Hroznata Živný
Teoretické a praktické koncepty liečby a doliečovania závislostí
Univerzita Komenského, Bratislava 2012, 245 s.
Podtitul: Základné informácie o látkových (substitučných) a nelátkových (behaviorálnych) závislostiach a ich liečbe a doliečovaní. Kľúčové slová: substitučné závislosti, behaviorálne závislosti, patologické hráčstvo, terapia, doliečovanie.
Autor tejto odbornej publikácie PaedDr. Hroznata Živný, PhD. je psychoterapeut a vysokoškolský pedagóg v jednej osobe. V monografii prepojil skúsenosti z oboch povolaní, ktoré súvisia s liečbou všetkých druhov závislostí, špeciálnu pozornosť však venuje patologickému hráčstvu. Okrem klasifikácie, diagnostiky a kapitol o liečbe a doliečovaní, ktoré vychádzajú z jeho vlastnej praxe, sa venuje aj rodinnej terapii, téme spoluzávislostí, krízovej intervencii a prevencii relapsu a recidívy. Záznamy výpovedí závislých gamblerov dokresľujú „pohľad z druhého brehu“.
Na území Slovenska je 22 resocializačných stredísk pre závislých ľudí. Autor v knihe podrobnejšie predstavuje resocializačnú komunitu ROAD Tomky, kde pracoval niekoľko rokov ako supervízor, a dva programy (terapeutická skupina Prameň a doliečovací program Pútnici) Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, v ktorých pracuje od ich založenia až doteraz ako psychoterapeut. Zároveň prednáša aj na Katedre liečebnej pedagogiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Ukážky z knihy:
Ľudia berú drogy a stávajú sa na nich závislými hlavne pre ich účinky, ktoré im buď pomáhajú riešiť aktuálny stav: pocity odcudzenia, nemilovanosti, straty lásky, zlyhania a bezmocnosti, frustrácie, napätia, apatie, nudy, depresie, emocionálnej bolesti, neistoty, samoty, nízkej sebaúcty či sebauvedomenia – alebo ponúkajú niečo, po čom človek túži: odvahu, vzburu, vzdor, únik, uvoľnenie, zábavu, poznanie, sex, moc, schopnosť bojovať. Rôzne druhy psychoaktívnych látok umožňujú: dosiahnuť väčšiu kontrolu a väčšiu moc nad sebou a druhými, urýchlenie a skvalitnenie vlastného vývoja; zbavenie sa nepríjemných vzťahov; vyvolanie slasti, príjemných stavov, zintenzívnenie zmyslových zážitkov; uľahčenie prispôsobenia sa; stáva sa súčasťou asociálneho životného štýlu.
Rozlišujeme medzi patologickým hráčom (ktorý nie je schopný odolať impulzu alebo pokušeniu spraviť niečo, o čom vie, že je to nebezpečné pre neho i pre jeho okolie) a sociálnym hráčom (hráč s impulzívnou poruchou, títo hráči hrajú obyčajne v spoločnosti, s priateľmi a dokážu prestať hrať, keď prehrajú svoju „čiastku na hru“).
Grusser a kol. vytvorili (2005) na základe definície závislostí a patologického hráčstva medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) novú diagnostickú kategóriu, ktorú nazvali Excesívne hranie počítačových hier a videohier. V ich súbore sa u detí vo veku 11 až 14 rokov táto porucha vyskytovala v 9,3 %. Citovaní autori popisovali u postihnutých detí iné komunikačné vzorce, zhoršenú schopnosť sústrediť sa na školské povinnosti a odlišné spôsoby, ako zvládať agresívne emócie. Autori považujú excesívne hranie videohier za neadekvátny spôsob zvládania stresu. Identifikovaný závislý potrebuje liečbu, pri ktorej postupujeme obdobne ako u iných závislostí.
Cermak (1986) uvádza tieto špecifické symptómy spoluzávislosti v kontexte závislostí od psychoaktívnych látok: a/ obetovanie sebaúcty za účelom kontroly seba i druhých v situácii vážnych ohrození; b/ preberanie zodpovednosti za uspokojovanie potrieb iných pred svojim vlastnými; c/ prežívanie úzkosti a skresľovania hraníc súvisiacich s problémami intimity a separácie; d/ nadväzovanie vzťahov s ľuďmi s poruchami osobnosti; e/ vlastné experimentovanie a problémy s psychoaktívnymi látkami; f/ prítomnosť aspoň troch markerov z nasledujúcich desiatich: popieranie, problémy emocionality, depresivity, podozrievavosť, nutkavé správanie, úzkostnosť, závislosť od psychoaktívnych látok, rola obete, prejavy a dôsledky stresu, vzťah so závislou osobou dlhší ako dva roky bez vyhľadania pomoci. Spoluzávislí sa identifikujú s rolami „záchrancu“ a pomocníka, „uspokojovateľa“ potrieb druhých, „výkonného človeka“, obete, „mučeníka“. Kováčová (2009) uvádza, že spoluzávislí sú opatrovatelia, záchrancovia. Najprv zachraňujú, potom prenasledujú a nakoniec sa stávajú obeťami. Ich formy pomoci sú deštruktívne. Spoluzávislý si rozvíja návykový systém myslenia, cítenia a správania, ktorý mu spôsobuje bolesť. Spoluzávislé správanie je sebadeštruktívne, rovnako aj závislé správanie. Je to však problém riešiteľný, ak bude pripravený vhodný a účinný terapeutický program pre jeho riešenie.
Participanti v svojich životných príbehoch rozprávajú o procese zmeny v ich životoch ako o dlhodobom, ťažkom procese s opakovanými zlyhaniami. Niektoré témy životných príbehov súvisiace s procesom zmeny sú nasledujúce: Bod obratu chrakterizovaný rozhodnutím liečiť sa, prijať liečbu bez výhrad, byť poctivý voči liečbe i voči sebe. Dávať svoj život do poriadku, vytvárať štruktúrovaný systém. Prijať pravidlá, definovať svoje hranice (obmedzenia, riziká, ale i svoje schopnosti, možnosti a výzvy). Plánovanie aktivít. Dôslednosť, postupnosť a trpezlivosť. Objavenie radosti zo života. Budovanie kvalitných vzťahov s blízkymi ľuďmi (a autentické prežívanie lásky). Zamestnanie a ďalšie vzdelávanie. Perspektívy a nádej. Objavenie (a hľadanie) zmyslu života. Toto „nájdenie seba“, nájdenie zmyslu svojej existencie, formulovanie odpovede, prečo sa chcem zmeniť, je nutné, aby táto zmena bola reálna a relatívne trvalá.
Nowinsky a spol. (1992) uvádza užitočné slogany organizácií typu AA: One Day at a Time / Abstinovať, nehrať práve dnes; podobne ako keď človek ide po ceste, musí ísť po nej krok za krokom; First Things First / Najdôležitejšie najskôr; zo všetkého najskôr je potrebné abstinovať, nehrať. Tým sa vytvárajú predpoklady pre riešenie problémov v rôznych oblastiach života a v dosahovaní rôznych životných cieľov; Fake It Till You Make It / Napodobňuj dovtedy, kým to dokážeš; i keď niekomu môžu osvedčené postupy v liečbe a doliečovaní pripadať čudné, je dobré ich prijať a správať sa podľa nich; Easy Does It / Pôjde to ľahko; táto zásada vyzýva k tomu, aby sa závislý vyhýbal nadmernému stresu a viedol rozumný životný štýl; Turn It Over / Posuň to; heslo vyzýva k tomu, aby človek prijal veci, ktoré nemôže zmeniť a nezaoberal sa nimi. Je prejavom postoja, že všetko, čo človeka stretne, môže byť pre neho nejakým spôsobom prospešné; Program HALT – Hungry (nikdy nebuď príliš hladný), Angry (nikdy nebuď príliš nahnevaný), Lonely (nikdy nebuď príliš osamotený), Tired (nikdy nebuď príliš unavený).
Rozhovor s autorom tejto knihy nájdete aj v knihe Tak už dosť! Východiská zo závislostí. Kniha je vypredaná, nechystá sa dotlač. Rozhovory, ktoré boli autorizované, sú uverejnené na tomto webe v kategórii (roz)hovory o závislostiach.
