Tieň v nás

Tieň v nás

Napísala 

Azda najznámejším umeleckým spracovaním teórie Tieňa je novela Roberta Louisa Stevensova Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hydea. Jeden dobrodinec, druhý zločinec, dve stránky toho istého človeka, jedna svetlá, druhá odporná, teda tieň. Ide o rozdiel medzi obrazom, ktorý o sebe vytvára každý človek navonok, a medzi jeho vytesnenými stránkami, za ktoré sa hanbí, no s ktorými sa musí tak či tak vysporiadať. Je zaujímavé, že ten, kto popiera svoj Tieň, ho intenzívne vníma na iných ľuďoch.

Verena Kast
STÍN V NÁS
Podvratná životní síla
Portál, 144 s.

Koncepciu Tieňa sformuloval Carl Gustav Jung v roku 1912 a jeho nasledovníci sa všetci dodnes s touto témou tvorivo vyrovnávajú. Zjednodušene povedané, ide o rozpor medzi tým, čím chceme byť, a tým, čím už sme, len nám to je trápne. Pri komplexnejšom pohľade predstava Tieňa zasahuje hlbšie. Tieň nie je len „zlý“, je skôr cudzí, nedokonalý, nepríjemný, až hrozivý a nebezpečný. Sú to tie rysy osobnosti, ktoré v žiadnom prípade nechceme otvorene ukazovať svetu, pretože ich nechceme na sebe akceptovať ani my, ani iní ľudia. Ukazujeme hlavne tie vlastnosti, ktoré považujeme za žiaduce, aby sme boli prijímaní a nie odmietaní. Verena Kast, známa psychoanalytička z Inštitútu C. G. Junga v Zürichu spracovala v tejto knihe témy ako zaobchádzať s Tieňom vo vlastnom živote, v živote párov i v spoločnosti ako celku. Popisuje individuálne aj kolektívne Tiene a spôsoby, ako s nimi pracovať, pretože len ten, kto prijme vlastný Tieň, sa stáva celistvým, vitálnym človekom. V opačnom prípade sa z Tieňa stanú deštruktívne sily, ktoré vytesnené do podvedomia ničia človeka i medziľudské vzťahy. Autorka na príklade mýtov, rozprávok i prípadov z vlastnej analytickej praxe dokazuje, že až v konfrontácii s Tieňom pochopíme, že v ľudskom živote pôsobí aj svetlo aj tieň a to najlepšie, čo môžeme urobiť s neželanými stránkami našej osobnosti, je prijať ich a naučiť sa zaobchádzať s nimi zodpovedne.

Ukážky z knihy Stín v nás:

Tieňové aspekty, ktoré si neradi priznávame, dokážeme veľmi dobre odhaľovať v iných ľuďoch. Stáva sa, že niekto v nás vzbudí hnev a nepriateľské pocity, hoci ho vôbec nepoznáme a ten človek nič nepovedal ani neurobil. Len stelesňuje v našich očiach tie tieňové aspekty, ktoré patria nám, ktoré si však netrúfame realizovať vo vlastných životoch a preto ich prenášame na tohto cudzieho človeka.

Ak máme agresívny Tieň, sme náhle obklopení agresívnym svetom a cítime sa byť týmto svetom ohrození. Ak vytesňujeme mocenský Tieň, sme zrazu obklopení ľuďmi, ktorí nám pripadajú mocní. Ak vytesňujeme vlastnú predajnosť, zisťujeme, že sme obklopení ľuďmi, ktorí nás chcú kúpiť, a pripadá nám, že sme sa ocitli vo svete korupcie. Rozbieha sa kolobeh úzkosti a agresie. Začína pôsobiť dynamika obete a agresora. Akonáhle projektujeme na iného svoj Tieň, vidíme sa ako jeho obeť a vnímame situáciu tak, že nemôžeme autonómne utvárať vlastný život.

Projekcia Tieňa, ktorý vyvoláva obraz nepriateľa a robí z ľudí obetných baránkov, často začína v pôvodnej rodine. Mnohé rodiny majú tzv. čienu ovcu, a keď ju nemajú, z jedného svojho člena ju urobia. Potom on môže podliehať záchvatom zlosti, vďaka čomu sa všetci ostatní môžu v jeho prítomnosti cítiť ako mierumilovní ľudia. Takýto člen rodiny funguje potom ako odstrašujúci príklad pre všetkých. Vzniká však vzťahová dynamika, ktorú nemôžeme vytesniť. Zisťujeme, že nám na „čiernej ovci“ záleží. A keď sme s takým človekom konfrontovaní – väčšinou preto, lebo nám nič iné neostáva – s prekvapením zisťujeme, že sa dokážeme navzájom akceptovať.

V snoch sa často objavujú postavy, ktoré sa sprvu správajú nepriateľsky, ale ak sa im postavíme zoči-voči, menia sa na našich pomocníkov. Tieň, ktorý už nevytesňujeme, sa stáva našou silou. Máme k dispozícii živosť, ktorá sa skrývala v Tieni, a vďaka nej naše vzťahy získavajú na otvorenosti a vytráca sa z nich úzkosť. Buď nás to naplní pocitom súladu s tokom života, alebo nás zachváti smútok, že nemôžeme byť takí, akí by sme chceli byť. No aj z tohto poznania vyrastá nová autentičnosť. Musíme obetovať predstavu o vlastnej dokonalosti, aby sa z nás stali ozajstní ľudia. Nesplniteľné očakávania nám dosiaľ spôsobovali jedno sklamanie za druhým. Keď sa prestaneme považovať za mieru všetkých vecí, prestaneme znevažovať iných ľudí a prijmeme fakt, že sú proste iní ako my. Nebudeme ich odsudzovať, ani ohovárať, naopak, lepšie zvládame konflikty a rešpektujeme sa navzájom. Nakoniec prichádza prijatie toho, že každý človek môže byť takým, aký je, a poznanie, že tie vlastnosti, ktoré nás na druhom človeku rozčuľovali, tvoria súčasť našej osobnosti. Namiesto nenávisti ho považujeme za podnetného a prinášajúceho do našich životov fascinujúce výzvy.

S Tieňmi nie je možné vysporiadať sa raz a navždy. Je to práca na celý život; stále produkujeme nové a nové Tiene. Tam, kde sú ľudia, je potrebné počítať s Tieňmi, a učiť sa zaobchádzať s Tieňom je typicky ľudská úloha. Vo všetkých mytológiách má konfrontácia s Tieňom veľký význam. To znamená, že nebudeme od života očakávať len svetlo a dobro, ale jas aj temnotu, dobro aj zlo v rôznych odtieňoch, smiech aj plač, život i smrť, a to nie preto, že by existoval diabol, ktorý podnecuje zlo, ale preto, lebo taká je podstata ľudského života. Tieň je v človeku prítomný neustále ako latentná možnosť a my máme trvalú zodpovednosť za svoj osobný Tieň i svoj podiel na zodpovednosti za kolektívny Tieň – a teda aj za našu budúcnosť a budúcnosť sveta.

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinusu tu:

 

Nájdete nás na FB