Paul McGee je jeden z tých motivátorov, ktorí nabehli na súčasný trend prednášok o rozvoji osobnosti a budovaní úspechu, dokázal však do pomaly už rutinného odboru vniesť zrozumiteľný štýl a svojský humor. Vyvinul metódu S.U.M.O. (Shut up, Move on – čosi ako Čuš už a pohni sa ďalej), ktorú upravil pre mladých ľudí a plánuje ju zavádzať do škôl ako SUMO4Schools. Napísal sedem vtipných kníh o tom, ako zvládať životné problémy. Kniha Jak si nedělať starosti, ktorá práve vyšla v českom preklade, je jedna z nich.
Chuťovky z knihy Jak si nedělat starosti:
Naša duševná rovnováha nebola nikdy taká krehká, ako teraz. Z novín na nás útočia titulky o epidémii stresu. Čakárne lekárov sú plné ľudí s depresiami. Platí, že sme sa ešte nikdy nemali tak dobre, a napriek tomu sme sa nikdy necítili tak zle.
Liekom na naše úzkosti nie je žiť život plný odpočinku, polihovať na pláži, popíjať obľúbený drink, počúvať obľúbenú hudbu alebo zvuk vĺn narážajúcich na pobrežie. Toto naozaj nie je riešenie. Možno si niektorí myslíte, že áno. A pre niektorých ľudí to liekom je. Na chvíľu. Ale verte mi, taký spôsob života omrzí. Ak máme ako ľudia efektívne fungovať, potrebujeme nejaký cieľ. Nejde nám o blažený stav nirvány, ale o nejaký zmysel. O dôvod, prečo tu sme. Na tejto planéte. V tejto chvíli. To je v skutočnosti náš cieľ. Nie menej tlaku. Ale viac zmyslu.
Médiá zdôrazňujú negatívne stránky a potláčajú pozitívne. Ide o to, že dobré správy sa predávajú ťažko. My manipulujeme médiami a médiá manipulujú nami. Nevyhnutným následkom je, že získavame skreslenú predstavu o živote a jeho hrozbách. Robíme si viac starostí. Ale z nesprávnych vecí.
Naši predkovia mali niekoľko významných dôvodov, prečo mať strach. Každý ich deň bol bojom o prežitie. Za svoje prežitie vďačili schopnosti rozoznať problémy a vyrovnať sa s nimi. Strach bol ich priateľ.
Niektorí ľudia si vytvorili pocit, že ich neustále niečo ohrozuje. Domnievajú sa, že im ide niečo po krku a že takému nátlaku nemôžu vzdorovať. Ich úzkosť a stres sa rodí z presvedčenia, že to, čo sa im deje, nemôžu nijako kontrolovať ani ovplyvniť. Zhora na nich padajú samé trápenia a starosti a oni sa len snažia nájsť si nejaké útočisko.Táto pokrivená logika sa mení v sebanaplňujúce sa proroctvo. Pretože hrajú úlohu obete a nesnažia sa svoju situáciu nijako zlepšiť, nerozvíjajú si schopnosti nevyhnutné pre zvládanie životných výziev a ich problémy sa stále zväčšujú. Majú pocit, že osud im dal zlé karty, a netušia, že si môžu vybrať nové.
Myslieť len na pekné veci, to je zase iný druh pokrivenej logiky. Človek prehliada problémy, verí, že keď bude za každú cenu myslieť optimisticky, nič zlé sa mu nestane. Pristupovať k životu optimsiticky je veľmi užitočné. Keď však narazíte na skutočný problém, z optimizmu sa stane falošná nádej. Falošný optimizmus je nebezpečný. Optimizmus vám môže pomôcť cítiť sa krátkodobo lepšie, ak vás však nevedie k tomu, aby ste začali konať, nijako vám nepomáha zvládnuť situáciu.
Keď sa plavíte na plachetnici a vietor zmení smer, pesimista povie: „To je hrozné, čo budeme robiť?“ Optimista vidí všetko z lepšej stránky a povie: „Nevešaj hlavu. Vietor sa určite niekedy zase otočí.“ No to, čo treba urobiť, je jednoduché – upraviť plachty.
Minulosť nezmeníte. Nech si kvôli nej robíte akékoľvek starosti, nezmeníte ju. Môžete zmeniť len to, ako ovplyvňuje vašu prítomnosť. Ak budete ľpieť na minulých krivdách a utápať sa v sebaľútosti, bude vás to oslabovať. Stanete sa náchylnejšími na stres a úzkosť. Okráda vás to o možnosť pokračovať pokojne v ceste životom. Je najvyšší čas začať novú kapitolu.
Predstavte si, že vlastníte dostihového koňa. Cvičili by ste ho? Kŕmili ho kvalitnou stravou? Zavolali by ste veterinára pri každom podozrení na zdravotný problém? Najali by ste odborníka, aby sa staral o to, aby kôň využíval celý svoj potenciál? Úprimne, boli by ste blázni, keby ste to nerobili. Súhlasíte? Dobre. A o čo mi ide? Predpokladám, že za chov dostihového koňa zodpovední nie ste. Ale ste zodpovední za niečo omnoho cennejšie. Za seba. Staráte sa o seba tak, ako by ste sa starali o toho koňa? Cvičíte dosť? Jete vyvážene? Chodíte na pravidelné zdravotné prehliadky? Robíte všetko preto, aby ste plne využívali svoj potenciál? Je možné, že ak budete sebe prejavovať viac úcty, vyhnete sa pocitu stresu a ustaranosti; a aj keby nie, aj tak budete v lepšej pozícii pre účinnejšie sa vysporiadanie s tým, čo vás trápi.
Túto knihu si môžete objednať tu:
