Tichá noc, svätá noc

Tichá noc, svätá noc

Napísala 

Keď sa na Štedrý večer pokúšame oživiť dávne vianočné zvyky, možno aj nechtiac si uvedomíme, ako veľmi sa v priebehu dvoch-troch generácií zmenil náš život, naše hodnoty. Ako teda oslavovali Vianoce naši starí a prastarí rodičia? Čo z tých takmer zabudnutých zvykov ešte doržiavame, ktoré tradície zapadli prachom a ktoré sú stále živé? A čo sa počas vianočných sviatkov varí a pečie v rôznych častiach európskeho kontinentu?

Vianoce na Slovensku

Vianočné obdobie na Slovensku sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom, každú nedeľu sa v tomto období zvykne zapáliť jedna sviečka na adventnom venci. Zapaľovanie sviečky na adventnom venci „vymyslel“ duchovný Johann Wichlern z Hamburgu v roku 1860.

Predkresťanské kultúry oslavovali zimný slnovrat rituálmi, ktoré vyjadrovali vieru, že sa život prírody po zime znovu obnoví. V Sýrii a Egypte kňazi v tento deň volali: Panna porodila! Pribúda Svetlo! Pod Pannou mysleli nebeskú bohyňu, ktorú zobrazovali s dieťatkom-slnkom v náručí. Kresťanstvo podobným spôsobom zobrazuje Pannu Máriu s Ježiškom. Ďalšie rituály agrárnych kultúr mali zabezpečovať úrodu rastlín, plodnosť zvierat aj ľudí.

Raná kresťanská cirkev neoslavovala narodenie Ježiša Krista, ani evanjeliá sa nikde nezmieňujú, kedy sa narodil; 25. december ako deň jeho narodenia bol ustanovený až v 4. storočí tak, aby pripadol na termín pohanských osláv zimného slnovratu. Ľud v slovanských krajinách považoval posledné dni pred týmto slnovratom za najnebezpečnejšie, pretože dni boli krátke a noci, keď vládla tma a temné sily, najdlhšie. Preto mali podľa ľudového ponímania veľkú moc strigy. Spájali sa s nimi ochranné rituály a  zákazy (vrátane toho diskriminačného, že ženy nesmeli navštevovať susedov).

Na Mikuláša (6. decembra) bolo zakázané chodiť do hory, pretože človeka mohlo stretnúť nešťastie. Na Horehroní hádzali do dverí hrnce naplnené kamením, aby narobili hluk, ktorý mal odstrašiť zlé sily. V tento deň chodievali bujaré sprievody, ktoré zakázal Jozef II. Zostala z nich už len slušnejšia trojica - Mikuláš, anjel a čert.

Na strídžie dni (Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš, Lucia a Tomáš) boli dovolené nezbednosti. Počas katarínskej noci chlapci vynášali z domov dievčat náradie, často aj brány na strechy a za humná. Dievčatá ich na Barboru za to vymlátili varechami.

V kresťanskej mytológii je Lucia svätica, pretože si sama vylúpila oči, aby nimi nezvádzala mládencov a mohla sa venovať modlitbám. V pohanských predstavách to však bola najsilnejšia striga, pretože v časoch, kým ešte nebol zavedený gregoriánsky kalendár (do roku 1582), pripadala na Luciu (13. decembra) najdlhšia noc a teda temné sily mali najviac času pôsobiť zlo ľuďom. Verilo sa, že o polnoci na Luciu strigy pod mostom mútia mlieko. Pred bosorkami sa ľudia chránili tak, že rozsýpali mak alebo ihly; verili, že ich strigy budú zbierať a tým sa zdržia a nestihnú narobiť toľko škody. Pred strigami sa chránili aj tým, že jedli cesnak a nad vchodom do domu a do stajne robili cesnakom kríž. Do domu nesmela vstúpiť cudzia žena. Nikomu sa v ten deň nič nesmelo požičať, lebo by sa počas budúceho roka rozpožičal celý majetok. Predovšetkým oheň sa nesmel vynášať z domu, mal posvätný význam. Nesmelo sa priasť, aby sa strigy nenahnevali. Večer si ženy zamúčili tvár, prehodili na seba bielu plachtu a s husacím brkom chodili po dedine a vymetali z domov zlé sily, no nesmeli povedať ani slovo. Za odmenu ich na stole čakalo pohostenie.

