Joseph HELLER (1923 – 1999) a jeho HLAVA XXII
Typ autora: chudobný chlapec, ktorý chcel mať úspech, a dosiahol ho
Typ legendy: absurdná zbierka absurdných predpisov

Môj manžel bol básnik, veľký básnik. Ale zároveň aj telesne postihnutý človek, čo veľmi skomplikovalo jeho dušu. Ako invalida som ho všade sprevádzala, vozila autom, v posledných rokoch života tlačila na vozíčku. Tridsaťpäť rokov môjho života som venovala biblickej úlohe ženy: vyzdvihnúť na piedestál muža, ktorého som milovala, otca svojich detí. Aby mal svoj komfort, podmienky pre tvorbu, pocit sebaistoty a domova. Bola som starostlivá, trpezlivá, tolerantná – a v úzadí.
Ale neľutujem. Potrebovala som presne taký osud, aby som bola tým, čím som.

Jaroslav HAŠEK (1883 – 1923) a jeho ŠVEJK
Typ autora: nadpriemerne inteligentný, nadpriemerne vtipný a nadpriemerne slabošský bohém s nadváhou, raziaci pivom a tabakom
Typ legendy: idiot tak dokonalý, až geniálne nastavuje zrkadlo zvyšku sveta

„Nenapísala som Mary Poppinsovú, ona ma navštívila. Vyzerá to tak, že si ma sama vybrala, aby som jej príbehy poslala za čitateľmi,“

Každý deň vraj na svete vyjde aspoň jedna štúdia či kniha o Williamovi Shakespearovi, určite sa hrá aspoň jedna jeho hra, občas aj nakrúca film. Hoci anglický dramatik a básnik, génius v schopnosti zaznamenať ľudské drámy a vášne, ktorého svet pozná pod týmto menom, umrel roku 1616, sila jeho diela nás dodnes neprestáva fascinovať. Prečo?

Na nádvorí, ktoré vedie k ceste na zámok, stoja štyri parádne kočiare. Pred jedenástou doobeda k nim po schodoch od ratejny, poschodovej budovy, v ktorej býva zámocké služobníctvo, vychádza svadobný sprievod. Ženích je vysoký, štíhly, strohý tridsiatnik, nevesta mladá, smutná, no uchvacujúco krásna v bielom závoji a skvostných šatách z bledomodrého hodvábu. „Ej, nebude to šťastné manželstvo, veru nebude,“...

Nad nádvorím stredovekého hradu Juval sa týčia vrchy Južného Tirolska. Novinár, ktorý robí rozhovor s Reinholdom Messnerom, sa kochá výhľadom do päťsto metrov hlbokého údolia. Bradatý hradný pán, ktorého neprehliadnuteľnú tvár poznajú aj tí, čo sa nezaujímajú o horolezectvo, konštatuje, že pri každej prednáške zisťuje, že ľudia nechápu jeho konanie.

„Rosie je bytosť skôr chápavá než tvorivá. Teraz už viem, že nemá zvláštny talent. Pochybuje o sebe, o svojej hodnote, a príliš verí knihám. Je tvrdohlavá, ale nie je energická, a žije v akejsi letargii, ktorú pokladá za múdrosť. Jej sila, ak vôbec nejakú má, je ako meč v pošve. Začínam strácať nádej, že ho niekedy vytasí.“ Desať riadkov v denníku, ktorými matka vynáša rozsudok nad svojou vtedy šestnásťročnou dcérou. Život však ukáže niečo iné.

Spomienky ruže, tak sa volá biografická výpoveď Consuelo de Saint-Exupéry, ktorá počas krátkeho, intenzívneho a veľmi zvláštneho spolužitia so slávnym francúzskym spisovateľom a priekopníkom letectva žila v jeho tieni. Názov knihy síce akoby naznačoval, že to ona...

„Keby som šiel na pustý ostrov, určite by som si so sebou vzal vaše knihy, pretože dávajú nádej a lásku.“ Tak toto musí byť pre spisovateľa kompliment. Od jedného z množstva nadšených obdivovateľov ho dostal na pražskom veľtrhu Svet knihy Brazílčan Paulo Coelho. Nie všetky reakcie na jeho osobu a tvorbu sú však také obdivné.