Bratislavskí fotografi

Napísala 

Málokto vie, že prvá fotografia Bratislavy, kalotypická snímka Kapucínskej ulice, vznikla už roku 1839. V archívoch a súkromných zbierkach sa nachádza množstvo dagerotypií, vizitiek a kabinetiek, portrétov i záberov mesta, ktoré majú nenahraditeľnú historickú, dokumentárnu i umeleckú hodnotu. Kto boli ich autori? V akých podmienkach pracovali, kde vznikali ich malé fotoskvosty?

Jozef Hanák, strojný inžinier a bývalý knižný redaktor, amatérsky historik a zberateľ dobových pohľadníc a fotografií, prináša v knihe BRATISLAVSKÍ FOTOGRAFI (Albert Marenčin PT, 176 s.) fakty o prvých bratislavských fotografoch v prvom dokumente o rozvoji techniky „kresby svetlom“ v rokoch 1840 – 1920, teda od začiatkov dagerotypie až po rozkvet súkromných fotoateliérov. Prináša v ňom profily osobností, ktoré u nás formovali toto nové umenie. Novátor Eduard Nepomuk Kozics, ktorý zhotovoval fotografické portréty v životnej veľkosti, prenášal fotozábery na porcelán, sklo, textil a experimentoval aj s farebnou fotografiou. Alexander Fink, Ján Majláth, Karol Körper, Felícia Löslauerová, Apfelovci, to sú len niektoré mená z plejády uznávaných majstrov tohto remesla.

Dnes, keď už vďaka digitálnym fotoaparátom a vyvolávaniu vo fotolaboch fotografuje takmer každý, akoby sme zabúdali, čím všetkým musel byť v ich časoch fotograf. Musel to byť umelec, výtvarník, chemik, technik a optik, ktorý sa zároveň dokázal dobre obracať vo svete vtedajšej reklamy, marketingu aj obchodu, aby obstál v konkurencii fotoateliérov. Autor zaujímavého svedectva o začiatkoch jedného umenia a zároveň aj o jednej ére vývoja nášho hlavného mesta je podpísaný aj pod ďalšími titulmi, ktoré sú dôkazom jeho dlhoročného záujmu o dejiny Bratislavy. Jeho knižné dokumenty Bratislava na pohľadniciach z prelomu storočia 1900, Obsadenie Bratislavy 1918 – 1920 a Slováci v Prešporku 1825 – 1918 zapĺňajú medzery v poznaní Bratislavy a potešia každého milovníka histórie.

 

Posledná úprava 25.03.2016

Nájdete nás na FB