Štedrý deň (24. december) sa často nazýva Kračún, teda krátky deň v roku. Ak sa v tento deň rozbil riad, veštilo to smrť blízkej osoby. Ak gazdiná nechala rozvešanú bielizeň, hrozilo, že uhynie dobytok. Keď gazdiná vymiesila cesto na koláče, zamúčené ruky si šla „utrieť“ do kôry ovocných stromov, aby dobre rodili. Ak cesto dobre kyslo, aj majetok sa mal v blízkej budúcnosti „dvíhať“.

Piekli aj koláč štedrák pre dobytok. Bol v ňom zapečený cesnak a petržlen. Zvyšky z koláča hádzali do studne a do ohňa.

Počas Vianoc sa často aj veštilo. Dievčatá triasli stromom a počúvali odkiaľ zabreše pes, z tej strany príde ich budúci ženích. Od Lucie pálili každý deň jeden lístoček z menami nádejných ženíchov. Za toho, ktorý ostal ako posledný, sa mali do roka vydať.

Bolo dôležité, aby deti boli v tento deň dobré a v rodine pokoj. Starý zvyk ozdobiť dom vetvičkami, ktoré od Lucie do Vianoc vykvitli, postupne nahrádzal zvyk vešať nad bohato prestretý stôl stromček. Ten k nám prišiel z Nemecka a Rakúska na konci 18. storočia.

Po večeri chodili z domu do domu pastieri a malé deti s jasličkami. Vinšovali zdravie a dobrú úrodu a dostávali za to ovocie a koláče.

Celá dedina sa zišla na polnočnej omši.

Pred východom slnka chodili na potok umývať peniaze. Vodou z potoka potom pokropili príbytok, aby mali blahobyt.

Táto noc mala veľkú moc. V mnohých rozprávkach sa počas nej dostali nerozvážni mladí muži do jaskýň, kde sa s nimi zahrávali víly. Prežili tam celý rok, hoci im sa zdalo, že uplynul len jeden deň. Kontakt s nadprirodzenými bytosťami bol nebezpečný, takýto hrdina po návrate do ľudského sveta veľmi rýchle umieral. S východom slnka sa nebezpečné svety rozplynuli.

Na Deň Božieho narodenia (25. december) musel gazda vojsť do stajne najedený, aby dobytok počas roka netrpel hladom. Do domu v tento deň nesmeli vstúpiť ženy, žobráci a Cigáni. Navštevy absolvovali len muži a mládenci, aby susedom zavinšovali hojnosť, spokojnosť, svornosť a dobrú úrodu.

Na Silvestra (31. december) chodili po dedine muži preoblečení za ženy, v sukniach zo slamy, alebo so slamenou bábkou v ženských šatách na chrbte. Ženy z nich strhávali slamu a dávali ju do kurínov, aby sliepky dobre niesli vajcia.

V prvý deň nového roku platilo: Čo na Nový rok, to po celý rok. Všetci bedlivo sledovali, čo sa im stalo ako prvé, s kým sa stretli, čo im vypadlo z rúk, všetko malo svoj symbolický význam. Snažili sa byť na seba dobrí, nekričať na seba, nevadiť sa. Gazdiná mala mať stále pri sebe peniaze a nesmela vynášať z domu smeti, lebo by „vyniesla“ bohatstvo. Vinšovníci, ktorí chodili po domoch, rozprávali žartovné vinše, azda najznámejší je tento: Vinšujem vám Nový rok, aby vám odpadol z pece bok a z kozuba trúba, aby bola gazdiná do roka hrubá.

