Anselm Grün, jeden z najoriginálnejších spirituálnych autorov súčasnosti, je benediktínsky mních, ekonóm kláštora v nemeckom opátstve Münsterschwarzach. Okrem toho vedie poradňu a píše knihy, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch. V knihe s názvom Uzdravení skrze obrazy začrel do Junga a pokúsil sa spojiť jeho teóriu archetypov a techniku aktívnej imaginácie s kresťanskou symbolikou. Je presvedčený, že mimoriadne záleží na každom obraze, ktorý vpustíme do svojho vnútra, a že obrazy, ktoré v sebe nosíme majú silu, ktorá nás môže ničiť, ale aj vyliečiť. Vysvetľuje silu archetypov, ktorá mu pomáha pochopiť – pochopiť, nie ospravedlniť – aj sexuálne zneužívanie detí kňazmi.

Anselm Grün
UZDRAVENÍ SKRZE OBRAZY
Spirituální zdroje vnitřních sil
Portál, 130 s.

“Na základe skúseností z rozhovorov s mnohými ľuďmi viem, že od obrazov, ktoré v sebe nosíme, závisí, ako sa nám darí: či máme chuť žiť, niečo robiť a angažovať sa, alebo sa len tak poflakujeme, nič sa nám nechce robiť, strácame záujem a energiu,” píše Anselm Grün v svojom najnovšom bestselleri. Skúma v ňom vnútorné obrazy z hľadiska filozofie, psychológie a teológie. Verí, že ľudia dostanú pomoc, keď zmenia negatívne obrazy o sebe a nájdu obrazy nové, ktoré budú pre nich dobré a zmenia im život. Každá kapitola končí cvičením imaginácie, ktoré pomáha pretvárať negatívne obrazy z detstva i vonkajšieho prostredia na pozitívne, také, aké nás už nebudú oslabovať, ale podporovať. Lebo aby sa objavila ich sila, musíme ich stále aktivovať.

Kresťanská tradícia obklopovala ľudí uzdravujúcimi obrazmi (Ježiš, kríž, strom života, ryba, kostol a iné), ale i obrazmi spôsobujúcimi chorobu (napríklad obrazy všekontrolujúceho Boha). Anselm Grün v tejto knihe prináša nový, inpširujúci pohľad na uzdravujúce obrazy kresťanskej tradície, na biblické podobenstvá, na archetypy otca, matky, sebaobrazu v našom pravom Ja, i neuchopiteľného obrazu Boha.

Ukážky z knihy Anselma Grüna Uzdravení skrze obrazy:

Ešte nikdy nás každodenný život nezaplavoval takým množstvom obrazov, ako dnes. Vizuálne podnety v televízii, všadeprítomná reklama s obrázkami konzumného tovaru a internet, ktorý tomu všetkému dodáva novú dimenziu. Všetky tieto obrazy na nás pôsobia, nemôžeme im uniknúť. Od niektorých nedokážeme odtrhnúť oči, evidentne nás na nich niečo fascinuje. Psychológovia sa zamýšľajú nad účinkami tých obrazov, ktoré pôsobia na hlbšie vrstvy našej duše, na oblasť medzi vedomím a nevedomím. Existujú obrazy, ktoré oslovujú všetkých, lebo zodpovedajú túžbám či obavám všetkých ľudí. Vyvolávajú emócie. Vonkajšie obrazy sa dotýkajú vnútorných obrazov, ktoré sme často potlačili.  

Ak na nás pôsobí priveľa vonkajších obrazov, prehlušia vnútorné obrazy, ktoré nosíme v sebe. Mätú nás, rozptyľujú a vyvolávajú neistotu. Bulvárne médiá poznajú silu obrazov a používajú ich na ovplyvňovanie ľudí a na dosiahnutie ekonomického úspechu. Psychológia reklamy počíta s tým, že aj krátko pôsobiaci obraz prenikne do ľudského nevedomia a podnieti človeka k nákupu. Obrovské množstvo obrazov teda človekom manipuluje. Čím viac ich na človeka pôsobí, tým menej je schopný preniknúť k pokojným základom svojej duše.

C. G. Jung rozlišuje archetypické obrazy, ktoré si prezeráme a ktoré sa zameriavajú na naše Ja, a archetypy, s ktorými sa identifikujeme. Meditácia o archetypoch nám robí dobre, je zásadnou súčasťou procesu dozrievania. Ak sa však s nejakým archetypom identifikujeme, je to pre nás nebezpečné. Identifikácia totiž spôsobí, že sme slepí voči svojim skutočným potrebám. Ak sa napríklad identifikujeme s archetypom hrdinu, vôbec si nevšimneme, že si vlastnú potrebu blízkosti odreagovávame snahou pomáhať iným. Ten, kto v sebe nájde obraz proroka, plní dôležitú úlohu, poukazuje na zlé smerovanie spoločnosti. Ale ak sa identifikuje s archetypom proroka, nevedome si odžíva potrebu moci. Niekedy sa stáva kňazom. V takom prípade môže dodať silu iným ľuďom, ale ak sa identifikuje s archetypom kňaza, odžíva si svoj pocit menejcennosti tým, že sa vyvyšuje nad iných.

Dnes sa veľa hovorí o sexuálnom zneužívaní. Aj v tom hrá významnú úlohu práve identifikácia s archetypom pomocníka alebo liečiteľa. Zneužívajúci kňazi klamú aj seba, že chcú chlapcovi alebo dievčaťu pomôcť tým, že im sprostredkujú blízkosť, ktorú deti nemajú doma u rodičov. Pripadajú si ako veľkí pedagógovia a nadaní pomocníci. A je paradoxné, že týchto mladých ľudí priťahujú. Snažia sa im pomôcť, ale vôbec si neuvedomujú, do akej miery si na dieťati odžívajú vlastné potlačené potreby blízkosti a sexuality. Sú zaslepení voči hlbokým zraneniam, ktoré dieťaťu spôsobujú. Zaslepenosť sa týka aj okolia, ktoré sa tvári, že sa nič nedeje, že ide len o sympatického kňaza, ktorý to s deťmi vie. Pravda je pre všetkých ako rana z jasného neba.

Moderný výskum mozgu potvrdzuje, že vnútorné obrazy v sebe nosí každý človek. A od kvality našich vnútorných obrazov závisí, ako prežívame samých seba i vzťahy k ostatným ľuďom. Prostredníctvom obrazov, ktoré do seba necháme preniknúť, teda môžeme ovplyvňovať mozog. Je dôležité vnímať, či nás ochromujú alebo posúvajú vpred, či nám dodávajú energiu, alebo nám ju naopak uberajú. Či z nich čerpáme odvahu a nádej, alebo nás môžu uvrhnúť do beznádeje, rezignácie a zúfalstva. Od nich závisí, či sme kreatívni alebo pasívni, či máme chuť a silu niečo robiť, alebo sa cítime preťažení. Je dôležité, aby sme sa ochromujúcich obrazov zbavili a zvnútornili iné, dobré obrazy.

Ľudia, ktorí trávia priveľa času pre televízorom alebo surfovaním na internete, sú v práci a zvládaní života pasívnejší než ostatní: sú totiž neustále vystavovaní vonkajším obrazom, čo ich odreže od vnútorných obrazov a vnútorných zdrojov. Každý z nás má v sebe zdroj božskej sily – kresťanstvo ju označuje ako prameň svätého Ducha – z ktorej čerpáme. Nadmerný mediálny konzum však tento prameň zasype. Vnútorné obrazy prekryje množstvo vonkajších obrazov, až vyblednú a nemôžu ďalej pozitívne pôsobiť na naše konanie a prácu. Cítime sa slabí a preťažení.

Psychológia nazerá na ideály skepticky. Ideály potrebujeme, uľahčujú nám orientáciu a podnecujú naše snahy o sebarealizáciu. Ale ideály majú aj svoju tieňovú stránku. Ak sa s nimi identifikujeme, vystavujeme sa nebezpečenstvu, že v sebe poprieme iné stránky. Že to, čo nezodpovedá ideálu, potlačíme. Ale to, čo je potlačené, sa dostáva do tieňa a odtiaľ pôsobí na človeka deštruktívne. Tieňové stránky sa niekedy prejavujú v snoch, v ktorých nás niečo/niekto prenasleduje. Prejavujú sa aj v neľútostvom posudzovaní iných. To, s čím bojujeme u iných a čo u nich odsudzujeme, je väčšinou náš vlastný tieň. Jung odpovedá jednému mužovi, ktorý nadšene hovorí o tom, ako ovláda svoje Ja a ako je schopný milovať všetko a všetkých, skepticky, pretože sa na také veľké slová pozerá s obavami. Aj on síce pozná taký pocit, ale zároveň vie "že som odvrhol ťarchu ľudského bytia a ona na mňa potom dopadla s dvojnásobnou tiažou". Ideál nás má posunúť vpred, vyžaduje však pokoru, aby sme sa nestali domýšľavými a neidentifikovali sa s ním do tej miery, že potlačíme svoje tieňové stránky.

Iným obrazom je Boží chrám. Ján chápal vyháňanie predavačov z chrámu obrazne. Sme často ako tržnica. Rovnako ako pokrikujú predavači na trhu, prekrikujú sa aj v nás rôzne myšlienky: Čo si o mne myslia ostatní? Aká je moja trhová hodnota? Je v nás i dobytok (to pudové), ovce (to povrchné), a holuby (myšlienky poletujúce sem a tam). Ježiš tento vnútorný chaos zaháňa a pozdvihuje nás na obraz Božieho chrámu, čím získavame novú životnú skúsenosť. Ak sa cítim ako tržnica, musím udržať pohromade chaos. Keď v sebe zvnútorním obraz chrámu, cítim vnútornú veľkoleposť a krásu. Tuším, že vo mne prebýva Boh. Otvára to moje telo a dušu pre tajomstvo, ktoré je väčšie než ja sám. Cítim sa inak. Tržnica moju podstatu zatemňuje, ale obrazom chrámu sa dostávam k svojej skutočnej podstate.

Knihu Uzdravení skrze obrazy objednávajte tu: