Samotná pozvánka na podujatie sa ku mne dostala pomerne neskoro, workshop Technika maľby pastelom s výtvarným umelcom Igim Brezom už bol obsadený. Môžem teda o ňom napísať len to, že by bolo fajn ho kvôli veľkému záujmu ešte raz zopakovať.
Kurzy sa konali v priestoroch knižnice Kornela a Nade Földváriovcov. Verím, že každý, tak dobre, ak nie každý, tak aspoň väčšina záujemcov o literatúru pozná ikonickú fotografiu Kornela Földváriho ako sedí v jeho malom byte „utopený“ medzi vysokými stĺpcami kníh. Okrem človeka a všetkých tých kníh neostal priestor na nič iné, maximálne ak na úzky chodník, ktorým sa dalo prejsť. Sám Kornel hovorieval, že presne vie, ktorú knihu vlastní, ale ak ju potrebuje a mal by ju v tom množstve vyhľadať, radšej si ju požičia v Univerzitnej knižnici. Spisovateľ a režisér Peter Krištúfek, ktorý Kornela nazval patrónom knihomoľov, stihol ešte pred svojou tragickou smrťou usporiadať jeho zbierku 11 000 kníh (treba povedať, že z veľkej časti dobrodružného žánru, Kornel miloval kovbojky, indiánky a detektívky) a pripraviť ju ako dedičstvo pre SNG. Národná galéria sa rozhodla urobiť z nej súčasť svojich výstav ako ukážku životného štýlu intelektuála, ktorý inšpiroval a vzdelával. A presne na toto dnes knižnica slúži. Môžete sem prísť, siahnuť po ktorejkoľvek knihe a čítať si v pohodlných kreslách. A môžete sem chodiť aj na všetky inšpirujúce a vzdelávacie akcie, ako bola napríklad aj táto.
Prednášku Tradícia v novej dobe sme čiastočne absolvovali prehliadkou expozícií, predovšetkým obrazov Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, ktorí previedli slovenské výtvarné umenie od tradicionalizmu k moderne, od realizmu k abstrakcii a ukázali, že je možné milovať rodný kraj a zároveň držať krok so svetovým umením. Fullov obraz Pieseň a práca si zo svetovej výstavy v Paríži v roku 1937 odniesol Grand Prix. V tom istom roku sa v Mníchove konala výstava Entartete Kunst (Zvrhlé umenie), na ktorej nacisti sústredili obrazy moderných autorov, aby ich s výsmechom odsúdili. Vtedajší slovenský minister školstva a národnej osvety, akýsi Jozef Sivák (kto dnes vie, kto to bol?) v novinách Slovák Fullu označil za „zvrhlého umelca“ a zdôraznil, že „zvrhlé umenie na Slovensku pochopenie a podpory nenájde, hoci by takéto diela na medzinárodných fórach dostávali aj najvyššie ceny“. História sa proste rada opakuje; hovorí sa, že prvý raz ako tragédia, druhý raz ako fraška. Fullove aj Galandove obrazy boli v päťdesiatych rokoch označené za „kozmopolitný formalizmus“ a za „nepriateľov socialistického realizmu“. Dnes patria k rodinnému striebru národnej galérie.
Okrem teórie sme si vyskúšali nakresliť čosi abstraktné a v harmonických farebných akordoch najskôr na papieri a neskôr vlastný námet vyšiť bavlnkami – názorná ukážka toho, že aj taká tradičná technika, akou vyšívanie určite je, môže pomôcť vytvoriť moderné umenie.
Poobede sme si dopriali Zážitok z architektonického priestoru, navštívili sme expozíciu o živote a tvorbe architekta Vladimíra Dedečka, ktorý navrhol a realizoval takmer stovku budov, čím významne prispel k novému vzhľadu slovenských aj českých miest. Jeho azda najkontroverznejším dielom bolo premostenie budovy Slovenskej galérie. Keď som sa prisťahovala do Bratislavy, mala som priateľov z umeleckého sveta, ktorí ma previedli po najzaujímavejších miestach mesta, a práve premostenie hodnotili, že fuj. Aj anketa v dobovej tlači, v ktorej sa vyjadrovali obyvatelia mesta, niesla titulok: Väčšina Bratislavčanov podporuje zbúranie prístavby Slovenskej národnej galérie. Diskusia pokračuje, stále existujú ľudia, ktorí sú proti, no iní považujú Dedečka za vizionára, za originálneho tvorcu a jedinečného novátora. On sám sa definoval: „Som tesár v čase betónu“. Incheba a Najvyšší súd v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene – určite poznáte viaceré z budov, ktoré stoja vďaka Dedečkovmu géniu. Na výstave môžete vidieť modely jeho najznámejších stavieb, zábery z dronu, ktoré umožnia pochopiť, ako sú budovy začlenené do terénu a ako pôsobia na mieste, do ktorého boli zasadené. Fascinujúce sú prierezy modelov, vrátane premostenia galérie; názorne ukazujú, aké revolučné riešenia tento výnimočný architekt vnášal do nášho sveta. Režisérka Janka Hrušovská Durajová natočila s Vladimírom Dedečkom množstvo rozhovorov, jeho hlas a myšlienky, ktorými osvetľuje svoje prístupy k tvorbe architektúry, podfarbujú celý čas prehliadky a zoznamujú návštevníkov s tým, ako uvažoval a pracoval. Jeden z odkazov bliká v podobe svetelného nápisu: „Ďakujem, že ste naša budúcnosť, ak budete mať zdravý rozum.“ Mať zdravý rozum, aká aktuálna výzva!
Deň v SNG pre seniorov sponzorsky podporila Agentúra BDO a zorganizovala OZ Vetulus, ktorá nedávno spustila Ligu pre seniorov, portál zastrešujúci praktické informácie pre ľudí v seniorskom veku, či už sa dotýkajú ich zdravia alebo pomoci v ťažkých životných situáciách, vrátane prepojenia so štátnymi inštitúciami, VÚC a ďalšími organizáciami.