Na Troch kráľov (6. januára) opäť chodili koledníci a písali na dvere písmená G+M+B, Gašpar, Melichar, Baltazár a rok k tomu. Dostali za to pohostenie a drobné mince. Na obed sa varili šúľance, aby malo obilie veľké klasy. Počas sviatkov chodievali po dedinách betlehemci, niekedy s kozou, býkom, hadom, medveďom (mládencom preoblečeným za medveďa), alebo hviezdou. Kresťanské motívy sa tak prelínali s dávnymi slovanskými. 

Aj keď kresťanská cirkev propagovala pôst, pohanské oslavy po tisícročia predpisovali bohaté oslavy ako symbol požadovanej hojnosti. Spojenie oboch požiadavkov najlepšie vidieť počas Štedrého dňa, keď sa ľudia až do večra postia a potom vypukne prejedanie. Sviatočná štedrovečerná hostina sa na Slovensku začína oblátkami z tenučkého cesta so sakrálnymi motívmi, potierajú sa medom a kladie sa na ne cesnak, to všetko v záujme uchovania zdravia celej rodiny. Pomerne udržiavaný je aj zvyk rozkrojiť si jabĺčko. Ak je zdravé a objaví sa hviezdička z jeho jadierok, predpovedá to šťastie a zdravie. Ak si niekto rozkrojí krížik, znamená to nešťastie alebo smrť.

V rôznych regiónoch sa podáva rôzna polievka: rybacia, šošovicová, hrachová, no najčastejšia je kapustnica. Hlavným chodom je vyprážaný kapor s majonézovým šalátom a na záver opekance s makom (nazývané aj pupáky). Strukoviny a mak symbolizovali hojnosť, množstvo, plodnosť; cesnak zdravie; med sladký život.

Makové opekance

Suroviny: 700 g hladkej múky, 15 g droždia, 2 vajcia, 50 g masla, 100 g práškového cukru, 3 dl mlieka, soľ

Posýpka: 4 dl mlieka, 80 g masla, 80 g práškového cukru, 120 g maku
Postup: Z preosiatej múky, droždia, vajec, masla, cukru, mlieka a soli vypracujeme cesto. Necháme ho vykysnúť, potom ho rozdelíme na štyri časti, z každej vyváľame dlhý šúľanec a z neho nakrájame opekance. Tie poukladáme na pomastený plech tesne vedľa seba a pomaly upečieme. Upečené a vychladnuté opekance dáme do misy, prelejeme vriacim mliekom, polejeme roztopeným maslom, cukrom a mletým makom a dobre premiešame.

Vianočná štóla

Suroviny: 500 g polohrubej múky, 200 g masla, 2,5 dl mlieka, 100 g mandlí, 1 vanilkový cukor, 3 žĺtky, 80 g kryštálového cukru, 70 g kandizovaného ovocia, 30 g droždia, 3 lyžice rumu, kôra z 1 citróna.
Postup: Droždie vymiešame s 1 dl mlieka, lyžicou cukru, lyžicou múky a necháme vykysnúť na kvások. Do preosiatej múky pridáme kvások, zvyšok mlieka, žĺtky, zmäknuté maslo, cukor, vanilkový cukor, rum a postrúhanú citrónovú kôru. Vypracujeme cesto a necháme ho hodinu kysnúť. Primiešame mandle, kandizované ovocie a hrozienka a necháme ďalšiu polhodinu kysnúť. Vyvaľkáme, vytvarujeme štólu a pečieme asi hodinu pri teplote 190 oC. Polejeme maslom a posypeme práškovým cukrom. Necháme dva týždne odležať.

Vánoce v Čechách

České Vánoce sú s tými našimi dosť podobné, aj keď isté odlišnosti tu nachádzame, v Čechách napríklad nepoznajú vianočné oblátky s medom. Celý deň sa postia, aby večer videlí zlaté prasátko. Štedrá večera sa skladá z rybacej alebo šošovicovej polievky a vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom. Vôňu Vianoc zabezpečí dostatok pečených sladkostí, väčšinou deväť až desať druhov. Cez deň sa zdobí stromček a po večeri sa pri ňom spievajú koledy. Z tradičného vianočného menu sme vybrali dve špeciality, ktoré sú u nás menej známe.

Černý kuba

Suroviny: 250 g krúp, 500 g čerstvých alebo 50 g sušených húb, 100 g masla, cibuľa, cesnak, rasca a soľ

Postup: Krúpy uvaríme do mäkka s kúskom amsla, soľou a rascou. Huby dusíme nakrájané na cibuľke (sušené huby najskôr namočíme aspoň na 1 hodinu do studenej vody a necháme ich odkvapkať). Všetky suroviny zmiešame, pridáme pretlačený cesnak, osolíme, omastíme a zapečieme. Kedysi sa jedli rovno z pekáča spolu s naloženými slivkami.

Boží milosti

Suroviny: 280 g hladkej múky, 70 g cukru, 2 žĺtky a 1 celé vajce, 3 lyžice vína, 3 lyžice mlieka.

Postup: Z múky, cukru, vajec, vína a mlieka vypracujeme hladké a lesklé cesto. Rozvaľkáme ho na hrúbku 2 – 3 mm a nožnom alebo radielkom vykrajujeme rôzne vzory: štvorčeky, obdĺžniky, trojuholníky, kolieska, hviezdičky. Vyprážame ich na rozpálenom oleji, hotové posypeme škoricou a cukrom.

Vilija v Poľsku

Typickým zvykom na úvod Štedrej večer je rozlomenie a rozdávanie vilijnej oplátky nazývanej azyma, ktorá symbolizuje jednotu rodiny aj kresťanov. Počas tohto obradu si každý člen rodiny v duchu želá svoje najtajnejšie prianie do ďalšieho roka a ďakuje za dary predchádzajúceho roka. Vilijné menu má obsahovať dvanásť chodov, podľa počtu dvanástich apoštolov a dvanástich mesiacov v roku. Patrí k nim: boršč, pirohy s kapustou a hubami, vyprážaný kapor, slede v oleji, zavárané ovocie, lievance, hríbová polievka, nakladané ryby, kapustová polievka s hríbmi, lazanki, opekance s makom, koláče, najmä perníky a makovníky.

Boršč z červenej cvikle

Suroviny: 5 ks červenej cvikle, 1 mrkva, 1 petržlen, 1 cibuľa, 1 strúčik cesnaku, 1 bobkový list, 10 zrniečok čierneho korenia, za hrsť sušených húb, soľ, cukor, šťava z citróna

Postup: Sušené hríby namočíme na noc do vody a v tej istej vode ich potom uvaríme. Cvikľu, mrkvu, cibuľu, petržlen očistíme, nakrájame na pásiky a kolieska a uvaríme s korením. Precedíme, dochutíme citrónovou šťavou, soľou, cukrom, cesnakom.

Christmas vo Veľkej Británii

Dvadsiaty štvrtý december je pre Angličanov Christmas Eve, predvečer vianočných sviatkov. Rodiny spoločne zdobia stromček, koledníci carol singers dostávajú mince pies, koláčiky plnené mäsom. Deti pred odchodom do postieľky nezabudnú vyvesiť pred krbom dlhé podkolienky stockings, dospelí po večeri a bujarých oslavách s priateľmi v pube odchádzajú na polnočnú omšu.

