Marie-Chantal Deetjens

CITOVÁ ZÁVISLOST

Jak se z ní vymanit

Portál, 158 s.

Citová závislosť je zvláštnym druhom závislosti. Prejavuje sa vo vzťahoch, môže ísť o závislosť milostnú, sexuálnu alebo rodičovskú, no stretávame sa s ňou i medzi priateľmi, v zamestnaní alebo v terapii. Charakterizuje ju podriadenosť jedného človeka voči druhému. Ide teda o vzťahy škodlivé a nerovnoprávne, o chorobu emócií. Potreba lásky je u citovo závislého človeka prehnaná, nutkavá, neukojiteľná a vedie do začarovaného kruhu, v ktorom sa on sám sebe a skutočne rovnoprávnemu vzťahu vzďaľuje. Je to opak sebalásky. Citovo závislý sa nenaučil rozvíjať lásku k sebe, ani si sám seba vážiť. Chce byť za každú cenu milovaný a pritom nevie, ako milovať sám seba. Sníva o láske, ktorá naplní nesmiernu prázdnotu, ktorá ho zaplavuje, hoci v podstate neverí, že by bol takej lásky hoden. Je presvedčený, že si nezaslúži byť milovaný, žije ustavične v strachu, že sa znepáči, nesmierne sa bojí samoty, je schopný pre druhého urobiť čokoľvek, dokonca aj keď sa to prieči jeho hodnotám a morálnym zásadám. Toleruje netolerovateľné, len aby si uchoval tú trochu lásky, ktorú sa mu podarilo vymámiť.

Kniha prináša nástroje a možnosti riešenia, ktoré pomôžu citovo závislému človeku, vrátane 60 konkrétnych krokov k jeho emocionálnemu uzdraveniu.

Ukážky z knihy CITOVÁ ZÁVISLOST, Jak se z ní vymanit:

Citovo závislá osoba nie je závislá na alkohole alebo droge, ale na prítomnosti inej osoby. Akonáhle milovaná bytosť zmizne, citovo závislá osoba je vystavená utrpeniu z pocitu opustenosti a veľkého smútku. Celá jej bytosť podlieha emocionálnemu zúfalstvu.

Citovo závislý človek má veľký handicap a tým je neschopnosť byť šťastný. Túto neschopnosť môže do istej miery zmierniť druhý človek. Osoba postihnutá citovou závislosťou sa stáva závislou na inom človeku, aby mohla cítiť a existovať. Stráca autonómiu a nakoniec prenecháva inému človeku, aby rozhodoval a konal za ňu.

Dve zásadné charakteristiky citovo závislého: živelný strach, že bude opustený, a absencia sebalásky.

Citovo závislý človek je verným nasledovníkom, je ideálnou korisťou pre sektárov alebo pre gurua. V očarení z partnera alebo charizmatického šéfa je schopný zriecť sa všetkého a horlivo ho nasledovať.

Je zamestnancom, ktorý o sebe hovorí ako o predmete: „Urobili mi toto, preložili ma...“

Nepozná sám seba, nemá vlastné ciele, napodobňuje záujmy známych, rád hovorí, komu sa podobá, nie si je vedomý vlastnej ceny.

Je vášnivý, necháva sa unášať obrovským nadšením, vytvára si idealizovanú predstavu o objekte svojej túžby, vidí len jednu stranu mince a to tú najlesklejšiu. Má krátku pamäť: bublina vášne pred jeho očami už mnohokrát pukla, ale on si stále myslí, že „teraz je to už ono“.

Stále dúfa a čaká, aj po rozchode je to on, kto telefonuje bývalému partnerovi a čaká, že sa partner vráti.

Žije v podriadenosti, miera tolerancie voči ponižovaniu a násiliu je u neho vysoká, nie je schopný stanoviť hranice, lebo sa obáva, že zostane sám.

Nemá sa rád. Má o sebe negatívnu predstavu.

Aké má východiská? Ak sa citovo závislý človek stotožní so svojou samotou, sústredí sa na seba, uvedomí si, aký je, a donúti sa klásť si správne otázky, urobí prvý krok k uzdraveniu. Uzdravenie spočíva v poznaní, že má problém, a v rozhodnutí získať kontrolu nad svojím životom. Človek musí prijať výzvu a prispôsobiť sa zmene, akceptovať určité straty, vzdialiť sa ľuďom, ktorí ho iba zneužívali, a konfrontovať sa so strachom z opustenia a samoty. Na to potrebuje jednu zásadnú vec, ktorá tvorí základ úspechu: úctu k sebe samému.

Keď ide o zármutok z rozchodu, ten druhý neprestáva fyzicky existovať (na rozdiel od úmrtia). Do procesu, v ktorom sa opustený človek vyrovnáva so stratou, sa pripája odpútavanie, musíme spáliť emocionálne mosty, ktoré nás spájajú s tým druhým. Môžeme vyhodiť fotografie a predmety, ktoré nás vrhajú do bolestných spomienok. Odpútaním sa znovu získame to, čo nám patrí: svoje plány, sny, záľuby, zvyklosti a svoju potrebu lásky. Ak postúpime na vyšší stupeň, bilancia je hotová, zbavili sme sa škodlivých emócií, ľútosť sme pochovali, objavuje sa miesto pre niečo nové. Začíname od nuly. Prežiť svoj zármutok znamená prijať existenciu bolesti, no neznamená to, že ju budeme stále živiť. Necháme ju postupne odoznieť, aby sme mohli smerovať k vyrovnanosti. A mohli sa sústrediť na prítomnosť, ktorá nám ponúka mnoho nového.

Knihu Citová závislost si môžete objednať tu: