Aj keď nedokonalá, ale srdcom a vlastnými rukami stvorená melódia je väčším svedectvom lásky k hudbe ako len pasívne počúvanie ktoréhokoľvek z profesionálov.

Potom vybral z ruksaku ďalšie poklady. Drevený mlynček, vrecko pšenice, med a jablko. A spustil, i keď trochu od konca, svoj príbeh:

"Kedysi, je to už dávno, som robieval plavčíka na Sĺňave. Voda má v lete 28 °C a vtedy mi ani len vo sne nenapadlo, že raz príde čas, keď budem odhŕňať ľadovú triešť a plávať vo Váhu dvakrát týždenne po celý rok.

Päťdesiatpäť rokov som žil "normálnym" životom. Ako väčšina. Myslím tým, že som mal vysoký krvný tlak, ľadvinové kamene, vážne problémy s hrubým črevom a paradontózu. V robote som narýchlo zhltol chlieb so salámou, v nedeľu zalial pečenú kačicu nejakým tým vínom a potom odrovnaný odfukoval. Ale keď mi lekári popredpisovali toľko tabletiek, že som sa v nich prestával orientovať, začal som nad sebou uvažovať.

Išlo mi už skutočne o veľa. Vtedy som vyskúšal všeličo. Zo začiatku i extrémy. V jedno leto som tri mesiace pil len zeleninové šťavy a každý deň som trénoval. Jeden deň 80 kilometrov na bicykli, druhý deň 20 kilometrov beh, tretí deň plávanie. Schudol som zo sedemdesiatich troch kilogramov na päťdesiatpäť. Kostitras, hovorila mi žena. Si ako Gándhí, hnevala sa. Bol som naozaj chudý, i keď energie do roboty som mal. Len na jeseň som začal byť zimomravý. Šťavy sú dobré v Kalifornii, kde je celý rok leto, u nás musí byť strava vyváženejšia.

Ale zápal hrubého čreva pominul. Kým som pil šťavy, lieky som nepotreboval. Akonáhle som sa vrátil k pôvodnej strave, vrátili sa aj ťažkosti. Opäť som prešiel na zeleninu a obilné kaše, zase bolo dobre. Znovu bôčik a slanina, znovu problémy. Po treťom pokuse som si povedal šlus a natrvalo som ostal pri zelenine, ovocí, obilninách a strukovinách.

Nežijem preto, aby som jedol, ale jem preto, aby som žil - hovoril som si vždy, keď som prechádzal popri mäsiarstve a cukrárni.

Pili, fajčili, zomreli. Nepili, nefajčili, tiež zomreli. Taká bola filozofia môjho brata. Umrel na rakovinu.

Roky som pracoval ako letecký dispečer v Prahe a keď som raz videl pražských otužilcov, zohnal som si od nich návod, ako sa postupne otužovať. Odvtedy takmer nepoznám chrípky. Prechladnem, len keď preženiem tréning.

Robil som aj sprievodcu Čedoku, chodil som s družstevníkmi po Slovensku. Tí ľudia celé dni tvrdo robia, napriek tomu sú tuční, prejedení, majú problémy zvládnuť pár schodov do hradu. Skúsenosti ma naučili, že je najfyziologickejšie byť štíhly. Chôdza, beh, bicykel, plávanie, to je prirodzený pohyb, ktorý človeku prospieva.

Zvláštnou vecou je aj pôst. Poznal som jedného Švéda, mal 68 rokov, keď šiel desať dní naprieč Švédskom, každý deň prešiel 50 kilometrov a myslíte si, že ho to zruinovalo? Naopak. Nemusíte sa báť pôstu, povedal, akúkoľvek prácu vtedy môžete robiť. A v Nemecku robili takýto pokus: tri skupiny dobrovoľníkov absolvovali 1200 km trasu. Bez problémov ju prešli laktoovovegetariáni, teda tí, čo vylúčia mäso, ale pijú mlieko a jedia vajíčka. Vegáni, ktorí vylúčili aj to, mali na konci o čosi menej železa, i keď nie podkritické množstvá. Najhoršie dopadla skupina, ktorá jedla stravu obvyklú v našich končinách, teda aj mäso, biely chlieb. Do cieľa prišla len štvrtina z nich, aj tí vyčerpaní.

Dnes už je medzi športovcami, plavcami, cyklistami, maratóncami, dokonca i kulturistami, veľa vegetariánov.

Podľa mňa má strava byť prirodzená a jednoduchá. Ja si v zime, keď je nedostatok vitamínov a minerálov, robím "biologickú bombu", do obilninovej kaše pridávam dve-tri polievkové lyžice klíčkov. V lete si do nej nastrúham cuketu, tekvicu, surové. Zubár mi chcel kvôli paradontóze vytrhať všetky zuby. Hrýzol som mrkvu, kapustu, surové zemiaky a zachránil som si chrup. Ráno si zomeliem pár lyžíc pšenice, zalejem vodou, trochou panenského oleja a za tri-štyri minúty mám hotové jedlo. Strukoviny mi dnes už nerobia črevné problémy ako kedysi, varím ich často a rád, najmä sóju, ich kráľovnú. Zrak sa mi vylepšil, cvičím očnú jogu. Teraz som zdravší, ako keď som mal polovicu mojich rokov.

A radujem sa každý deň zo života. O tom to celé je.