Zeus vraj vypustil dvoch orlov, aby našli stred sveta. A oni sa stretli nad Delfami, ktoré starovek odvtedy považoval za pupok sveta, grécky omfalos. Archeológovia tu našli nápisy Poznaj sám seba a Všetko s mierou, dva najdôležitejšie odkazy starovekého Grécka, spolu s jeho presvedčením, že bez bohov nie je človek ničím.
Poďte sa baviť, poznávať nových priateľov, prežiť týždeň u nás aktívne a s humorom," - tak znie pozvánka oblastného spolku Českého červeného kríža z Hradca Králové, ktorý pozýva ľudí s chorobami pohybového aparátu a vo veku 55+ na cenovo zvýhodnené rekondičné pobyty do hotela Mas v Sezimovom Ústí. V čase, keď sme hotel navštívili my, sme tam stretli aj štyroch hostí zo Slovenska.
Dĺžka ľudského života by narástla míľovými krokmi, keby listová zelenina voňala tak dobre, ako slanina. Vtipný bonmot Dougha Larsona jedinou vetou pomenováva podstatu problému nezdravého životného štýlu: jedlo, ktoré nám škodí, nám proste chutí. Victoria Boutenko, propagátorka surovej zelenej stravy však našla riešenie, ktoré zhrnula v svetovom bestselleri ZELENÁ PRE ŽIVOT.
Naša reštaurácia ctí prastaré umenie najesť sa s pôžitkom, vnímať jedlo ako sviatočný obrad v každom všednom dni, ako dar prameňa dobrej nálady, vyrovnanosti a životnej sily. (Peter Planieta, reštaurácia Good Five v Bratislave).
Prvé vydanie Výkladového slovníka gastronómie prináša viac než 5 200 slovenských a českých výrazov z oblasti gastronómie.
„Chorobu, najmä poškodenie mozgu či zmyslov, vnímame ako značné obmedzenie života. Vážne zdravotné následky však nemusia nasledovať v každom prípade. Mozog sa vie neuveriteľne prispôsobiť poruche a rekonštruovať sa tak, aby človek mohol fungovať napriek, či priam s pomocou jeho poškodenia,“ napísal v úvode tejto mimoriadnej knihy neurobiológ Oliver Sacks, známy aj vďaka knihám, v ktorých popularizoval najnovšie poznatky medicíny.
Muž a žena na prahu päťdesiatky. Publicistické rozhovory s lekármi a psychológmi o častých problémoch zrelého veku, hľadanie odpovedí na otázku: čo s načatým životom?
Pred viac ako dvesto rokmi odišli na úrodnú zem Vojvodiny desiatky slovenských rodín z Novohradu a Hontu, aby bránili hranice habsburskej ríše proti Turkom a vďaka tomu si mohli v katolíckej krajine udržať svoju evanjelickú vieru. Nikto z nich vtedy netušil, že ich potomkovia jedného dňa Kovačicu neprehliadnuteľne zapíšu na mapu svetového insitného umenia.



