Stará budova Evanjelického lýcea (Konventná 15) je tiež národná kultúrna pamiatka. Aj keď šlo o nemeckú školu, na ktorej sa vyučovalo po latinsky, študovali tu mnohí slovenskí, českí, chorvátski i srbskí študenti, a tak sa stala liahňou myšlienky slovanskej vzájomnosti.

Tak a sme osemnásobne lepší ako Brusel, kópia týchto štyroch cikajúcich puttov sa ocitla nad fontánou na bratislavskom Hlavnom námestí, originál ostal vo dvore na Uršulínskej 6.

R. 1868 vznikol Bratislavský okrášľovací spolok. Jeho predseda Henrich JUSTI o dva roky nato navrhol založiť mestský lesopark, ľahko dostupný z centra mesta. Po jeho smrti mu mesto v r. 1909 postavilo v Horskom parku pamätník, ktorý je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho.

Budova na Klobučníckej ulici č. 2 sa označuje za rodný dom barokového hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza Jána Nepomuka Hummela (1778 – 1837). Hummel sa v skutočnosti narodil v domčeku, ktorý stojí za ním.

Park na Viedenskej ceste vytvorili r. 1775 ako prvý verejný mestský park v Európe (Viedeň začala budovať svoje parky až o rok neskôr). Lužný les upravili len minimálne, v súlade s prebúdzajúcou sa myšlienkou návratu k prírode a v protiklade s dovtedajšími násilnými geometrickými úpravami záhonov a stromov.

Matej BEL (1684 – 1749), polyhistor, nazývaný pre svoje vedecké zásluhy Veľká ozdoba Uhorska (Magnum Decus Hungariae), na Evanjelickom lýceu v Bratislave najskôr študoval a r. 1714, rok po ústupe moru, mu ponúkli miesto rektora. Lýceum pozdvihol na vysokú úroveň, takže sem prichádzali študovať žiaci z celého Uhorska.

Koncom prvého júnového týždňa v predvečer Medarda vystupujú na zemský povrch dunajskí vodníci. Už si nemusia nalievať vodu do čižiem, lebo počas 40 dní dažďa, ktoré sa práve začínajú, im nehrozí „uschnutie“. Prichádzajú do mesta na Medzinárodný festival vodníkov.

Len zasvätení znalci umenia vedia, že svetoznáma viedenská galéria Albertínum sa zrodila práve v Bratislave. MÁRIA KRISTÍNA bola najobľúbenejšou dcérou Márie Terézie, o čom najvýrečnejšie svedčí fakt, že ako jediná z jej detí sa mohla vydať z lásky. Zvolila si Alberta TEŠÍNSKEHO, ktorý sa po svadbe stal miestodržiteľom na Bratislavskom hrade. Rakúska cisárovná financovala barokovú prestavbu Hradu, aby sa bývalá pevnosť stala prepychovým sídlom obyvateľov s kráľovskou krvou. Novomanželia vášnivo milovali výtvarné umenie.