom neurotickom stave, ktorý je svojím spôsobom prospešný, lebo vedie k vytváraniu nového.

NEVEDOMIE OSOBNÉ A KOLEKTÍVNE

Naše zabudnuté alebo potlačené spomienky, zážitky, inštinkty, tvoria osobné nevedomie. V ňom sme iba my ako jedinečné indivíduum. Okrem neho čerpáme aj z kolektívneho nevedomia, zo súhrnu modelov pre život, akýchsi pravzorov, patriacich ľudstvu všeobecne. Driemu v nás a vynárajú sa nezávisle od našej vôle a nášho vedomia. Jung ich nazval archetypy.

Nevedomie nie je len skladiskom našej minulosti a prítomnosti, sú tam aj zárodky nových myšlienok, tvorivosti. Nič, čo si človek všimne, čo vníma, zažije, sa nestratí. V nevedomí ostáva všetko. Je dobré sa na to spoľahnúť. Ak máme problém, s ktorým si nevieme rady, zverme ho nevedomiu a keď príde čas, ono ho vyrieši. Mnohí filozofi a umelci vďačia za najlepšie myšlienky práve náhlej inšpirácii, pochádzajúcej z nevedomia. Že Archimedes objavil svoj zákon vo vani, vie každý školák. Ale aj dr. Jekyll a Mr. Hyde sa zrodili vo sne, keď spisovateľ R. L. Stevenson hľadal spôsob, akým vyjadriť tému rozdvojenia ľudskej osobnosti. Matematik H. Poincaré, chemici F. A. Kekulé a D. I. Mendelejev udávajú podobný mechanizmus zrodu ich prevratných objavov.

LIBIDO

Je to celková duševná energia človeka. Význam slova v rôznych jazykoch (aj slovenské ľúbiť a nemecké lieben s ním súvisia) sa pohybuje okolo túžob, snáh, pudov, vášne, príjemného, erotického. Pre Sigmunda Freuda  bolo libido energiou sexuálneho pudu. O služby tohto viedenského psychoanalytika mali obrovský záujem frustrované paničky z konca prudérnej viktoriánskej doby, ktorých sny potvrdzovali jeho teóriu, že človeka najviac ovláda sexuálne libido. To stále túži po radosti a uspokojení, pričom v ceste mu stojí morálka ega. Potláčanie týchto túžob, nesúlad medzi pudom a egom, ktorý zrkadlia napríklad aj sny, vedie často až k vzniku chorôb. U ďalšieho z  významnej trojice psychoanalytikov A. Adlera má hlavnú úlohu moc, prestíž, vzájomný pomer síl v rodine, na pracovisku a v ďalších spoločenských vzťahoch.

Jung bol sprvu oddaným Freudovým žiakom, neskôr sa s ním rozišiel.  Postavil sa hlavne proti jeho tvrdeniu, že ľudská psychická energia má iba sexuálny a biologický zdroj. Podľa C. G. Junga tvorilo libido celkovú intenzitu duševných obsahov, zlo i dobro, krásu i lásku, čistotu, hĺbku. Podľa Freuda boli sny len splnením priania, podľa Junga nielen zobrazujú potlačené sily v človeku, ale slúžia aj jeho vyššiemu, duchovnému vývoju.

INDIVIDUÁCIA

Za skutočnú hodnotu, zmysel ľudského života považoval Jung individuáciu, cestu do vlastného vnútra, k svojej podstate, ktorej cieľom je duševná vyrovnanosť. Ide o hlboký inštinkt v nás, ktorý nás núti  vytvoriť ucelenú osobnosť. V tomto procese nejdú  vedomie a nevedomie proti sebe, ale spolupracujú. Pokým sa človek nestane sám sebou, originálnou individualitou, neprejavuje sa ako slobodná osobnosť, nedokáže samostatne myslieť a presadiť si vlastné predstavy o svojom živote. Nedokáže zaň ani niesť zodpovednosť. Prenáša ju na blízkych, na štát, na politikov. Za to, čo mu nevyšlo, hľadá vinníkov zvonku, rodičov, partnera, deti, spoločenské podmienky, vždy je vinný niekto iný, len on nie. V priebehu individuácie sa môže, podobne ako v neuróze, vyskytovať strach. Spissovateľ Alberto Moravia povedal dôležitú vetu: "Strach je kreatívny stav."

KRÍZA

Po štyridsiatke prichádza kríza. Ak človek dovtedy pracoval na tom, aby sa zaradil do spoločnosti, zrazu ho čosi nutká objaviť, kým vlastne  naozaj je, čo má v živote robiť, aby mu to dávalo pocit naplnenia. Duša dozrieva a hľadá svoju individuálnu cestu. Reaguje precitlivenejšie, podráždenejšie. Tento proces trvá päť-šesť rokov a  málokedy sa zaobíde bez životných kríz až šokov, prehodnocovania vzťahov k rodičom, partnerom i priateľom, človek hľadá  nové, vyššie životné hodnoty.

Vtedy nám prichádzajú na pomoc aj sny. Tento druh snov si nemôžeme  nezapamätať. Nejde o tie obyčajné, ktoré  iba "upratujú" nespracované zážitky všedného dňa. Majú hlbší význam, sú iniciačné (z latinčiny inicio - začínam, vrhám sa do niečoho).  Takéto sny sa často objavujú aj po traumách a životných stratách, keď človek v sebe hľadá nový zmysel života. Iniciačná cesta začína často katastrofickými snami, sníva sa nám o zemetraseniach, záplavách, potopách, slepej uličke, v ktorej nás prepadli. Na konci tohto procesu sú sny so symbolmi vyjadrujúcimi dokonalosť, rovnováhu - kruh, štvorec, rovnoramenný kríž, slnko, dieťa atď. Iniciačné sny sú veľmi silné, často intenzívne farebné. Odporúča sa, aby človek prešiel tieto ťažké časy vo dvojici. Aby nebol sám, ale s blízkym človekom. Alebo s odborníkom psychoterapeutom.

TIEŇ

Alter ego, naše druhé JA, všetko to potlačené a skryté v našej duši, za čo sa hanbíme mnohokrát tak, že to odmietame. Sú to charakterové rysy, ktoré by sme radšej nemali - agresivita, schopnosť konať zlo, egoizmus, impulzívnosť, pocity menejcennosti, emócie nezlučiteľné so spoločenskými normami, neúspechy, afekty, zločiny. Všetko, čo o sebe nechceme vedieť, čo odmietame uznať, pripustiť. Paradoxne sa však  o to väčšmi vnucuje, prenasleduje nás, lebo sa nedá zlúčiť s  formou vedome zvoleného ideálu.

Každý má svoj Tieň, čím viac ho potláčame, tým viac nám ohrozuje  psychickú rovnováhu. Pre každého z nás je dôležité, aby sme rozpoznali a prijali svoj Tieň, aby sme  akceptovali fakt, že je našou súčasťou. Potom už nebude potrebovať za každú cenu dávať najavo, že je tu. Mnohokrát je však potrebná nemalá dávka odvahy na to, aby sme sa pozreli otvorene sami na seba. Väčšina ľudí sa bojí objaviť, kto vlastne je, a tak ich Tieň naďalej ovláda.

Tieň je tá časť našej osobnosti, ktorú premietame na iných. Môžeme si byť istí, že ak nás niekto rozčuľuje, dráždi, odpudzuje, vzrušuje, ak niekým pohŕdame alebo ho nenávidíme, je to preto, lebo na neho premietame odmietnutú stránku našej temnej bytosti. Nenávidíme na ňom vlastné črty, v práci sa takým nepriateľom stáva šéf, kolega, na verejnosti si to často odnesú politici, novinári. Okrem individuálneho existuje aj kolektívny Tieň. Dokazujú to predsudky a prenasledovanie  tmavších rás bielou rasou. V snoch sa Tieň premieta do podoby konkrétnych postáv, väčšinou tmavých, neprispôsobivých, v čiernom plášti, ľudí ale i oblúd. Keď Jung koncom dvadsiatych rokov liečil nemeckých pacientov, predpovedal z ich snov ďalšiu svetovú vojnu.

