Alkoholizmus a žena – terra ignorata

Alkoholizmus a žena – terra ignorata

Napísala 

Na jednej zo zdravotníckych škôl sa uskutočnil prieskum názorov študentiek na to, čo mladí ľudia očakávajú od alkoholu. Budúce sestričky síce uviedli, že pitie vzbudzuje zlý dojem a prináša problémy, konzumácia alkoholu však...

...podľa nich patrí k príjemnej spoločenskej udalosti, zlepšuje náladu, zábavu, ľahšie sa im konverzuje a nadväzujú nové priateľstvá. Len každá desiata študentka v priebehu posledného pol roka nepila alkohol, polovica z nich bola opitá a šesť percent sa viezlo v aute, ktorého šofér bol pod vplyvom alkoholu alebo drog. A to hovoríme o dievčatách zo školy s medicínskym zameraním. Situácia na učňovských školách je ešte hrozivejšia. Niektoré z týchto študentiek budú, žiaľ, o pár rokov pacientkami protialkoholických ambulancií. U nás akceleráciu alkoholizmu žien podceňujeme. Kým okolitý svet tento jav pomenúva a rieši, na Slovensku je to terra incognita či skôr terra ignorata.

Prečo? Prečo? Prečo?

Štvrtina súčasných pacientiek nemá zamestnanie, prekvapujúco vysoký počet tvoria vydaté a vysokoškolsky vzdelané ženy. Dvojnásobná rola manželky/matky v domácnosti a kariéra v povolaní nesú so sebou dvojnásobnú zodpovednosť, náročnosť, stres, úzkosť. Alkohol prináša úľavu a únik. Skutočnosť, že medzi pacientkami sa nachádza veľa lekárok a zdravotných sestier, vypovedá o tom, aké ťažké je zvládať každodennú konfrontáciu s chorobou a smrťou.

Pitie ako reakcia na problémy je však až na treťom mieste príčin alkoholizmu. Tou prvou, najvážnejšou je skutočnosť, že u nás sa pitie alkoholu považuje jednoducho za normálne, za neodmysliteľnú súčasť života. Druhým dôvodom sú náročné podmienky, v akých sme sa ocitli a s ktorými sa nie každý dokáže vyrovnať. Až potom nastupujú psychické i fyzické ťažkosti, nezrealizované ambície a nádeje, život bez lásky či syndróm prázdneho hniezda po osamostatnení sa detí, choroby.

Aký býva postoj manžela, keď si už ďalej nemôže zakrývať oči pred tým, že jeho partnerka má problémy s pitím? Rezignácia, ľahostajnosť, hnev, pohŕdanie a dištanc. U detí prevládajú emotívne reakcie: nenávidím ju, hanbím sa za ňu, keby radšej umrela... A tak, aj keď je alkoholizmus podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie choroba, ide zároveň o poruchu, ktorá veľa vypovedá o tom, ako človek dokáže či skôr nedokáže porozumieť sebe i svetu okolo a nájsť svoje miesto v ňom.

Ako nezlyhať

Ani po absolvovaní liečby, ba ani po vytvorení bezpečného zázemia v rodine ešte nie je vyhraté. Hrozí, a vo viac ako polovici prípadov aj nastane – recidíva.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje toho, kto rok abstinuje, ako vyliečeného zo závislosti. „Ja by som to povedala trochu ináč: ak vydrží jeden rok, stáva sa abstinencia skutočne jeho životným štýlom. A prestáva byť problémom.“ Tieto slová už patria MUDr. Daniele Cymbalovej, dnes obvodnej lekárke, predtým lekárke s dlhoročnou praxou v centre pre liečbu drogových závislostí a v resocializačnom zariadení pre narkomanov. Práve ona je ten pravý človek pre túto tému. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi si ju zavolal do pracovne riaditeľ nemocnice, v ktorej vtedy pracovala, a upozornil ju na to, že jej konzumácia alkoholu v práci prekročila znesiteľné hranice a že by mala ísť na liečenie. Je paradoxné, že pri tomto kolegiálnom pohovore úplne automaticky – otváral fľašu vína.

„Dnes už pre mňa alkohol nie je problém, pretože do môjho života nepatrí. Ja ho nekupujem, nikomu ho neponúkam, nikomu nedarujem, pre mňa nemá hodnotu daru. Rada sa stretávam s priateľmi, s ktorými som naladená na jednu vlnovú dĺžku, bavíme sa spolu o všetkom možnom. Neviem si však predstaviť, o čom by som sa bavila s partiou, ktorá trávi večery „fľaškovým spôsobom“. Myslím si, že zrecidivuje práve človek, ktorý odstúpi od svojich zásad. Viete, recidíva nevzniká v tej chvíli, keď človek znovu začína piť. Vzniká dávno predtým. Keď sa mu zdá, že by znovu dokázal piť, keď sa pomaličky začína vracať k predchádzajúcemu postoju k alkoholu.“

Druhé narodeniny

So životným obdobím závislosti sa už doktorka Cymbalová vyrovnala: „S tým nemôžem nič robiť, patrí k mojej minulosti. Môžem len zabrániť, aby sa opakovalo. Musela som prijať dva nedôstojné momenty vo svojom živote, ktoré som si dlho nevedela odpustiť: najviac som trpela kvôli dcére za to, ako som poznačila jej život, a potom kvôli pacientom. Od momentu, keď som prijala svoju diagnózu a fakt, že sa potrebujem liečiť, čím väčšiu pravdu som o sebe povedala, tým som bola slobodnejšia. Každý závislý jedného dňa siahne na vlastné dno a povie: musím s tým niečo urobiť, musím hľadať pomoc. No musí to urobiť sám. „Prisahaj nám, že už prestaneš,“ povedia najbližší, ale to nefunguje. Ja som to dvakrát podpísala svojej mame vlastnou krvou, a nepomohlo. Aj keď mi rodina povedala: rob si, čo chceš; už mi nechodili upratovať a byt sa menil na krčmu najnižšej cenovej skupiny, ešte stále som si hovorila: čo proti mne máte, veď celé Slovensko pije. Lebo ja som ten pocit mala, keďže som sa pohybovala v prostredí, v ktorom sa stále otvárali nejaké fľaše. Určite aj vtedy boli v mojom okolí ľudia, ktorí nepili, len som ich nevidela. Mne sa dovtedy v živote všetko darilo, taký ľahký tanec, dobre som sa učila, športovala som, nemala som iné starosti. Neskôr, keď mi emigroval muž a sama som sa starala o dieťa, to už bolo trochu náročnejšie, ale aj tak nemôžem povedať, že som začala piť, pretože mi emigroval muž. Neexistuje žiaden iný dôvod na pitie, len ten, že človek chce piť. To, aká som bola vtedy, je neporovnateľné s tým, ako vnímam život teraz, aký mám rebríček hodnôt.“

Doktorka Cymbalová hovorí, že má dvoje narodeniny. Tie druhé oslavuje odo dňa, keď prišla do liečebne. Výročia celé roky trávila na oddelení liečby závislosti a rozprávala svoj príbeh. Aby aj ďalšie pacientky videli, že áno, dá sa to, je možné znovu dôstojne žiť.

Môže sa to stať v každej rodine

„Dnes si už vôbec neviem predstaviť, že by som vypila čo i len kvapku alkoholického nápoja. Dokonca môžem povedať, že mi je ľúto ľudí, ktorí pijú, ktorí ešte neprišli na to, že je skutočne vynikajúce nepiť. Ak sa niekto nevie zabaviť s priateľmi bez alkoholu, to už je signál na to, aby sa nad sebou zamyslel. Najmä ak ide o ženu. Aj keď všetci vidia, aké problémy pravidelné pitie so sebou prináša, málokto je schopný si priznať, že sa to týka práve jeho rodiny. Akurát u nás? Nie, to sa nemôže stať! Až keď problém prerastie do takých hraníc, že už ho nie je možné utajovať, konečne prídu hľadať pomoc k odborníkom. V prvom rade si musia priznať, áno, aj v našej rodine sa niečo také môže stať. Čím skôr si to priznajú, tým lepšie. Obyčajne majú ľudia strach z toho, že oni alebo niekto z ich blízkych bude označený za alkoholika alebo alkoholičku. Majú strach z toho, čo povedia susedia, čo budú robiť celý život s tým puncom. Keď niekomu vyoperovali slepé črevo, to sa nebojí nikomu povedať, ale ak sa liečil na protialkoholickom oddelení, za to sa hanbí.“

Skutočne je pravda, že ak sa v rodine vyskytne jeden závislý od akejkoľvek drogy, je chorá celá rodina. Každý jej člen je tou závislosťou postihnutý a je potrebné, aby všetci prešli nejakou terapiou, minimálne v svojpomocnej skupine, kde si poradia v tom, čo môžu urobiť sami pre seba. Nie pre závislého člena rodiny, ale pre seba. Doktorka Cymbalová roky viedla aj skupinu rodičov narkomanov. Stretávali sa dvakrát do mesiaca, po prvé preto, aby sa dozvedeli, ako sa ich deťom darí, ako postupujú v odvykaní od drog, po druhé, hovoria aj o tom, čo to znamená pre nich, pre rodičov, ako sa majú správať k svojim liečeným deťom, keď prichádzajú na priepustku alebo sa vracajú domov nastálo.

Ako vyzerá alkoholička

Nielen u nás sa dlho a úspešne udržuje mýtus o tom, že alkohol v malých množstvách má pozitívne účinky na zdravie. Do akej miery je pravdivý? „V renomovanom lekárskom časopise British Medical Journal vyšla štúdia, ktorá túto domnienku vyvracia. Ukázala však súvislosť medzi silným konzumovaním alkoholu a zvýšením rizika porážky.“

Aké somatické zmeny, aké zmeny v povahe a po akom čase užívania alkoholu sa dajú pozorovať u závislej ženy? Ako vyzerá chronická alkoholička? Doktorka Cymbalová ako internista zaznamenala, že každá z pacientiek, ktoré prichádzajú na liečenie, má poškodené zdravie. Môže presne popísať, čo pre ľudské telo znamená, keď je jeho „majiteľka“ závislá, ako vyzerá organizmus alkoholičky, ako veľmi škodila sama sebe aj po telesnej stránke: „V ľudskom organizme prakticky neexistuje systém, ktorý by alkohol nejakým spôsobom neničil. V tráviacom systéme poškodzuje pečeň, žalúdok, črevá. Keď je porušená rovnováha zažívacieho ústrojenstva, metabolizmus je tiež narušený, čo negatívne pôsobí na svalovú hmotu. Po dlhodobom pití ubúda svalová hmota, ženy sú astenické, vychudnuté, majú veľmi oslabený imunitný systém. Takmer každá žena závislá od alkohole zároveň fajčí cigarety. Nikotín a iné splodiny z cigariet prechádzajú cez dýchacie ústrojenstvo, kde negatívne pôsobia na cievy a na srdce, dostávajú sa do mozgu, a tak poškodzujú nervovú sústavu.“

Ženy reagujú na alkohol odlišne ako muži. Rovnaká dávka alkoholu vyvolá u nich vyššiu hladinu alkoholu v krvi. Závislosť od alkoholu sa u nich rozvíja po kratšej dobe pitia a pri menších dávkach alkoholu ako u pijúcich mužov. Prečo? Nuž preto, lebo ženský organizmus obsahuje menej telesnej vody, alkohol sa teda „riedi“ v menšom objeme tekutiny. Ženy majú aj menej aktívnu alkoholdehydrogenázu, teda enzým zodpovedný za odbúravanie alkoholu v krvi. Ich organizmus sa poškodí rýchlejšie, po kratšej dobe ako u muža vzniká u ženy cirhóza pečene, kardiomyopatia (oslabenie srdcového svalu), poškodenie mozgu. Nadmerné pitie alkoholu naruší metabolizmus vápnika a vitamínu D. Alkoholičkám hrozí aj vyššie riziko rakoviny prsníka. Toto riziko sa začína zvyšovať už pri pití jedného decilitra vína alebo malého piva denne a rastie úmerne so zvyšovaním dávky. Aj škody na duševnom zdraví nastávajú v prípade žien skôr, rýchlejšie sa „dopracujú“ k alkoholickým psychózam a alkoholickej demencii.

Alkohol v priveľkom množstve znižuje tvorbu ženských (aj mužských!) pohlavných hormónov. Stačí piť pravidelne liter piva denne a mužovi hrozí poškodenie spermií, žena sa vystavuje riziku porúch funkcie vaječníkov, dokonca až neplodnosti. Zvyšuje sa aj pravdepodobnosť spontánneho potratu tehotnej ženy. K špecificky ženským problémom alkoholizmu patrí rozvoj fetálneho alkoholového syndrómu u ich detí. Plod najviac ohrozuje matkino pitie počas prvého trimestru tehotenstva, teda v čase, keď žena ešte často ani netuší, že je tehotná. Následok: nižšia pôrodná hmotnosť takto postihnutého dieťaťa a poškodenie jeho ešte sa len vyvíjajúceho mozgu, ktoré sa neskôr prejaví poruchami správania a nižším intelektom.

Pre ženy je typickejšie tajné a osamelé pitie najmä v prípade záťažových situácií, depresií a úzkostí. Ženy častejšie kombinujú pitie alkoholu s liekmi s utlmujúcim účinkom (benzodiazepiny, barbituráty a i.), čo znamená vážnu hrozbu pre telesné aj duševné zdravie.

Spolužitie s mužom závislým od alkoholu predstavuje pre ženu veľkú záťaž a nesie so sebou vyššie riziko, že aj ona začne mať podobné problémy. Ak je pre muža zneužívajúceho alkohol typická násilná trestná činnosť, ženy pod vplyvom alkoholu sú, naopak, častejšie vystavené násiliu, vrátane sexuálneho. Naozaj dosť dôvodov na to, aby spoločnosť už túto „terru ignoratu“ prestala bagatelizovať.

 

Článok vyšiel najskôr v knihe: Tak už dosť! Východiská zo závislostí! (Kontakt Bratislava 1998, autorka: Danica Janiaková). Doktorka Cymbalová už v resocializačnom zariadení pre narkomanov nepracuje, ale veríme, že jej slová a skúsenosti stále môžu pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Kniha je vypredaná, nechystá sa dotlač. Všetky rozhovory z knihy, ktoré oslovení odborníci autorizovali, nájdete tu na www.klub50.sk v kategórii (roz)hovory o závislostiach.

 

 

Posledná úprava 12.04.2016

Nájdete nás na FB