Zákerný zlodej kostí

Napísala 

V priemyselne vyspelých európskych krajinách trpí na osteoporózu približne 5-6 % obyvateľstva. Štatistickú pravdepodobnosť prekonať do konca života zlomeninu krčku stehennej kosti má vo veku päťdesiat rokov zo sto žien sedemnásť a zo sto mužov šesť.

MUDr. Juraj WENDL, CSc. z osteologickej ambulancie FIDELITAS upozorňuje: „Značnú časť nákladov na starostlivosť o ľudí s touto diagnózou by sme mohli ušetriť a utrpeniu či dokonca úmrtiu mnohých ľudí zabrániť, pretože osteoporóze sa dá predchádzať prevenciou, prípadne ju aspoň diagnostikovať a liečiť skôr, ako sa prejaví charakteristickými zlomeninami.“

* Čo sa vlastne deje v organizme človeka postihnutého osteoporózou?

Osteoporóza je ochorenie kostnej látkovej premeny, pri ktorom sa zdravá kosť stráca, mení sa jej mikroštruktúra, a klesá pevnosť a pružnosť. Preriedená kosť sa stáva menej odolnou voči tlaku alebo nárazu, čím sa zvyšuje riziko zlomeniny už pri malom úraze. Osteoporotické zlomeniny ako príčina úmrtia ohrozujú taký istý počet žien ako rakovina prsníka. Len na zlomeniny hornej časti stehnovej kosti zomiera do jedného roka po úraze až tretina pacientov! Ale nie je to len smrť, ktorej sa boja pacienti s osteoporózou. Pretože ostať invalidom, dlhodobo pripútaným na lôžko, trpieť bolesťami a byť odkázaný na pomoc iných ľudí môže byť často horšie ako rýchla smrť.

* Pacientky však často „nič nebolí“...

Keď zabolí, je už zvyčajne neskoro. Práve preto sa osteoporóze hovorí „skrytý“ alebo aj „tichý zlodej kostí“. Samozrejme, v určitom štádiu sa osteoporóza môže prejaviť bolesťami kostí, svalstva, celkovou únavou a slabosťou. Bolesti, najmä v oblasti chrbtice, sa stupňujú pri predklone, chôdzi či dlhšom stoji.

Rizikové faktory

* Ako sa teda dá v dostatočnom predstihu zistiť, kto je a kto nie je ohrozený touto chorobou a kto si má dávať zvýšený pozor? Ktoré sú rizikové faktory jej vzniku?

Rizikové faktory delíme na tie, ktoré možno ovplyvniť zmenou životosprávy, správnou diétou, či cvičením, a tie, ktoré sme dostali do vienka pri narodení a nedajú sa zmeniť. Podstatnú úlohu hrá genetika a správna životospráva a diéta v detstve. Ak otec alebo matka utrpeli osteoporotickú zlomeninu, aj dcére hrozí nebezpečenstvo. Ale ak si dieťa rodičov bez osteoporózy neosvojí správne návyky, chrániace pred osteoporózou, jeho kosti po ukončení puberty nebudú tak mohutné a pevné, ako mohli byť podľa genetickej výbavy. A v obdobiach zvýšených strát kostného tkaniva v dospelosti u nich potom pravdepodobne osteoporóza vznikne.

O tomto generácia dnešných päťdesiatnikov v detstve netušila. Ale aj oni však majú šancu uniknúť osteoporóze. V optimálnom prípade by mal praktický lekár každému pacientovi - päťdesiatnikovi položiť niekoľko jednoduchých otázok, ktorými zistí rizikové faktory osteoporózy: Mali ste vy, vaši rodičia, starí rodičia, alebo súrodenci vo veku po štyridsiatke zlomeninu predlaktia, stehnovej kosti či stavca? Máte sedavé zamestnanie? Chodíte všade autom, takže na prechádzky sa nedostanete ani na pol hodinky denne? Vyhýbate sa slniečku? Chýba vo vašej strave mlieko, tvrdé syry, jogurty? Fajčíte? Pijete denne viac ako 3-4 decilitre vína alebo pol decilitra tvrdého alkoholu? Pijete viac ako tri-štyri kávy denne? Mávate často hnačky? Mali ste prechod pred 45. rokom života? Mali ste výpadok menštruácie na viac ako pol roka? Spozorovali ste v poslednom období, že sa vaša postava zmenšuje alebo že sa vám výrazne zaguľatil chrbát? Máte štíhlu a drobnú postavu?