Ten, kto si nechce uvedomiť svoj Tieň, sa chytá do vlastnej pasce. Zväčša nedôverujeme príliš zdvorilému človeku, akoby sme inštinktívne cítili, že ľudská povaha potrebuje zárodok zla. Vieme dobre aj to, aký podráždený a netolerantný je príliš cnostný človek. Ten, kto potláča v sebe zlo, víta, ak ho za neho vykoná niekto iný, napríklad filmoví hrdinovia. Tam pramení obľuba thrillerov a akčných filmov, plných násilia a vrážd. Z toho profitujú aj vydavatelia kriminálnych románov a bulvárnej tlače. Aj klebetenie je projekciou vlastných chýb, ktoré na sebe nevidíme, o to viac nám udrú do očí na iných.

Neznamená to však, že máme bezuzdne dať priechod tým najhorším vlastnostiam. Uzdravovanie vychádza z uvedomovania si obsahov vlastného Tieňa. V snoch sa daný konflikt objavuje motívami bitky, súboja, zápasu. Keď jedinec svoj Tieň prijme, ak toleruje vlastné slabosti  a zmieri sa s tým, že skrátka je taký, aký je, neurotické symptómy zmiznú.

Ten, kto integruje svoj Tieň, sa nedá zdeptať iným človekom. Naopak to, čo o sebe nechceme vedieť, akoby naschvál k nám priťahovalo práve ľudí s podobnými vlastnosťami.

Zmierenie z Tieňom sa nedá dosiahnuť len racionálnym prístupom, rozumom. Je to hlboká duchovná skúsenosť.

ARCHETYPY

Spoločné prvky v ľudskej psychike, zdedené vzory, prejavujúce sa v ľudskom správaní, emóciách, fantáziách.

Archetypy sa prejavujú i v snoch. Akoby obsahovali múdrosť, nazhromaždenú ľudstvom po státisícročia. Preto nás privádzajú k prameňom múdrosti života samotného, ktorý nás ďaleko presahuje. Objavujú sa vo forme motívov známych rozprávok, mýtov, legiend, zvykov, filozofií, náboženstiev, tarotu. Touto symbolickou rečou hovoria hlavne výtvarní umelci, a umelci vôbec. Keď sa objavia v snoch, je to signál, že človek už zabŕdol hlbšie, do kolektívneho nevedomia. Freud bol prvý, kto ich nebral ako iracionálne veci, ale ako normálne. Jung zase roky pracoval na ich výkladoch.

Aký je kľúč k tejto symbolike? Treba si uvedomiť to najdôležitejšie:  človek sníva na to, aby lepšie spoznal sám seba. Sen ako nevedomý prvok mu odovzdáva posolstvo, ktoré by mal vedome spracovať. Hovorí síce symbolmi a podobenstvami, ale tento cudzí jazyk by sme sa vo vlastnom záujme mali  naučiť chápať. Len zdanlivo mu nerozumieme. Aby sme ho pochopili, musíme vedome premýšľať o celom našom živote a o terajšej aktuálnej situácii. Čím lepšie poznáme mýty, rozprávky, rôzne druhy umenia, tým ľahšie sa budeme orientovať v symbolike snov.

VNÚTORNÝ SPRIEVODCA

Sen je osobný zážitok, hovorí o nás, o našich silných a slabých stránkach. Ten zranený muž či žena vo sne, to sme my sami, naše osobné zranenia. Nedonosené dieťa je súčasť našej osobnosti, ktorá nemá dosť priestoru na vývin. Ak vo sne nedokážeme riadiť auto, v skutočnom živote nedokážeme viesť ani seba. Každý detail má svoj dôvod, ako oblek padnúci na mieru iba jedinej osobe v určitom okamihu jej života.

Sen sa nedá dekódovať podľa vopred stanoveného kľúča. Je to výsostne individuálna záležitosť, ten istý symbol má pre rôznych ľudí rôzne významy. Výklad je správny len vtedy, ak s ním súhlasí snívajúci. Nestačí racionálne prikývnutie, musí ísť o zreteľný zážitok vnútorného súhlasu. Nevedomie, ktoré nám sen poslalo, rozozná aj to, či sme ho pochopili správne. Ak sa tak nestane, stačí si to priznať a nevedomie sa pokúsi priniesť nám posolstvo ešte raz tak, aby sme mu porozumeli.