Darčeky si všetci nájdu až ráno 25. decembra, kedy sa začína ten pravý Christmas-Day, buď v podkolienkach, rafinovane pre tento účel visiacich z krbu, alebo pod stromčekom. Kedysi ich nosil Father Christmas, Otec Vianoce, dnes chodí, či skôr prestrčí sa komínom Santa Claus. Prichádza z Nórska a po svete ho rozváža na sánkach Rudolf, sob s veľkým červeným nosom. Deti majú každoročne jedinú obavu: aby sa mohutný Santa Claus cez úzky komín vmestil. Preto nechávajú na krbe drink&snack, nejaký ten nápoj, chlebíček či čokoládku, aby sa unavený Santa osviežil. Tam, kde to rodičia do rána zabudli odstrániť, vyplakali deti už nemálo slzičiek za to, že Santa pohrdol ich pochúťkou.

Christmas Dinner, slávnosté hlavné jedlo je moriak s plnkou obložený pečenými zemiakmi a hlavičkovým kelom. Azda každá rodina dedí z generácie na generáciu špeciálny recept na jeho prípravu. Nasleduje známy vianočný slivkový puding a po ňom si všetci spoločne vypočujú Queen´s Speech, vianočný prejav kráľovnej.

Nad dvere vešajú vetvičky imela, kto sa pod nimi stretne, môže si dať bozk. Ak sa celá rodina nestretla pri tomto slávnostnom stole, má na to celý nasledujúci deň. Priatelia sa zvyknú obdarovať Christmas Crackers, ktoré tvarom pripomínajú naše salonky. Každý potiahne za iný koniec „salonky“, tá sa roztrhne a v jej vnútri nájdu blahoprianie do budúceho roka.

Christmas Pudding

Suroviny: 300 g hrozienok, 120 g sušených sliviek, 75 g kandizovanej pomarančovej kôry, 4 vajcia, 120 g masla, ? lyžičky mletého muškátového orieška, ? lyžičky škorice, 120 g múky, 220 g strúhanky, 200 g tmavého cukru, 30 g mletých mandlí, kôra z 1 citróna, mlieko alebo čierne pivo, 30 g masla na vymastenie formy, 2-3 lyžice rumu alebo koňaku

Postup: Maslo vymiešame s cukrom a vajíčkami. Pridáme hrozienka, muškátový orech, škoricu, múku, strúhanku, mleté mandle a kôru z citróna, sušené slivky bez kôstok namočené na noc v rume, pomarančovú kôru pomletú na mäsovom mlynčeku. Dobre premiešame. Pridáme toľko mlieka alebo piva, aby sme získali vláčne cesto. Pudingové cesto musí chvíľu miešať každý člen rodiny a pritom myslí na svoje tajné želanie.

Pudingové formy vymastíme, naplníme cestom a pevne zatvoríme. Postavíme ich do nádoby s vriacou vodou a varíme v pare v rúre 6 hodín. Nezabudneme dopĺňať vodu. Puding sa zvykne variť už na konci novembra. Vychladnutý sa vyberie z formy, zabalí do celofánu a odloží do suchej chladnej komory, aby do Vianoc dozrel. Na Vianoce sa zohreje v rúre, obleje rumom alebo koňakom, zapáli a horiaci podáva na stôl. Do pudingu sa zapeká minca a ten, kto ju nájde, bude mať počas nasledujúceho roka šťastie.

Noël vo Francúzsku

Vo francúzskych rodinách prináša darčeky pod stromček, do topánok alebo ponožiek P?re Noël, v doslovnom preklade Vianočný otec. Typická je tu tradícia B?che de Noël, vianočného polienka. Najstarší a najmladší člen rodiny spoločne prinášajú do domu vianočné polienko buď z ovocného stromu, najčastejšie gaštana, ktoré znamená hojnosť, alebo z duba, ktoré má byť zárukou rodinnej pevnosti a sily. Polienko slávnostne zapália a musí horieť celú vianočnú noc, v niektorých regonoch aj dvanásť dní, ktoré delia Vianoce od Troch Kráľov.  Polienko kropia vínom a olejom, aby bola dobré úroda, a posýpajú soľou, aby odohnali čarodejnice. Ohorené zvyšky polienka majú zázračnú moc: chránia pred bleskom, požiarom, chorobami dobytka a nepriazňou osudu.

Dnes slúži ako náhrada dreveného polienka krémová čokoládová roláda v tvare polena. Tiež sa nazýva B?che de Noël a tvorí neodmysliteľnú súčasť štedrovečerného stola. Vianočné menu je v regiónoch rôzne, najčastejšie sú to ustrice, paštéta z husacej pečienky, morka plnená gaštanmi, alebo pečené malé prasiatko. Ako sladkosti sa podávajú  perníčky v tvare malých mužíčkov, zvieratiek, srdiečok.

Pri štedrovečernom stole sa necháva jedno miesto voľné pre duše členov rodiny, ktorí už umreli. Na stôl sa prestreli tri biele obrusy, symbol svätej Trojice, pod obrus sa dávalo seno, slama. Každý si potiahol jednu slamku; ak bola rovná, čakal ho dobrý rok, ak bola zlomená, mal počítať s nešťastím.

Na Troch Kráľov sa stretávajú celé rodiny i rodinní priatelia pri spoločnom sviatočnom stole a volia spomedzi seba kráľa. Pomôckou je bôb zapečený v koláči z lístkového cesta zvaného galette. Bôb je chápaný ako symbol plodnosti, ktorý prináša svojmu majiteľovi šťastie, bohatstvo, moc a cnosti. Táto tradícia pravdepodobne pochádza od starých Rimanov, ktorí si žrebovali kráľa dňa. Aj starí Gréci volili svojich úradníkov pomocou bôbu. Dnes tento rituál vyzerá tak, že rodinné spoločenstvo vyberie spomedzi seba dieťa, ktoré sa schová pod stôl. Dieťa povie meno človeka, ktorému patrí práve odkrojený kúsok koláča. Ten, kto v koláči nájde bôb – i keď teraz už bôb nahradila malá porcelánová figúrka – sa stáva kráľom. Kráľovi nasadia papierovú korunu. Ak chce, môže si zvoliť svoju kráľovnú a tiež jej nasadiť papierovú korunu.

B?che de Noël

Suroviny: 250 g múky, 200 g cukru, 3 vajcia, 75 g kakaa, 1 čajová lyžička prášku do pečiva, 1 čajová lyžička vanilkovej príchute, 1 dl vody, soľ, práškový cukor

Suroviny na plnku: 250 ml šľahačky, 75 g cukru, 2 čajové lyžičky mocca kávy

Čokoládová poleva

Postup: Papier na pečenie s rozmermi 40 x 25 cm vymastíme a položíme na plech. Vajcia šľaháme do peny, postupne pridávame cukor, vodu a vanilkovú príchuť. Keď zmes zhustne, vmiešame múku, kakao, prášok do pečiva a soľ. Cesto rozotrieme na papier na pečenie a pečieme 12 minút pri teplote 190 oC. Čistú utierku posypeme práškovým cukrom a vyklopíme na ňu upečené cesto. Odkrojíme nerovné okraje, aby sa koláč dal dobre zrolovať. Zrolujeme spolu s utierkou a necháme vychladnúť.

Šľahačku vyšľaháme s cukrom a kávou, kým nestuhne. Koláč odrolujeme, natrieme plnkou a za pomoci utierky opäť zrolujeme. Preložíme na slávnostnú tácňu, polejeme čokoládovou polevou, vidličkou na povrchu vytvarujeme vzory dreva, ozdobíme kúskami čokolády a marcipánu a necháme v chladničke vychladnúť.

