Krátka terapia zameraná na riešenie

Napísala 

Táto kniha je určená predovšetkým sociálnym pracovníkom, ktorí pracujú s rodinami, v ktorých sa vyskytlo týranie, s problémovými mladými ľuďmi, alkoholikmi a narkomanmi, s bezdomovcami, i s obeťami sexuálneho násilia.

Insoo Kim Berg
POSÍLENÍ RODINY
Základy krátké terapie zaměřené na řešení
Portál, 166 s.

Insoo Kim Berg (1934 – 2007) vychádzala zo svojej praxe v tíme Stevea de Shazera (ktorého bola manželkou), ktorý vyvinul krátku terapiu zameranú na riešenia. Autorka mohla vďaka svojmu kórejskému pôvodu a americkému vzdelaniu spojiť západný a východný prístup k hľadaniu riešení problémov, s ktorými sa potýkali ich klienti. Pracovala ako lektorka mnohých sociálnych zariadení v USA, Európe, na Ďalekom východe a v Austrálii. Kniha Posílení rodiny je českým prekladom jej titulu, ktorý bol špeciálne upravený pre potreby systému sociálnej starostlivosti vo Veľkej Británii. Má však čo naučiť aj našich sociálnych pracovníkov.

Krátka terapia zameraná na riešenia je geniálne jednoduchá. Terapeut nerozpitváva príčiny problémov svojho klienta, ale obracia cielenú pozornosť na hľadanie riešení; zdôrazňuje malé zmeny a klientove ciele; hľadá spoločne s klientom jeho silné stránky a poukazuje na predchádzajúce úspechy, nie zlyhania. V tejto terapii sa „neopravuje to, čo nie je rozbité“ a terapeut vedie klienta k tomu, aby „robil viac toho, čo funguje“. S metódou, ktorá vedie k riešeniam za krátky čas, je spojených niekoľko nových techník, z ktorých je najznámejšia tzv. zázračná otázka. V Portáli vyšla aj ďalšia kniha tejto autorky s názvom Zázračná otázka (2011), ktorá rozoberá do detailov práve túto techniku.

Ukážky z knihy Posílení rodiny

Sme presvedčení, že je ľahšie a prínosnejšie konštruovať riešenia, než odstraňovať problém. Naša klinická skúsenosť hovorí, že to, čo robíme pri hľadaní riešení, je iné než to, čo robíme, keď sa zameriavame na problém. Pre klienta je ľahšie opakovať úspešné spôsoby správania, než sa pokúšať zastaviť či zmeniť problematické správanie. Aj kroky, ktoré pracovník podnikne na „ochranu dieťaťa“ pred zlým zaobchádzaním či chýbajúcou starostlivosťou rodičov, sú zásadne odlišné od tých, ktoré by mohol urobiť, keby bol zameraný na „vytváranie bezpečia“ toho istého dieťaťa.

Zázračná otázka je technika, ktorá zahŕňa stanovenie cieľa a hľadanie riešenia. Klientovi pomáha, aby si predstavil, v čom sa budú veci líšiť, až bude jeho problém vyriešený. Klientovi terapeut položí nasledujúcu otázku: „Predpokladajme, že jednej noci nastane zázrak a problém, ktorý vás priviedol do našej starostlivosti, bude vyriešený. Lenže vy spíte a tak neviete, že zázrak nastal. Čo myslíte, čo bude pre vás ráno znamením, že počas noci došlo k zázraku?“ Tento „obraz zázraku“ je použiteľný pre zmapovanie toho, kam sa chce klient dostať, a pre hľadanie toho, čo je potrebné pre dosiahnutie tohto cieľa urobiť.

Na rozdiel od medicínskeho modelu, kde profesionál vystupuje ako expert, ktorý stanovuje diagnózu, ciele a postupy, ktoré má klient dodržiavať, terapia zameraná na riešenie sleduje klientove ciele. Keď si cieľ definuje klient sám a nie je mu vnútený pracovníkom, klient sa môže k jeho splneniu ľahšie zaviazať.

Odhadujeme, že 50 – 80 % prípadov súvisí s problémami vzťahujúcimi sa k alkoholu alebo drogám. Preto musí každý sociálny pracovník dokázať kvalifikovane zhodnotiť, ako bráni klientova závislosť tomu, aby bol dobrým rodičom či partnerom. Dostupné dáta ukazujú, že najlepšie funguje individualizovaná pomoc. Mnoho štúdií potvrdzuje, že pri akomkoľvek probléme, zvlášť pri alkoholovej a drogovej závislosti, úspešnosť narastá, keď klienti spolupracujú na stanovení cieľov. Je dôležité zapojiť klienta do voľby cieľov, ktoré sú malé, jasné, meriteľné a realistické. Takisto je múdre pripraviť ho na to, že môže prísť relaps a naučiť ho, ako relapsu predchádzať, ako ho zvládať a kontrolovať, ako sa z neho zotaviť a vrátiť späť na dobrú cestu.  Najväčším rizikom relapsu je klientov pocit zlyhania, ktorý môže byť demotivujúci a dokonca celý proces ochromiť. Klienti potrebujú pomoc s tým, aby rozpoznali, že relaps neznamená nutnosť začínať znovu, ale že ide o malé pokĺznutie, z ktorého už poznajú rýchlu cestu späť na predchádzajúcu úroveň dosiahnutého úspechu. To, čo má klient nabudúce robiť inak a aké stratégie musí vyvinúť na zvládnutie svojich zraniteľných miest, ukáže detailná analýza zdôrazňujúca budúce kroky a nie rozoberajúca minulé chyby.

Čo môže pracovník podniknúť, ak klient hovorí o relapse?

1.    Zistite, čím je tento relaps iný, než ten posledný. Akákoľvek malá, ale zreteľná odlišnosť stojí za pozornosť, aby klient mohol sledovať, že robí malé, ale zreteľné kroky.
2.    Pýtajte sa, ako klient dokázal prestať tam, kde prestal? Ako vedel, že má skončiť po piatom poháriku? Čo robil, aby tam skončil?
3.    Čo sa z tejto epizódy naučil pre budúcnosť?
4.    Zistite, čo klient medzi relapsami robí takého, čo mu prospieva, a čoho by chcel robiť viac. Môže to byť: niečím sa zamestnať, cvičiť, jesť zdravo, byť výkonný.
5.    Vymýšľajte spolu s klientom realistické stratégie pre abstinenciu v takých nebezpečných situáciách, akými sú oslavy narodenín, večierky, návštevy, dovolenky.
6.    Priebežne venujte pozornosť zmenám jeho životného štýlu, priateľov, sociálnych skupín a kontaktov.
7.    Venujte pozornosť siršiemu kontextu klientovho života a všímajte si „efekt vlnového šírenia“.
8.    Podporujte klienta oceňovaním (aj malých úspechov), a povzbudzovaním.
 

Posledná úprava 12.04.2016

Nájdete nás na FB