Na cintoríne, ktorý patrí Kostolu sv. Mikuláša (na svahu nad Mikulášskou ulicou), pochovali aj barokového sochára Františka Xavera MESSERSCHMIDTA (1736 – 1783). Jeho kamenný náhrobok sa dnes nachádza v lapidáriu Mestského múzea. Originálny rakúsky umelec žil v Bratislave od r. 1777 až do svojej smrti a vytvoril tu väčšinu zo 69 unikátnych charakterových hláv.

Samuel Mikovíni (1686 – 1750), vynálezca hydraulického lisu a amalgačného aparátu, vynikajúci kartograf, ktorý vypracoval 70 máp uhorských stolíc a miest. Vytvoril tzv. nultý bratislavský poludník a prebojovával myšlienku stanovenia univerzálneho nultého poludníka.

Francúzske vojská sa do Bratislavy dostali dvakrát. Prvý raz to bolo r. 1805, keď tridsaťčlenný jazdecký oddiel obsadil kyvadlový most cez Dunaj a tristo jazdcov a 9 000 pešiakov vpochodovalo do bratislavských ulíc. Po bitke troch cisárov pri Slavkove Napoleonovo víťazstvo potvrdila dohoda, známa ako Bratislavský mier.

Najčastejšie zobrazovaným symbolom Devína sa stali ruiny romanticky vyzerajúcej bašty. Viaže sa k nej povesť o nešťastnej láske.

Keď sa vydáme cez Rybársku bránu smerom k Hlavnému námestiu, prejdeme okolo sochy legendárneho Schöner Náciho (Rybárska brána 1), ktorý v životnej veľkosti s cylindrom v ruke stále zdraví všetkých okoloidúcich.

Vo výklenku na fasáde klasicistického domu z polovice 19. stor. (Panská 29) si všimnite sošku čupiaceho chlapca. Chlapcovi, ktorý sa škodoradostne smeje, prischla prezývka Posmievačik.

Ondrejský cintorín (Ul. 28. augusta 7) je najstarší zo zachovaných mestských cintorínov. Vznikol r. 1784, keď Jozef II. zakázal pochovávať mŕtvych v meste na Cintoríne sv. Ondreja pri kláštore alžbetínok. Na novom Ondrejskom cintoríne pochovávali 150 rokov, už roky však slúži ako mestský park. Pochovaný je tu aj „bratislavský Robinson“ – cestovateľ a dobrodruh Karol JETTING (1730 – 1790).

Najznámejšou pamiatkou Rusoviec je GERULATA, múzeum v prírode (otvorené len v lete) na mieste, kde archeológovia vykopali zvyšky rímskeho vojenského tábora a osady.

Nový most cez Dunaj je dlhý 432 m, široký 21 m a má hmotnosť 7 537 ton. Postavili ho v r. 1967 – 1972 podľa projektu Arpáda Tesára a Jozefa Lacku ako Most Slovenského národného povstania. Jeho oceľová konštrukcia visí na oceľových lanách, ktoré sú na petržalskej strane upevnené na dva pylóny.

Už ste si niekedy položili otázku, ako vyzeral záchod v stredoveku? Takto... Kto šiel okolo, mal smolu. Tento na fotografii nájdete presne nad hlavným vchodom do Dómu sv. Martina.

© Danica Janiaková