Fotografky. Dorothea Lange

Napísala 

Povedali o nej: Vytvorila nadčasovú metaforu pre ľudské nešťastie. Povedala ona: Nech už fotím čokoľvek, neovplyvňujem a neinscenujem. Pokúšam sa brať ohľad na okolie a dať fotografii súvislosť.

Sedemročná Dorothea Lange (1895, Hoboken, New Jersey – 1965, San Francisko) dostala detskú obrnu a kvôli tomu bude mať na celý život zdeformovanú pravú nohu. Keď mala dvanásť rokov, otec opustil rodinu. Dva významné momenty zo života dievčatka, vďaka ktorým sa ako dospelá žena bude vždy a za každých okolností identifikovať s vydedencami a súcitiť s trpiacimi. Po strednej škole sa s nadšením púšťa do štúdia umeleckej fotografie na kurzoch, ktoré organizovali Arnold Genthe a Clarence H. White, obaja odchovaní na tvorivých princípoch maľby. Roku 1918 sa s kamarátkou vyberú na poznávaciu cestu okolo sveta. Hneď v San Francisku im však ukradnú všetku hotovosť. Aby mala z čoho žiť, prijíma Dorothea miesto v jednom z miestnych fotolaboratórií. Po roku si otvorí vlastné štúdio (bude ho viesť až do roku 1934). Z mladej umelkyne sa veľmi rýchle stane vyhľadávaná portrétistka. A potom príde rok 1929, krach na newyorskej burze a hospodárska kríza. Z jedného dňa na druhý stratí Dorothea väčšinu zákazníkov, málokto má v týchto ťažkých časoch na to, aby si mohol dovoliť portrét. Ale paradoxne – jej ako fotografke doba, v ktorej ľudia strácali prácu a prichádzali o celoživotné úspory, priniesla množstvo nových tém. Predovšetkým juh USA sa zmenil na krajinu biedy, pretože k ekonomickému krachu sa pridali aj dlhotrvajúce suchá. Aj mechanizácia pripravila tisícky ľudí o prácu, a tak sa masy nezamestnaných pohli a kočovali za prácou. Dorothea odfotila bezdomovcov čakajúcich pri výdajni jedla a neskôr slávna snímka, ktorú nazvala The White Angel Breadline, ju nasmerovala k sociálnej práci. Roku 1939 spoločne s manželom P. Taylorom vydali dokumentárnu štúdiu Americký exodus, záznam neľahkých osudov krízou a neúrodou ožobračených farmárov.

Prezident Franklin D. Roosevelt v tridsiatych rokoch uvádzal do života New deal, obrovský balík štátnych opatrení na stabilizáciu hospodárstva, priemyslu a poľnohospodárstva. Aby o jeho nutnosti presvedčil kongres i celú krajinu, bola vytvorená propagandistická sekcia Resettlement Administration (od roku 1937 známa ako FSA), ktorá mala fotograficky zdokumentovať katastrofálny stav amerického poľnohospodárstva. Do tohto projektu bol zapojený štáb renomovaných fotografov. V rokoch 1935 – 1939 medzi nich patrila aj Dorothea Lange. FSA dala dohromady 170 000 negatívov a 70 000 originálov. Ale ten, ktorý otriasol celou Amerikou a ostal zapísaný v pamäti ľudí i v dejinách svetovej fotografie, urobila práve Dorothea Lange. Dnes je známy ako Migrant Mother (Sťahovavá matka).

Štyridsaťročná Dorothea, sama matka dvoch detí, vtedy už mala za sebou nevydarené manželstvo s maliarom Maynardom Dixonom a bola druhýkrát vydatá za sociológa Paula Schustera Taylora. Obaja manželia spoločne mapovali  situáciu kočovných robotníkov. V marci 1936 podával Paul správu o Nipomo v Kalifornii, kde živorili nezamestnaní zberači hrachu. Dorothea odchádzala autom sama domov, unavená po niekoľkotýždennej práci s aparátom v krutej zime a jarných pľuštiach. Pršalo a tak najskôr bezmyšlienkovite minula tabuľu na kraji cesty, ktorá ukazovala k táboru robotníkov. „Ale o dvadsať míľ ďalej som naraz musela obrátiť auto. Nasledovala som svoj inštinkt, nie nejaký plán.“ Už keď vchádzala autom do tábora rozmočeného dažďom, v ktorom žilo dvetisíc päťsto ľudí, videla z diaľky ženu, hladnú a zúfalú matku, obkolesenú zúboženými deťmi. Žena jej povedala, že sa volá Florence Thompson, má 32 rokov, je vydatá, bez trvalého bydliska a musí uživiť sedem detí. Dorothea všetky fakty podrobne zaznamenala a neskôr zapísala na rub fotografií. „Nepamätám sa, ako som jej vysvetlila svoju prítomnosť a čo tu robím s fotoaparátom. Nepýtala sa ma. Urobila som päť záberov, každý z čoraz kratšej vzdialenosti. Povedala mi, že jedia zeleninu, ktorá zmrzla na poli, a vtákov, ktorých zabíjajú jej deti. Sedela pod strieškou stanu, deti privinuté k telu. Myslela si, že jej moje fotografie pomôžu, a preto pomohla ona mne.“ Dorothea sa k žene s deťmi približovala postupne, na prvom zábere sa deti dívajú do fotoaparátu, až na poslednej sa odvracajú, aby tak symbolizovali sociálnu vydedenosť tých najbiednejších. 

Šiesteho marca boli dve z piatich fotografií hladujúcej Madony s pohľadom plným beznádeje uverejnené v San Francisco News. Vláda hneď poslala potravinovú pomoc do postihnutej oblasti. Aj keď séria fotografií v čase svojho vzniku hladujúcej rodine naozaj aspoň trochu pomohla, jedna z dcér (tá na snímku vľavo) sa neskôr pokúšala o súdny zákaz ich publikovania. Roku 1955 Edward Steichen pripravil výstavu The Family of Man, ktorú videlo deväť miliónov ľudí. Vďaka nej sa táto nadčasová fotografia stala jednou z najviac uverejňovaných fotografií 20. storočia. Denise Bethel upozornil na „úctu ženy tvárou v tvár biede“. Neretušovaný originál tohto symbolu ľudského nešťastia bol v newyorskej aukčnej sieni Sotheby´s v októbri 1998 vydražený za 244 500 dolárov, ktoré zaplatilo Múzeum Paula Gettyho v Malibu.

Dorothea Lange získala roku 1940 ako prvá žena cenu Guggenheimovej nadácie za fotografické dielo. V 50. a 60. rokoch pracovala predovšetkým pre Life a prinášala fotografické eseje z kalifornského povojnového boomu, ale aj z Vietnamu, Pakistanu, Indie, Írska a Egypta. Umrela roku 1965 na rakovinu. Po jej smrti daroval Paul Taylor unikátnu kolekciu 25 tisíc negatívov Dorothey Lange Kalifornskému múzeu v Oaklande. Tohto roku bude po pätnásty krát udelená Lange-Taylorova cena v hodnote 10 tisíc dolárov, ktorú Centrum pre dokumentárne štúdie udeľuje sociálnym dokumentom, na ktorých spolupracujú spisovatelia a fotografovia a pokračujú tak v diele oboch manželov.

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB