Mám long covid – a čo s tým?

Mám long covid – a čo s tým?

Napísala 

Jeden z desiatich. Taký je odhadovaný počet ľudí, ktorí aj po prekonaní covidovej nákazy trpia rôznymi druhmi ochorení (niekoľko mesiacov i dlhšie). Preto tento efekt dostal pomenovanie „long covid“. Príznakov je naozaj veľa a pacienti väčšinou ostávajú na zvládnutie ťažkostí sami. V českom preklade práve vychádza svojpomocná príručka, ktorú ako prvú dali dohromady odborníci zo špecializovanej postcovidovej kliniky v Oxforde.

Emily Fraser (ed.)
SVÉPOMOCNÝ PRŮVODCE LONG COVIDEM
Praktické způsoby zvládaní příznaků
Portál, 272 s.

Kniha prináša množstvo praktických rád a techník, ako si môže človek – sám a v domácom prostredí – pomôcť pri riešení dlhodobých následkov covidovej nákazy; nemusí teda byť hospitalizovaný. Autorský kolektív tvoria špecialisti z postcovidovej kliniky v Oxforde, profesionáli z takých medicínskych odborov ako kardiológia, pneumológia, rehabilitácia, ergoterapia, respiračná fyzioterapia, psychoterapia, športové lekárstvo, reumatológia, klinická neuropsychológia a ďalších. Je to text pre laikov, preto sú tu aj odborné medicínske termíny podané zrozumiteľne. 

Covid19 zmenil naše životy tak, ako to súčasné generácie ešte nezažili. Pandémia, na ktorú doplatili životmi milióny ľudí, však, zdá sa, nebola len akútnym vírusovým ochorením. Desatina pacientov, ktorí ho prekonali, naďalej hlási symptómy, ktoré neustupujú najmenej štyri týždne, niekedy trvajú niekoľko mesiacov až rokov. Väčšinou ide o nadmernú únavu, dýchavičnosť, chronický kašeľ, búšenie srdca, bolesti svalov, mozgovú hmlu, spomalené myslenie (pacienti popisujú, že ťažko hľadajú slová), neschopnosť sústrediť sa a výpadky pamäti, závraty, nespavosť, úzkosť, vypadávanie vlasov, strata chuti. Zatiaľ nevieme, prečo tento jav, ktorý dostal pomenovanie „long covid“, niekoho postihne a iného nie. Postihnutí bývajú tak ľudia, ktorí mali ťažký priebeh, vrátane hospitalizácie v nemocnici, ako aj pacienti s miernymi príznakmi. Tento jav lekárov prekvapil, prví pacienti sa stretávali s nedôverou ošetrujúceho personálu, boli upodozrievaní, že simulujú. Lekári sa vtedy sústreďovali na to, ako vyliečiť akútne nákazy; až neskôr sa ukázalo, aký má long covid obrovský dopad na verejné zdravie a že sa môže dokonca opakovane vracať. 

„Long covid je ako nejaké prekliatie. Na telo ani hlavu sa nemôžete spoľahnúť, každý deň fungujú inak, sú nepredvídateľné, a to je deprimujúce. V lepších dňoch pochybujete sami o sebe, v tých horších pochybujete o všetkom. Tá choroba je vrtkavá, nezvládateľná a zradná,“ definoval príznaky jeden z pacientov oxfordskej kliniky. Tí toto ochorenie zvyčajne pociťujú ako totálne vybitie bateriek: „Únava je slabé slovo. Vám niečo chýba, kus z vás vám chýba. Nemôžete, proste nedokážete vstať z postele. Nie je to v hlave. Vaše telo jednoducho nemá energiu.“ Nečudo, že dopady na sebadôveru môžu byť zásadné. Pacienti obmedzujú spoločenské kontakty, prepadajú sa do depresií, majú pocit, že ich ani blízki ľudia nechápu, čo vedie k osamelosti a izolácii. Mnohým long covid bráni v návrate k pracovným povinnostiam, u niektorých ochorenie dokonca končí invalidným dôchodkom. 

Niektorí ľudia sa z postcovidového syndrómu uzdravia postupne sami, iní potrebujú pomoc odborníkov. V tejto knihe nájdu sumár najefektívnejších techník, ktoré im môžu pri uzdravovaní výrazne pomôcť.

Ukážky z knihy SVÉPOMOCNÝ PRŮVODCE LONG COVIDEM:

Hoci na liečbu príznakov neexistujú konkrétne lieky, môžeme toho urobiť veľa, aby sme sa naučili lepšie hospodáriť s vlastnou energiou a pomohli tak telu zotaviť sa. Znamená to však, že budeme musieť niektoré veci robiť inak, ako sme boli zvyknutí. Ak sme dosiaľ verili, že pohyb lieči, počas mesiacov long covidu sa musíme učiť šetriť vlastnú energiu. Čo znamená napríklad aj to, že sa budeme radšej voziť autobusom či autom, ako chodiť peši. A že nebudeme odmietať ponuky pomoci pri domácich prácach. A že ak začneme kupovať mrazené hotové jedlá, aj to je v poriadku.

Odporúčame písať si zoznam úloh a každý deň si klásť otázky: Čo sa musí urobiť? Čo môže počkať? Čo naozaj nie je nutné? Čo sa dá zo zoznamu vyškrtnúť úplne? Čo môže urobiť niekto iný? Čo by sme so svojím časom a zvyškami energie urobili najradšej sami? 

Zvažujte, či si toho na seba nenakladáte priveľa. Je dobré písať si niekoľko týždňov denník aktivít s nízkym/stredným/vysokým výdajom energie. Upresníme si tak, kam a kedy naša energia hodinu po hodine prúdi. Zistíme, kedy energiu spotrebovávame a kedy a akým spôsobom ju obnovujeme. 

Zamyslime sa nad rozdielom medzi odpočinkom a miernou aktivitou. Čítanie knihy, sledovanie televízie, prezeranie mobilu: to sú drobné činnosti a aj keď si nevyžadujú veľké množstvo energie, nejakú predsa len spotrebovávajú. Skutočný obnovujúci/uzdravujúci odpočinok energiu nespotrebováva, naopak, energiu do našej „batérie“ vracia, nabíja nás. Odpočívame pri relaxačných cvičeniach, pri meditácii, pri počúvaní audio-aplikácií, pod vyhrievanou dekou, s aromaterapiou. Nájdite si ten druh odpočinku, ktorý vám najlepšie vyhovuje. Najlepšie v inej miestnosti, nie v spálni; spálňu majme vyhradenú len pre spánok.

Naučme sa správne dýchať a uvoľňovať celé telo. Prijmime fakt, že pre nás môže byť vyčerpávajúca aj krátka vychádzka so psom, že práca na záhrade alebo chôdza po schodoch budú pre nás náročné. Nastavme si reálne očakávania a nižšie ciele než boli tie, ktoré sme zvládali pred ochorením. Počas zotavovania sa počúvajme svoje telo; uznajme, že cesta k uzdraveniu môže byť dlhá. Mnohí ľudia, ktorí predtým športovali, majú obavy, či sa ešte dokážu vrátiť k predchádzajúcej kondícii. Pozorovali sme, že  sa pri prvých cvičeniach cítia menej úzkostní a viac v súlade so svojím telom, ak na nejaký čas odložia všetky tie prístroje a aplikácie, ktoré merajú ich výkon, počet krokov či tep.

Ste individuálni. Pri postcovidovom syndróme existujú veľké rozdiely medzi jednotlivcami, čo sa týka reakcií na fyzickú aktivitu v zmysle výkonnostnom aj časovom. Znamená to, že množstvo, intenzita i pokrok sú individuálne. Rozhodne sa nesnažte porovnávať svoj pokrok s inými ľuďmi postihnutými long covidom. Každý ma svoju vlastnú cestu.

„Keď som spomalila, veľmi sa mi uľavilo. Vždy som toho robila veľa a len výnimočne som si urobila čas, aby som sa zastavila a ocenila veci okolo seba. Long covid ma prinútil spomaliť, zastaviť sa a podívať na svet okolo inými očami. Svet je vlastne veľmi krásny, keď má človek čas ho vnímať. Budem si pamätať, že si mám urobiť čas na tieto chvíľky, aj keď už budem zdravá. Je to veľmi pokorný pocit vďačnosti za to, že som ešte tu.“

Túto knihu si môžete objednať v e-shope Martinusu tu:

Posledná úprava 13.10.2024

Nájdete nás na FB