Karácsony v Maďarsku

Vianočný stromček sa tu zdobí 24. decembra, na deň Adama a Evy. Je to posledný deň adventu, počas ktorého sa už nerobili žiadne veľké roboty, dokonca aj riad už musel byť umytý. Bolo zakázané požičiavať si čokoľvek od cudzích ľudí, lebo by si človek privolal biedu. Každý sa od rána chystal na večernú slávnosť. Slávnostne vyzdobený stôl mal magickú silu, prinášal zdravie a hojnosť. Zdobil sa stromček, ktorý symbolizoval plodnosť, dobrú úrodu, životodarné sily prírody. Kedysi sa deťom nedávali darčeky, darčekom bol stromček ozdobený jablkami a orechami, neskôr k nim pribudli ručne robené salonky, ktoré majú, mimochodom, maďarský pôvod. Vianočné menu tvorila často rybia polievka halászlé alebo ako alternatíva v regiónoch šošovicová polievka. Podával sa aj bravčový, prípadne kurací vývar, plnený kapustný list a zákusky beigli, čo je aj u nás známy kysnutý makový a orechový koláč. Dnes už je najčastejším menu vyprážaný kapor alebo pečená ryba.

Darčeky nosí Ježiško. Karácsony napja, teda 25. december je venovaný pokojnej pohode v rodine, zatiaľ čo nasledujúci deň Karácsony másodnapja, na deň sv. Štefana 26. decembra sa ľudia veselili, spievali a tancovali, do domov chodili betlehemci a spievali koledy.

Buon Natale v Taliansku

V talianskych rodinách sa želá Buon Natale, teda Dobré narodenie Pána. Stavajú sa tu jasličky, každá rodina si dáva záležať na tom, aby mala pekne vyzdobený betlehem. Slávnostná štedrovečerná hostina sa začína o niečo neskôr, ako u nás, končí sa krátko pred odchodom na polnočnú omšu. Na sviatočný stôl patrí vianočná bábovka Panettone. Darčeky deti dostávajú až 6. janurára. Zhadzuje ich cez komín trojkráľová bosorka La Befana, ktorá lieta na metle ponad mestá. Deťom, ktoré boli zlé, zhodí len kúsky uhlia.

Panettone

Suroviny: 350 g hladkej múky, 30 g droždia, 100 g cukru, soľ, nastrúhaná kôra z ? citróna, 2 balíčky vanilkového cukru, 100 g masla, 4 vaječných žĺtkov, 125 ml teplého mlieka, 50 g hrozienok, 100 g kandizovaného ovocia, za hrsť nasekaných mandlí

Postup: Z vlažného mlieka a droždia si pripravíme kvások a necháme ho 15 minút vykysnúť. Pridáme 300 g múky, cukor, soľ, citrónovú kôru, vanilkový cukor, maslo, žĺtka a dobre premiešame. Vypracujeme hladké cesto. Necháme ho na teplom mieste 45 minút vykysnúť. Pridáme hrozienka, kandizované ovocie, mandle a zvyšok múky a opäť hnetieme cesto. Necháme kysnúť ďalších 20 minút. Vložíme do vymastenej formy na panettone a cesto v nej necháme dovtedy, kým nie je vysoké aspoň 20 cm. Na povrchu urobíme nožom dva rezy do tvaru kríža. Koláč vložíme do rúry vopred zohriatej na 170 oC. Pečieme 20 minút, potom povrch obložíme kúskami masla a pečieme ešte 30 minút. Ak povrch začne príliš rýchlo tmavnúť, prikryjeme ho alobalom. Upečený koláč necháme vychladnúť a do Vianoc uschovávame v plechovej dóze. 

A čo vy, ktoré zvyky udržujete ešte živé u vás doma? Alebo sa len dobre najete, rozdáte si darčeky, pozriet zopár filmov v televízii a idete spať? Čo nám ostalo z bohatých tradícií, ktoré ozvláštňovali tieto dni generáciám ľudí, ktorí tu žili pred nami? A aký zmysel Vianoc odovzdáme my našim deťom?

Viac o tom, kde sa vlastne vzali Vianoce, nájdete tu: Od Odina po Santa Clausa

Knihu Vianoce na Slovensku si môžete objednať tu:

 

Posledná úprava 09.10.2021

Nájdete nás na FB