Deň v Marianke

Napísala 

Marianka patrí k najstarším pútnickým miestam v Európe. To, že voda z tunajšieho prameňa lieči, sa hovorí už storočia.

Najstaršiu legendu zaznamenali historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval. Hovorí o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí okolo roku 1030 a z hruškového dreva si vykresal sošku Panny Márie. Po smrti uhorského kráľa Štefana vypukli v krajine nepokoje, pred ktorými pustovník utiekol. Sošku skryl do bútľavého stromu a tam ju o niekoľko desaťročí neskôr našiel iný muž z inej legendy - zbojník, ktorému sa rodili postihnuté deti. Nešťastný otec sľúbil, že bude sekať dobrotu a dá sa na pokánie. Vo sne sa mu zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde nájde sošku a pod ňou prameň. Ak v prameni vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo...

Zo stránky www.marianka.sk: Od roku 1927 - 1950 pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. V roku 1936 dali tešitelia postaviť krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku, ale od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom. V súčasnosti v Marianke sídli generálny predstavený Kongregácie tešiteľov.

Do Marianky sme sa vybrali v prvý májový deň. Bolo fajn, aj počasie nám vyšlo, aj knihu o bridlicovom lome v Marianke krstili; aj nám predstavili 500 rokov starý obraz, na ktorom neznámy maliar namaľoval nielen Panenku Máriu s dieťatkom, ale v pozadí veľmi realisticky zachytil i baníkov otročiacich v lome a tak si vďaka tomuto obrazu vieme názorne predstaviť, aká ťažká práca to v tých časoch bola; aj chlapikov v banickych uniformach sme stretli; aj gýčovití anjelici boli na predaj; a vecer bola aj cigánska a stavanie maja, no to sme my už boli doma a do polnoci som triedila fotografie.

To je on, slávny obraz z roku 1513 (teda jeho fotografická kópia, originál je tuším v Rožňave, neviem isto, prišli sme neskoršie), na ktorom vidíme najstaršie výtvarné zobrazenie ťažkej práce baníkov v strednej a východnej Európe - fakt, otročina to bola, a čiastočne ešte stále aj je. Podobne to pred päťsto rokmi vyzeralo aj v Marianke, kde ťažili vzácnu bridlicu. Vyrábali z nej bridlicové tabuľky pre školy, na ktorých sa žiačikovia učili písať. Vyšli sme aj k lomu na bridlicu, z ktorej sa kedysi robili známe bridlicové tabuľky a školské tabule pre školy v celom Rakúsku-Uhorsku.

Marianka je známa aj vďaka krížovej ceste Ježiša Krista, ktorý hlásal revolúciu lásky. Tvorí ju štrnásť zastavení. Krížová cesta (lat. Via crucis), taká, akú ju poznáme dnes, pochádza z neskorého stredoveku. Nadviazala na sprievody pútnikov, ktorí kráčali v uliciach Jeruzalema po stopách Ježiša nesúceho kríž. Známy apokryf o Máriinej smrti (pravdepodobne z 5. storočia) hovorí, že Panna Mária chodievala ku koncu svojho života po jeruzalemskej krížovej ceste a tak práve ona položila základ pre túto formu modlitby. V Marianke nájdeme päťdesiat drevených sôch v životnej veľkosti. Sochy shotovil ateliér Bohumil Bek z Kutnej Hory. Na úbočí svahu, na ktorom sa nachádza krížová cestra, bola v roku 1936 vybudovaná Lurdská jaskyňa. 

Dajte na mňa, energiu znovuzrodenia (prírody i človeka) najsilnejšie precítite vo veľkolepom chráme Prírody.

 

Text a foto: Danica JANIAKOVÁ

Posledná úprava 25.03.2016

Nájdete nás na FB