* A ak človek rizikové faktory má...?

Praktický lekár by vás mal poslať k špecialistovi, ktorý sa zaoberá osteoporózou. Môže to byť reumatológ, ortopéd, endokrinológ, internista, geriater, gynekológ, nefrológ, alebo priamo lekár osteologickej ambulancie. Tí zvážia, či potrebujete osteodenzitometrické vyšetrenie. Pre včasnú diagnózu je toto vyšetrenie najdôležitejšie, v prípade potreby sa doplní röntgenologickým vyšetrením a vyšetrením krvi a moču. Liečba má byť komplexná: úprava životosprávy, diéta, pohybové aktivity i lieky.

* Je osteodenzitometrické vyšetrenie dostupné každému, kto ho potrebuje?

Pri osteodenzitometrickom vyšetrení ide o jednoduché a nebolestivé vyšetrenie na prístroji, ktorý dokáže včas odhaliť aj začínajúce preriedenie kosti. Vyšetrovať možno kosti päty alebo predlaktia, najlepšie driekovú chrbticu a hornú časť stehnovej kosti. Prečo práve tam? Lebo vyšetrenie síce odhaduje stav celej kostry, ale predpovedá riziko zlomenín predovšetkým tam, kde sa meria. A najdôležitejšie je odhadnúť riziko zlomenín stavcov a stehnovej kosti. Prístroj dokonca dokáže odhaliť osteopéniu, preriednutie kosti, ktoré ešte nie je chorobou. Vtedy stačí prevencia, ktorá zabráni, aby sa z osteopénie stala osteoporóza. Prístroje na osteodenzitometrické vyšetrenie sú síce drahé, ale dnes už dostupné pre každého pacienta, i keď po určitej čakacej dobe. Pri presne vymedzených ochoreniach a stavoch vyšetrenie uhrádzajú zdravotné poisťovne. V prípade vyššieho rizika by sa však ľudia sami mali zaujímať o jeho absolvovanie aj na vlastné náklady. Bez preháňania možno povedať, že im môže zachrániť pohyblivosť, sebestačnosť, ba dokonca život.

Vysoké riziko majú predovšetkým ženy s prechodom pred 45. rokom, s dlhotrvajúcimi výpadkami menštruačných cyklov, či pacienti s určitými poruchami trávenia, s hormonálnymi poruchami, s poruchami funkcie obličiek alebo dlhodobo liečení kortikosteroidmi či cytostatikami. Ale aj keby som bol napríklad štíhla, drobná blondína, ktorá nemá rada mlieko, fajčí, nešportuje a jej mama mala osteoporotickú zlomeninu, neváhal by som si vyšetrenie zaplatiť.

Lenže keď dnes ľuďom vbíjate do hlavy, pohybujte sa, pite mlieko, hrozí vám odvápnenie kostí, a oni sa na vás pozrú a povedia, aha, a kedy? Keď budeš mať šesťdesiat - sedemdesiat rokov. Každý povie: ale ja mám teraz tridsať, daj mi pokoj. Málokomu vysvetlíte, že prevencia osteoporózy je účinnejšia ako jej liečba a že vysoké percento ľudí s osteoporotickou zlomeninou stehnovej kosti umrie alebo je do smrti odkázané na pomoc iného. Veď to všetko hrozí nejakému človeku nad šesťdesiat a nie mne, myslí si každý tridsiatnik či štyridsiatnik. Ja mám na prevenciu času dosť. A to je to najhoršie.

Každá tretia žena, každý šiesty muž

* Aký počet žien je ohrozený „skrytým zlodejom kostí“? Do akej miery sa táto diagnóza týka aj mužov?

Odhaduje sa, že v Slovenskej republike to je 180 tisíc žien a ďalších 350 tisíc má výrazné riziko jej vzniku. U približne 20 % žien vo veku od 50 do 65 rokov sa osteoporóza prejaví svojou najhoršou komplikáciou – osteoporotickou zlomeninou, najmä zlomeninou predlaktia. Vo veku nad 65 rokov je to najmä zlomenina stehnovej kosti alebo stavca chrbtice, hrozia každej tretej žene a každému šiestemu mužovi.

* Prečo je mužov s osteoporózou menej ako žien?

Ženám počas prechodu prestávajú vaječníky tvoriť ženské pohlavné hormóny, ktoré sú dôležité pre ochranu kostí. Keď ich žena nemá, alebo ich nemá dosť, aktivujú sa kostné bunky osteoklasty, ktoré kosť odbúravajú. Tak vznikajú závažné kostné straty už počas prvých 6-8 rokov po prechode. Muži strácajú mužský pohlavný hormón testosterón o desať a viac rokov neskôr a to postupne, nie nárazovo ako sa stratia estrogény u žien. Aktivácia osteoklastov a následné kostné straty sú preto u mužov pozvoľnejšie. Starší muži skôr ako ženy podľahnú iným chorobám, najmä infarktu alebo mozgovej mŕtvici. Osteoporóza sa tak u nich nestihne rozvinúť do štádia, aby sa prejavila zlomeninami. Po svete chodí mnoho chlapov, ktorí ani nevedia, že majú riedke kosti.

Ohrozená generácia „detí s colou“

* Ako sa dá preventívne chrániť pred osteoporózou?

Platí tu známe „čo si v mladosti našetríš, na starosť akoby si našiel“. Na prevenciu osteoporózy je dobré myslieť, ak to trošku preženiem, už od narodenia človeka. Dieťa má mať dostatok pohybu, najlepšie na miernom slnku. Slnečné žiarenie po dopade na kožu podporuje tvorbu vitamínu D, ktorý je potrebný na uľahčenie vstrebania vápnika z čreva do krvi a predovšetkým na ukladanie vápnika a fosforu do tvoriaceho sa kostného tkaniva. Nevyhnutný je dostatok vápnika v strave. Odporúčané dávky pre deti sú 1200 mg vápnika na deň. Tento údaj obvykle laikovi nič nepovie. Vo všeobecnosti platí, že ak úplne vylúčime mlieko a mliečne výrobky, dostaneme v ostatnej potrave približne 500 mg vápnika denne. V litri mlieka je asi 1000 mg vápnika, v 100 g tvrdého syra (ementál, eidam) tiež asi 1000 mg, kým v 100 g tvarohu len 90 – 100 mg Ca. V 100 ml bieleho jogurtu je 120 mg Ca, v 100 g špenátu 130 mg Ca, v 100 g bielej fazule 100 mg Ca, kalcium je aj v brokolici, orechoch a maku. Dospelý človek (žena do prechodu, muž do 65. roku života) by mal teda vypiť denne pol litra mlieka alebo zjesť 50 g tvrdého syra, či jeden-dva jogurty, najlepšie biele. Nátierkové syry sú menej vhodné, lebo obsahujú dosť fosforu, čo nie je veľmi vhodné (ak v krvi stúpa hladina fosforu, klesá hladina vápnika a naopak).

* Do niektorých detí však mlieko nedostanete ani za nič na svete...

Sú aj dospelí ľudia s intoleranciou mlieka a mliečnych výrobkov. Vnímame ich už ako pacientov, pretože majú deficit enzýmu laktázy, čo sa prejavuje neznášanlivosťou mlieka, nafukovaním, dokonca až hnačkami. A niekomu mlieko proste nechutí, ťažko ho teda nútiť. Nesmieme zabúdať hlavne na ženy po prechode a mužov aj ženy po 65. roku života. Ich potreba vápnika je ešte vyššia, až 1500 mg denne. Dosiahnuť takýto príjem vápnika len pomocou mlieka a mliečnych výrobkov je už pomerne ťažké, aj z ekonomických dôvodov. Časť dôchodcov si tvrdé syry, mlieka a jogurty každý deň jednoducho nemôže dovoliť. Máme k dispozícii prieskumy, podľa ktorých mladá populácia v Slovenskej republike prijíma v potrave denne len 700 – 800 mg vápnika, čo predstavuje čosi vyše polovice odporúčaného množstva. Našťastie, potrebný vápnik si možno doplniť aj liekovými prípravkami. Prípravky treba striedať, hlavne vtedy, keď ich užívame viacero rokov.

Nestačí však len mať na tanieri či v pohári odporúčané množstvo vápnika. Mimoriadne dôležité je mať dostatočné zásoby vitamínu D, ktorý podporuje vstrebávanie vápnika v čreve z potravy do krvi a napríklad aj obmedziť príjem sodíka. Znamená to menej soliť a nepožívať solené potraviny – salámy, klobásy, instantné polievky, pretože sodík podporuje vylučovanie vápnika obličkami.

* Základ pre pevné kosti sa kladie v detstve a mladosti. Čo však má robiť človek, ktorý tento základ nemá, ako takmer celá dnešná generácia detí? Čo čaká toho, kto ako dieťa rástol v permanentnom nedostatku vápnika?

Dnešné deti a mladí ľudia namiesto mlieka pijú presladené sýtené limonády a nápoje s vysokým obsahom fosforu, namiesto hier na slnku vysedávajú hodiny pred televíziou či počítačom, dokonca fajčia. To všetko kostiam mimoriadne škodí. Ale aj v dospelosti možno obnoviť správnu činnosť kostných buniek (pohybom a cvičením, pričom sa vplyvom gravitácie a určitých ťahových síl povzbudzuje činnosť osteoblastov a tlmí činnosť osteoklastov), a úpravou životosprávy a diéty (vylúčenie fajčenia a alkoholu, dostatok vápnika, vitamínu D a stopových prvkov) poskytnúť organizmu dostatok stavebných kameňov a povzbudzujúcich prostriedkov pre novú tvorbu zdravej kosti. Kosť sa obnovuje predovšetkým na miestach, vystavených tlaku a ťahu.

Nalomená Eiffelova veža

* Dá sa obnoviť hmota, ktorá sa už stratila? Je to zvratný alebo nezvratný proces?

Dá sa, ak sa nápravné opatrenia aplikujú včas. Modernými liekmi dnes už vieme spomaliť až zastaviť chorobne zvýšenú činnosť osteoklastov – dokážeme teda brzdiť kostné straty. Pripravujú sa lieky, ktoré budú podporovať výstavbu novej kosti. Pre odolnosť kosti voči zlomeninám má veľký význam mikroštruktúra kostného tkaniva. Určitý druh kosti, ktorý sa vyskytuje hlavne tam, kde pri osteoporóze vznikajú zlomeniny (teda v stavoch, stehnovej kosti a predlaktí) sa skladá z drobučkých trámikov. Pri mnohonásobnom zväčšení sa vzorka takéhoto kostného tkaniva štruktúrou podobá Eiffelovej veži. Odolnosť veže záleží od nosnosti oblúkov, odolnosť kosti od pevnosti a neporušenosti kostných trámikov. Aktivované osteoklasty akoby „žrali“ trámiky zo všetkých strán, až ho po čase „prehryznú“ a trámik sa zlomí. Kostné tkanivo má milióny a milióny takýchto trámikov, takže človek so začínajúcou osteoporózou má časť trámikov normálnych, časť v „mierne nahlodanom“ štádiu, časť vo „veľmi nahlodanom“ štádiu a časť trámikov je tenučká a zlomená. Liekmi, cvičením, vhodnou stravou dokážeme hlodanie trámikov zastaviť, ba dokonca aj na ne „nalepiť“ novú kostnú hmotu, zväčšiť ich, rozšíriť. Trámik zlomený však môžeme „oblepiť“ novou kosťou, koľko chceme, z hľadiska statiky, nosnosti a odolnosti voči tlaku či ťahu už navždy ostane nefunkčný, teda zbytočný. V tom sa skrýva naozajstné nebezpečenstvo včas nerozpoznanej a neliečenej osteoporózy: ak necháme škodlivé deje dostatočne dlho pôsobiť, zničia priveľa trámikov a znížia tak mechanickú odolnosť kosti pod určitú hranicu, kedy sa väčšina kostí láme. Tým si môžeme vysvetliť prípady, kedy sa pri kontrolnom osteodenzitometrickom vyšetrení zistil nárast kostnej hmoty, a pacient napriek tomu utrpel zlomeninu. A ak je to napríklad zlomenina krčka (teda hornej časti) stehnovej kosti, môže byť veľmi zle. Všeobecne však možno povedať, že moderné lieky dokážu výrazne zlepšiť stav aj pacientom s osteoporotickými zlomeninami a zabrániť vzniku nových zlomenín u veľkej časti z nich.

* Prečo je vlastne najvyššia pravdepodobnosť zlomeniny krčku stehennej kosti, stavcov a predlaktia, keď nedostatkom vápnika trpia rovnako všetky kosti?

Sily sa zrejme koncentrujú v určitých miestach. Odvápnené je rovnako predkolenie aj stehenná kosť, ale keď spadnete a udriete si bok, sila sa sústredí do krčku stehennej kosti, tam je locus minoris, miesto s najmenším odporom, a tam sa to zlomí. Aj keď spadnete na ruku, neznamená to, že v mieste zlomeniny máte najviac odvápnenú kosť, ale že tam sa sústredila tá sila. V zahraničí sa používajú tzv. protektory, nohavičky, do ktorých je v oblasti bedrového kĺbu všitý molitan alebo iný pružný materiál, tlmiaci energiu nárazu. Dá sa povedať, že funguje ako airbag, „zlú“ energiu nárazu absorbuje chránič, nie kosť. Ľuďom s oslabenou osteoporotickou stehnovou kosťou môže protektor zachrániť sebestačnosť či dokonca život. Vhodný je najmä pre ľudí vyššieho veku, ktorí často padajú či už v dôsledku slabosti svalstva, zlej koordinačnej schopnosti, slabého zraku, závratí pri náhlych zmenách tlaku krvi či poruchách rytmu srdca alebo nadmernom používaní tlmiacich liekov.

* Najohrozenejšou skupinou sú teda starší ľudia...

Takmer 15 % zdravých žien pred menopauzou má osteopéniu. Práve tieto ženy sú po menopauze vystavené väčšiemu riziku vzniku osteoporózy ako ženy, ktoré do klimaktéria vstupujú s priemernou alebo nadpriemernou kostnou hmotou. Dnes, keď ženy žijú tretinu života po prechode, ich skelet nie je po celé toto dlhé obdobie hormonálne chránený. Ženy, ale ani muži vo veku nad 65 rokov, obvykle nemajú v potrave dosť vápnika a bielkovín, a často trpia poruchami trávenia a vstrebávania. Nemajú preto dosť stavebných kameňov na tvorbu novej kosti. Často vychádzajú z domu či bytu len na krátky čas alebo sa celý deň zdržujú dnu, ich koža teda nemá dostatok slnečného žiarenia na tvorbu potrebného množstva vitamínu D. Doma viac sedia alebo ležia na lôžku – ich kostná novotvorba je výrazne spomalená a nová kosť naviac nie je dostatočne nasýtená vápnikom, je preto málo pevná a odolná. Slabé kosti pobolievajú, preto sa ľudia pohybujú ešte menej, svalstvo sa nečinnosťou stráca, nervovo-svalová koordinácia sa zhoršuje, zrak slabne, prichádzajú závrate, starší ľudia viac padajú a ich málo odolné kosti sa viacej lámu.

Ale aj vo vyššom veku možno tieto procesy spomaliť, ba až zastaviť. Často stačí len málo: pravidelne užívať vápnik a vitamín D (vitamín D môže lekár predpísať v podobe kapsulí, kvapiek či aplikovať raz za pol roka v injekcii do svalu), špeciálne cviky zamerané na spevnenie svalstva a zlepšenie pohybovej koordinácie, správna liečba vysokého krvného tlaku, lieky proti závratu, obmedzenie tlmivých liekov, zlepšenie osvetlenia bytu, kontrola zraku, predpis správnych okuliarov.

Čo môžeme pre seba urobiť?

* Akým spôsobom si má človek, u ktorého diagnostikovali osteoporózu, upraviť stravu?

Štvrtinu denného príjmu potravín by mali tvoriť obilniny a zemiaky, 20 % zelenina, 25 % mliečne výrobky, 10 % ovocie, 8 % vajcia a mäso. Často treba jesť morské ryby ako zdroj vitamínu D. Z tukov buď maslo alebo rastlinný tuk lisovaný za studena. Odporúča sa piť zeleninové a ovocné šťavy, bylinkové čaje, z minerálok hlavne tie so zvýšeným obsahom vápnika a nižším obsahom sodíka (Baldovská, Korytnica). Lepšie sú biele jogurty než jogurty dochucované. Viac ako tri šálky kávy denne už môžu byť rizikové kvôli nadmernému vylučovaniu vápnika obličkami.

Nie je vhodné jesť veľa mäsa. Nadbytočný prísun mäsa znamená okyselenie organizmu. Organizmus sa potom snaží opäť nájsť stratenú rovnováhu, čiže potlačiť svoju kyslosť, a na to si berie Ca z kostí. Vláknina je dobrá, nejedzte ju však zároveň s vápnikom, lebo bráni jeho vstrebávaniu v čreve. Najlepšie je dodať si vápnik večer pred spaním, vypiť pohár teplého mlieka. Osoby nad 50 rokov by nemali prípravky s vápnikom užívať nalačno, majú už totiž menej žalúdočnej šťavy, čo zhoršuje vstrebávanie vápnika. Lepšie je zjesť niečo ľahké, potom užiť prípravok s vápnikom a zapiť ho vodou s troškou citrónovej šťavy.

Do jedálneho lístka je vhodné zaradiť brokolicu, mak, orechy, vývary zo zelenej listovej zeleniny a z kostí. Vyhýbať sa sladkým sýteným nápojom, v ktorých je mnoho fosforu. Nesoliť, nadbytočná soľ znamená vylučovanie Ca v obličkách.

Je zaujímavé, že mierna obezita nie je z hľadiska výstavby zdravej kosti škodlivá, predovšetkým u žien po menopauze. Tuk je totiž dobrou zásobárňou estrogénov. Samozrejme, neodporúčame obezitu ako ochranu kostí. Platí však, že ženy s drobnou, štíhlou až vychudnutou postavou sú osteoporózou ohrozené viac, ako ženy s miernou obezitou.

* Aký druh cvičenia odporúčate svojim pacientom?

Pohyb, pri ktorom prekonávajú gravitáciu. Vhodná je chôdza po dobu 30 – 45 minút, a to v každom ročnom období. Samozrejme, nie je rozumné chodiť na prechádzku v zime, keď hrozí pošmyknutie a pád na námraze alebo ľade. Najmenej vhodné je ležať. Ak pacient nedokáže chodiť, nech radšej väčšinu dňa sedí. A posediačky tiež možno precvičovať určité svalové skupiny.

* Čo je vhodnejšie - rýchla chôdza alebo pomalá prechádzka?

Nejde o vytrvalostné ani rýchlostné rekordy, chôdza má byť primeraná veku a stavu srdcovocievnej a pohybovej sústavy. Úplne stačí normálne tempo. Rýchla chôdza nie je pre ľudí s osteoporózou vhodná. Ani beh alebo zjazdové lyžovanie, ani korčuľovanie na zimných či kolieskových korčuliach, športy s výskokmi (basketbal, volejbal), zdvíhanie bremien. Pri páde hrozí nebezpečenstvo zlomeniny stehnovej kosti či predlaktia, pri výskokoch alebo zdvíhaní bremien zlomeniny stavcov. Plávanie neuškodí, ale nie je ani to, čo kosti potrebujú. Bicyklovanie by bolo dobré, keby ste naozaj mohli povedať: ja nespadnem. Dobrá vec je stacionárny bicykel. A úplne skvelá je fitlopta. Pri cvičení budujete svalovú hmotu i schopnosť koordinácie pohybov. Naučíte sa, čo robiť, keď máte závrate, ako nespadnúť. Druhá pozitívna vec, ktorú pre seba cvičením robíte: už sme spomínali, že kosť sa tvorí najmä v oblastiach, na ktoré sú kladené zvýšené mechanické nároky. Pohyb vzniká tým, že sval, upínajúci sa na určitú oblasť nejakej kosti sa stiahne. Opakovaný ťah, prenášaný na danú oblasť, napr. pri cvičení vnímajú osteoblasty v danej oblasti ako signál, príkaz na zvýšenie úsilia v budovaní novej kosti a osteoklasty naopak ako signál na spomalenie činnosti. Kosť sa menej odbúrava a viac buduje, čím sa prestavuje a mohutnie.

Pravidelný pohyb podporuje spätné zabudovávanie vápnika do kostí. Na liečbu pohybom nie je nikdy neskoro. Pacienti s vážnymi štádiami, ktorí popisujú bolesti chrbtice pri vysávaní, pri nosení ťažkých nákupov, pri práci na záhrade, sa domnievajú, že sa majú šetriť. Je ťažké ich presvedčiť, že napriek bolestiam musia začať aj s pohybom. Lekár chorobu diagnostikuje, naordinuje lieky, vyberie vhodnú zostavu cvičení, a tým pacientom pomôže prerušiť bludný kruh.

Mimoriadne dôležité je zabrániť pádom. Pacient s osteoporózou nemá po byte chodiť v papučiach, ale v pevnej obuvi; nebude mať vyleštené parkety a na nich neupevnené koberčeky, na ktorých sa môže pokĺznuť, zakopnúť a spadnúť; bude opatrne liezť do vane, aby sa nepošmykol; bude mať všetky tmavé kúty v dome dobre osvetlené. Rizikové je zlé počasie – sneh, dážď, mráz, klzké chodníky a cesty, vaňa, ktorá nemá protišmykovú úpravu, nevhodná obuv s vysokou alebo hladkou podrážkou. Najlepšie sú športové topánky do výšky členku s nízkym podpätkom. To sú opatrenia, ktoré môže človek urobiť pre seba sám.

FIDELITAS, s.r.o. - osteologická a reumatologická ambulancia
Limbova 5, 83305 Bratislava
poliklinika Kramáre - 1. poschodie č.d. 211

MUDr. Juraj Wendl, CSc., MUDr. Juraj Štekláč, MUDr. Ľubica Čápová, MUDr. Zuzana Bubánová
Sestra: Andrea Haláková, Ivana Velická, Jaroslava Rišková, Helena Maňová

Telefón: 02/54 65 41 41, 54 65 41 43
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.fidelitas-nzz.sk

 

Viac informácií nájdete v knihe:

Čo s načatým životom? Muž a žena na prahu päťdesiatky

Knihu si môžete objednať na č. 0908 069 388, cena 5 eur, poštovné neplatíte.

 

 

 

Posledná úprava 12.04.2016

Nájdete nás na FB