Existujú sny, ktoré sú diagnostikou chorôb. Väčšinou hovoria v symboloch, ktoré dobrý terapeut pozná. Niekedy, i keď je to skôr zriedkavosť, znamenajú sny presne to, čo sú. Chirurg Konštantín Čársky spomína vo svojom životopise pacienta, ktorému sa snívalo, že má uzol na črevách.  Dlho presviedčal lekárov, aby ho operovali, keď to nakoniec urobili, uzol tam naozaj bol.

Neverte snárom. Pravda je vo vás. Neberte symboliku doslova, hľadajte asociácie. Pýtajte sa: Cítim sa tak, ako postava v sne?  Kto je tá osoba v mojom živote? Nemôže to byť nejaká súčasť mňa samotného? Koho mi pripomína? Aké myšlienky vo mne vyvoláva? Čo znamená ten človek alebo tá vec pre mňa konkrétne?

Desivé sny, a najmä tie, ktoré sa opakujú, sú varovaním, že človek ide proti sebe. Tu pomôže jediné - nebáť sa vlastnej pravde pozrieť do očí, prežiť traumy, nakresliť ohrozujúcu situáciu, napísať ju ako poviedku, hovoriť o nej s blízkym človekom alebo s psychológom, vracať sa k tomu dovtedy, kým nebude varovanie jasné. A potom sa, samozrejme, primerane zmeniť.

Ak posolstvá snov nevypočujeme, ideme proti sebe. Ľudia sa často boja pracovať s nevedomím, s tým, čo sa im odtiaľ vyplaví. Ak však nezaplatíme cenu pri procese uvedomovania psychickým napätím, zaplatíme ináč. Možno chorobou, možno nehodou, stratou blízkeho vzťahu, alkoholizmom, pocitom nedostatku energie. Sen je obraz toho, s čím by sme sa mali zaoberať. Ak nechceme vedieť, čo na nás nalieha, sú účinky nevedomých psychických síl negatívne. Ak  vieme, tá istá sila lieči a pretvára.

DENNÍK SNOV

Prvým krokom pri využití snov v terapii je rada zapisovať si ich. Tým požiadame nevedomie, aby nás ako vnútorný priateľ viedlo. Ak sny namaľujeme, zosilníme citový vplyv a obrázok odhalí ďalšie detaily. Profesionálna dokonalosť maľby je skôr na obtiaž, tu ide o duchovný záznam sna.

Rozprávajme sen blízkej osobe, tým sa dostane na povrch to, čo je pre nás významné. Vyberme si však vhodnú osobu, ktorá rešpektuje svet nášho vnútra, nie takú, ktorá sa mu posmieva alebo ponúka naivné neinformované názory na zmysel sna. Potrebujeme niekoho, kto by počúval, nie vysvetľoval, pretože aj on môže mať "slepú škvrnu" vo svojom živote, negatívny zážitok, na ktorý sen poukazuje.

Nechajte si pri posteli zápisník a pero a hneď po zobudení si zapíšte aspoň útržky sna. Zaznamenajte všetko, čo si pamätáte, aj detaily majú význam.

Ak raz začnete spolupracovať so svojím nevedomím, oceníte tento svoj krok. Budete slobodnejší, zistíte, že môžete byť pánom svoho života, že ho držíte vo vlastných rukách, že ste sám sebou bez ohľadu na to, čo hovoria iní. Už sa necítite byť bezmocnou obeťou, ktorá nemá kam uniknúť pred nepriaznivými okolnosťami. Pochopíte, aký úžasné je rozhodovať sám o sebe, byť nezávislý a žiť s pocitom, že osobné šťastie vám nikto nemôže narušiť.

Mimochodom, je to práca na celý život.

Knihu Márie Puškárovej Tajemství milosti objednávajte tu:

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB