Akýsi hrad nazývaný Dowina

Akýsi hrad nazývaný Dowina

Napísala 

Pod Novým mostom nastúpite na autobus číslo 29 a po polhodinovej jazde sa ocitnete na konečnej zastávke – rovno pod Devínskym hradom. Národná kultúrna pamiatka Devínsky hrad sa stáva múzeom v prírode. Správcom hradu je Mestské múzeum v Bratislave.

Devín leží na križovatke Podunajskej a Jantárovej cesty, dávnych obchodných ciest, ktoré spájali túto oblasť s celým vtedajším známym svetom a na ktorých sa stretávali a ovplyvňovali azda všetky existujúce kultúry. Na úpätí brala nad sútokom riek, ktoré dnes nazývame Dunaj a Morava, na tomto prírodou vytvorenom mieste so strategicky výhodnou polohou žili ľudia od mladšej kamennej doby

Najstaršie stopy po Slovanoch na Devíne pochádzajú z 8. storočia. Archeologické vykopávky dokazujú, že v 9. stor. tu stálo mimoriadne významné veľkomoravské hradisko. Kamenná socha Slovanky, ktorá stojí na ohybe rozdvojujúcej sa turistickej trasy, je dielom akademickej sochárky Ľudmily CVENGROŠOVEJ.

Neďaleko muničného skladu sa chodník opäť rozdvojuje. Ľavou vetvou sa dostaneme k základom veľkomoravského kostolíka z 9. stor. Podľa makety kostola si môžeme predstaviť, ako vyzeral. V tých časoch bol nevšednou cirkevnou stavbou. Medzi vlastným priestorom svätyne a predsieňou bol nartex, miestnosť s rozmermi 885 x 540 cm, ktorá pravdepodobne slúžila aj ako cirkevná škola, poúčalo sa v nej o novej viere a krstilo. Kostolík pravdepodobne zbúrali a v jeho blízkosti postavili začiatkom 10. stor. kaplnku kruhového pôdorysu s vnútorným priemerom 650 cm a múrmi hrubými 120 cm.

Asi osem metrov južne od kostola našli šesť veľkomoravských hrobov z 9. stor. Na celej ploche návršia archeológovia odkryli cintorín z 10. – 13. stor., vyše 700 hrobov s bohatou výbavou strieborných a bronzových záušníc, náhrdelníkov, prsteňov, železných praciek, mincí a iných nálezov. Podľa obsahu mužských hrobov vieme, že tu v dobách fransko-slovanských vojen sídlila jazdecká vojenská družina s veľkomoravským kniežaťom. Aj fakt, že tu stál kostol, svedčí o tom, že Devín nebol len strážnym hradiskom, ale i kniežacím sídlom. Vo Fuldských análoch (letopisy kláštora vo Fulde) sa niekoľkokrát spomína knieža RASTISLAV (846 – 870) a správa z r. 864 súvisí práve s Devínom: „Kráľ Ľudovít v mesiaci auguste vytiahol s mohutnou brannou mocou za Dunaj, obkľúčil Rastica v akomsi hrade (meste), ktorý sa v jazyku onoho ľudu nazýva Dowina (t. j. dievča).“

© Danica Janiaková, www.klub50.sk

Posledná úprava 19.07.2016

Nájdete nás na FB