Na dovolenku tentokrát do Írska

Napísala 

Zelený ostrov, krajina s pastvinami a slatiny s vresom a papradím. História siahajúca do praveku, hrady a pevnosti opradené romantickými mýtmi a legendami. Kozmopolitné uponáhľané mestá. Pokojný vidiek, rybárske dediny. To všetko je Írsko,...

...kedysi podľa Rimanov Hibernia, „Zimná krajina“, podľa Keltov Iveriu, z čoho vznikol Erin, Éire, Írsko, stredoveký ostrov svätého Patrika, no a dnes aj krajina, kde sa dá ísť na dovolenku alebo na kurzy angličtiny. Bez ohľadu na to, v akom ročnom období Írsko navštívite, nikdy nezabudnite na vetrovku alebo dáždnik. Počasie sa tu mení veľmi rýchle a v niektorých oblastiach, ako napríklad Kerry, prší až 270 dní v roku.

Blanka Nekovářová pracovala štyri roky v turistickom ruchu v Čechách. Pred tromi rokmi sa s priateľom vybrali do Írska: „Za prácou, ale aj za dobrodružstvom. Vzali sme to ako príležitosť vyskúšať si svoje sily. Keď už máte nejakú tú prax, máte ľahšiu pozíciu pri hľadaní zamestnania.“ Priateľ sa zamestnal ako programátor, Blanka má na starosti slovenských a českých turistov v najväčšej cestovnej agentúre Abbey Tours v Dubline: „Írsko potrebuje špeciálnu klientelu turistov. Sem neprichádzajú ľudia, ktorí si dovolenku predstavujú ako vylihovanie na pláži. To, čo ponúka táto krajina, vychutnajú ozajstní cestovatelia, ktorí chcú spoznávať mentalitu ľudí i prostredie, ktorí sa neboja fyzickej námahy a vyhľadávajú turistiku či cyklotúry. Českí turisti už takýmto spôsobom Írsko „ochutnávajú“, zo Slovenska prichádzajú prví odvážlivci. Najväčší počet turistov pochádza z USA. Sú to Američania s írskymi koreňmi, ktorí hľadajú svoje rodisko a predkov. Lákadlom je aj dobré pivo a whiskey, írska hudba, tance a keltské pamiatky.“

A aké sú Blankine skúsenosti v zamestnaní? „Som spokojná. Pracovný tím je slušný, prekvapil ma otvorený a ústretový spôsob, akým tu zamestnávatelia jednajú so zamestnancami. Krajina je úžasná, má osobitú atmosféru, Íri majú radi zábavu, keltskú kultúru i futbal, odpoludňajšie čaje a večerné posedenia v krčmičkách.“

Patrón všetkých Írov

Asketický misionár, hlásateľ pokánia – a bujaré oslavy v neviazaných kostýmoch a maskách a s neodmysliteľným pohárom piva v ruke. Samotný svetec by sa asi čudoval, akú podobu nabrali oslavy jeho sviatku 17. marca. Kto to vlastne bol, tento Patrik, ktorého biela socha žehná z úpätia hory Croagh Patrik? Narodil sa v 4. storočí na západnom pobreží Británie. Jeho otec bol Riman, správca rímskej kolónie. Patrik vyrástol v luxuse, ale ako 16-ročný zažil šok, keď ho uniesli a predali do otroctva. Istému írskemu náčelníkovi šesť rokov pásol ovce, stal sa kresťanom a kajal za niekdajšiu pýchu. Raz sa mu snívalo, že „koráb je už pripravený“. Ušiel do prístavu a nasadol na loď, ktorou sa dostal domov. Študoval za kňaza a zrejme dobre, lebo pápež Celestín I. ho vymenoval za biskupa Írska. V kraji, kde už druhýkrát „pásol ovečky“, žil tridsať rokov, zakladal kláštory a kostoly a krstil. Zanechal po sebe pár legiend, ako tú, že vyhnal hady z ostrova a že vysvetľoval princíp sv. Trojice na trojlístku ďateliny. Keď ho pokúšali démoni, odháňal ich od seba zvonom, ktorý dnes ukazujú v Národnom múzeu. Hora Croagh Patrik je pútnym miestom, hlavná púť sa však nekoná v marci, ale v poslednú júnovú nedeľu. Na vrch lezú tisícky veriacich, niektorí bosí a zakrvácaní. Tí skúsenejší vedia, že vrchol je kamenistý, a tak si na parkovisku radšej za mierny poplatok požičajú pútnickú palicu. Najzdatnejší sa zapoja do novej disciplíny: behu na vrchol. Rekord sa pohybuje okolo 40 minút. Na ostrove Station Island v jazere Lough Derg stojí bazilika s ubytovňou pre pútnikov, kde môžete stráviť tri dni modlením a pôstom. Ostrov je známy ako Očistec sv. Patrika.

Ženy za bránami!

„Ak raz pripustíme, aby žena prešla našimi bránami, bude v podstate nemožné ustrážiť, do ktorých budov a sál vstúpi a ako dlho sa tam zdrží!“ Tak tento šovinistický výrok vedenia Trinity College, Univerzity Svätej Trojice v Dubline zaznel roku 1895, len osem rokov predtým, ako tu začala študovať prvá žena. Dnes tvoria dievčatá šesťdesiat percent z vysokoškolských študentov na tejto klasickej anglickej univerzite. Pôvodne ju založila Alžbeta I. roku 1592 kvôli tomu, aby protestantskí študenti mohli študovať doma a nemuseli ísť za vzdelaním na katolícke univerzity do Európy. V súčasnosti ide o jedno z najkozmopolitnejších miest celej krajiny. Okrem iných tu študoval Oscar Wilde, Samuel Beckett, Briam Stoker i Jonathan Swift, ktorý okrem písania románov bol tridsaťdva rokov dekanom mestskej katedrály. Stará univerzitná knižnica, Old Library Buildings sa pýši zbierkou dvestotisíc kníh. Práve teraz organizujú zbierku a hľadajú sponzorov na ich záchranu, ktorá bude stáť viac ako dva milióny eur. Ide o veľmi vzácne exempláre, k najcennejším patrí bohato ilustrovaná Book of Kells pochádzajúca z roku 800, podľa Írov „najkrajšia kniha sveta“.

Bloomov a Joyceho deň

Mesto Galway, centrum provincie Connacht, má osemdesiattisíc obyvateľov, vlastné dostihy, ustricový festival, filmový festival a letný kultúrny festival, kedy jeho ulice zaplnia herci, výtvarníci, hudobníci a konzumenti ich umenia. Ale najznámejší je aprílový literárny festival Cúirt, kedy sem pozývajú desiatky známych spisovateľov z celého sveta. Prečo práve do Galway? Je to rodisko Nory Barnacleovej, ktorá by bola ostala neznámou chyžnou v miestnom hoteli, keby sa do nej nezaľúbil James Joyce, autor presláveného kontroverzného románu Odysseus, kultovej knihy, ktorú každý intelektuál pozná, ale málokto ju bol schopný prečítať až do konca. Nora sa síce neskôr stala Joyceho manželkou, ale o jeho tvorbe vedela hlavne to, že jej „nikto nerozumie“. Introvertný spisovateľ ju pozval na prvé rande 16. júna 1904. Do tohto dňa zasadil dej svojho objemného románu, mozaiky zo života Dublinčanov, ktorého hlavným hrdinom je Leopold Bloom. A tento deň sa pod názvom Bloomsday stal aj jedným z najväčších literárnych sviatkov sveta. Každoročne vtedy do Dublinu, v centre ktorého stojí od roku 1990 Joyceho socha od Marjorie Fitzgibbonovej, prichádzajú milovníci, autori i kritici literatúry a jedni na konferenciách, druhí hlavne v baroch si pripomínajú, čo všetko Joyce urobil pre propagáciu mesta a írskej mentality. V uliciach Dublinu hrajú herci pasáže z jeho slávnej knihy.

Spomienka na exodus

Írsko má 5,6 milióna obyvateľov, z nich 3,9 milióna žije v Írskej republike a 1,7 milióna v Severnom Írsku. Dejiny krajiny sú bohaté na veľké osobnosti a ešte väčšie tragédie, k tým najhorším patrí hladomor v rokoch 1845 až 1850, ktorý Írsko takmer vyľudnil. Z 8,5 milióna ľudí tu ostalo žiť len 4,5 milióna. Nie všetci umreli od hladu, väčšina ušla pred biedou do emigrácie, predovšetkým do Ameriky. Rozsiahlu expozíciu o tejto pohrome pripravilo Národné múzeum roľníckeho života vo Wexforde na juhu Írska, ktoré sídli v historickej budove farmy z roku 1810 na pozemkoch hradu Johnstown. Zaujímavá je špeciálna expozícia venovaná zemiakom. V New Ross nájdete aj zrekonštruovanú historickú loď schopnú plavby, na akej sa tento obrovský exodus národa odohrával. Autentický zážitok umocňuje vystúpenie hercov v kostýmoch z 18. storočia.

Ľudia už nechcú problémy

V roku 1921 sa Írsko rozdelilo. Na väčšej časti ostrova vznikla Írska republika, najbohatšia provincia Ulster, v ktorej žili prevažne protestanti, pripadla britskému kráľovstvu ako Severné Írsko. Jeho hlavné mesto Belfast sa stalo na tri desaťročia symbolom násilia a teroristických útokov. Sprejové nápisy na stenách domov a hroby obetí svedčia o tom, kam až môže prerásť politický a náboženský spor. „Na Veľký piatok roku 1998 sa konečne podpísala dohoda o zmieri a Severné Írsko a Írska republika začali spolupracovať aj v cestovnom ruchu,“ konštatuje Gabi Reubelová z agentúry Belfast City. Výlet do Belfastu je atraktívnym zážitkom. Je to mesto pri zátoke plné parkov, s románskou katedrálou, operou, univerzitou, zoologickou záhradou aj interaktívnym vedeckým múzeom, známy hokejovým tímom a tým, že tu bol vyrobený Titanic. „Kladieme dôraz na to, aby sme ukázali Belfast predovšetkým ako mesto, ktoré sa od uzavretia mierovej zmluvy zmenilo a návštevníkom už nehrozí nebezpečenstvo. Náboženské rozpory boli hlboké, dnes však už väčšina ľudí odmieta problémy, majú dosť toho zlého, čo sa tu roky dialo.“ Mier symbolizuje aj socha Andyho Scotta, ktorá sa vypína nad riekou Lagan a znázorňuje ženu s obručou.

Po stopách obra z doby ľadovej

Na ostrove vyhlásených šesť národných parkov. Najväčší Glenveagh na severozápade, najstarší Killarney na juhozápade, najmladší Mayo na západe. V Severnom Írsku sa nachádza fascinujúci skalný útes Giant´s Causeway, Obrov chodník. Pozoruhodná hračka prírody pochádza z doby ľadovej a tvorí ju asi štyridsaťtisíc čadičových stĺpov. Najvyššie dosahujú výšku až 24 metrov, najnižšie sa postupne strácajú v mori. Legenda hovorí, že toto bizarné schodište vytvoril obor Finn McCool, bájny bojovník, ktorý ním chcel spojiť ostrov Staff s pobrežím a preniesť po ňom svoju milú. Ale ono sú to len čadičové stĺpy, ktoré vznikli prudkým ochladením lávy vyvierajúcej z vulkánu a to už pred 55 miliónmi rokov. Súčasníci ho ocenili tým, že Obrov chodník nechali zapísať do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ak vyhľadávate svoju pravidelnú dávku adrenalínu, tu vám ju poskytne prechod po visutom povrazovom moste, ktorý bičuje silný vietor. Carrick-a-Rede Bridge je dlhý síce len 20 metrov, ale pod vašimi nohami sa nachádza tridsať nebezpečných metrov. K informačnému stredisku sa dostanete romantickou železničkou z mestečka Bushmills, ktoré preslávila najstaršia pálenica whiskey na ostrove. Licenciu získala ešte roku 1608 od kráľa Jakuba I.

Veľkolepé záhrady

Inbound znamená „niekam do“, teda v prípade Ireland Inbound „do Írska“. Ireland Inbound je skupina profesionálov, ktorá sa už šestnásť rokov zaoberá propagáciou Írska a záujemcom o jeho návštevu vytvára program ušitý na mieru, či už chcú prísť kvôli športu, na odbornú konferenciu alebo len tak, spoznávať krajinu a jej kultúru. K najkrajším programom patrí podľa Sineád Coyleovej spoznávanie okrasných záhrad: „Írsko je medzi záhradníkmi známe ich vysokou úrovňou. Máme krásne a inšpirujúce záhrady. Mnohé exotické rastliny už u nás zdomácneli, zvykli si na drsnejšie počasie keltskej krajiny. V posledných rokoch na viacerých miestach vznikli školy záhradného dizajnu s kurzami pre dospelých.“ A tak môžete vidieť v Thomastowne (Kilkenny) park z 18. storočia vybudovaný pre šľachtu, aby ukázal „prírodu v celej jej najstrašnejšej kráse“, s vodopádmi, útesmi, hustými lesmi a pustovníckou jaskyňou. Opatrujú tu unikátnu zbierku muškátov. V Kildare je v blízkosti záhrady sv. Fiachru a preslávených japonských záhrad k dispozícii aj stajňa s dostihovými koňmi. Odborníci chcú vidieť hlavne záhrady pri mestečku Enniskerry, veľkolepé dielo, ktoré stvoril v 19. storočí architekt Daniel Robertson. Robertson chorý na dnu sedával v kolieskovom kresle, popíjal sherry a dirigoval robotníkov. Možno práve neustály prísun alkoholu sa podpísal pod neformálny štýl, ktorý fascinujúco spája terasy, kamenné schodištia, okrasné jazierka, fontány, sochy a vázy, dvesto druhov rastlín, 120 metrov vysoký najväčší vodopád v Írsku, pastviny pre jelene a rodinný cintorín pre zvieracích miláčikov majiteľov panstva, ku ktorým patrili nielen mačky a psy, ale kone aj kravy.

Ako sa do Írska zaručene vrátiť?

V Glendalough, čo v preklade znamená Údolie dvoch jazier, nájdete jaskyňu sv. Kevina. Tento uznávaný svetec, druhý po Patrikovi, vyliečil podľa legendy jednému z írskych kráľov obľúbenú hus. Kráľ mu sľúbil za odmenu taký kus zeme, aký vyliečená hus dokáže preletieť. Tá sa vypla k heroickému výkonu a obletela celé údolie. Kevin tam založil kláštor, ktorému nemohla chýbať okrúhla veža vysoká tridsať metrov. Hliadky z nej signalizovali, keď sa blížili Vikingovia, ktorí s obľubou lúpili práve kláštory. Do tejto veže sa však dalo dostať len veľmi ťažko, jej dvere vás totiž nevítajú pri zemi, ale vo výške, a dnu by ste vošli, len ak by vám spustili povrazový rebrík. V okolí samozrejme nechýba high cross, vysoký keltský kríž vytesaný z jedného kusa žuly. Legenda tvrdí, že každému, kto ho objíme, prinesie šťastie, a že ten, kto sa kríža dotkne, sa do Írska zaručene vráti. A prečo keltský kríž dopĺňa kruh? Sú to dva symboly spájajúce pohanskú a kresťanskú minulosť ostrova; kríž je kresťanský, kruh považovali starí Kelti za symbol Slnka a jeho cesty po oblohe.

 

 

Posledná úprava 25.03.2016

Nájdete nás na FB