Delfám vládol Apolón, boh umení, hudby, svetla a harmónie, ochranca veštcov, prostredníkov medzi bohmi a ľuďmi. Slávna delfská veštiareň mala povesť arbitra pravdy, viac ako tisíc rokov sem prúdili zástupy pútnikov, aby sa poradili o vojne, láske aj obchode. Pýtie, kňažky, ktoré sedeli na trojnožke a vykrikovali proroctvá, boli jednoduché dedinské ženy, staršie ako päťdesiat rokov. Museli zanechať rodiny a žiť v svätyni a museli byť hlboko veriace, aby uverili, že boh bude hovoriť ich ústami. Traduje sa, že pod trojnožkou bol otvor, z ktorého vychádzali halucinogénne výpary, a vety, ktoré Pýtie vykrikovali v tranze, „prekladali“ do zrozumiteľného jazyka - a to v hexametri! - kňazi. Tí boli dobre informovaní o zákulisí vtedajšej politiky, preto veštby väčšinou vychádzali. Pútnici si pred vstupom do chrámu umývali v posvätnom prameni vlasy, vrahovia sa museli ponoriť celí. Keď to počul lord Byron, ktorý tu bol tiež, vraj do prameňa skočil. Dnes by už nemohol, lebo kastaliánsky prameň je ohradený.
V 20. rokoch 20. storočia chcel básnik Angelos Sikelianos so svojou americkou manželkou Evou Palmer založiť v Delfách „univerzitu sveta“. Projekt padol, ale inšpiroval vznik festivalu antickej drámy, ktorý sa tu koná každý rok v júni.
Grécki bohovia boli vytvorení ako archetypy ľudských pováh. Silný, občas tyranský a záletný Zeus, ochrankyňa manželstva Hera, prudký a nestály boh mora Poseidón, láskyplná a krásna Afrodita, agresívny Mars, múdra a rozvážna Aténa, ktorá nepotrebovala k svojmu šťastiu muža, osamelá Artemis, ktorá dala prednosť prírode pred ľuďmi, ochranca života a harmónie Apolón, vynaliezavý a ľstivý Hermes... V slovníku nám ostali po nich také slová ako afrodiziaká, erotický, planéta Mars. Diova sestra Hestia, bohyňa rodiny, v neskoršom rímskom panteóne prevzatom takmer identicky od Grékov premenovaná na Vestu, je predobrazom tej ženy, ktorá sa doma cíti lepšie ako v spoločnosti. Jej oltárom bol krb. Vestálky, kňažky, ktoré zasvätili život tejto bohyni, a boli to často dievčatá z najlepších rodín, sa museli zaviazať k celoživotnému panenstvu. Asi tým neboli ktovieako nadšené, pretože postupne si vydobyli právo skončiť službu bohyni ako štyridsaťročné, vydať sa a ak stihli, aj mať deti. Síce neskoro, ale predsa... Odvtedy a preto sa hovorí, že život sa začína po štyridsiatke.
Knihu Poznáváme Řecko si môžete objednať tu:
