..., ktoré už tiež prestali byť svetom mužov-bojovníkov. Čím chcela byť v detstve, nosila radšej šatôčky alebo nohavice? Prečo si zvolila práve to „svoje“ bojové umenie, čo jej dáva? Aké stopy na nej tréning zanechal? Čo z neho využila aj v živote? Nelákalo ju nadobudnutú prevahu niekedy (aspoň trochu) zneužiť? Bojuje aj v súkromí, alebo je schopná podriadiť sa? Aké ženské zbrane je ochotná nasadiť, keď ide naozaj o všetko?

Programátorka Hana PERNECKÁ sa špecializuje na dizajn a údržbu webových stránok. Jej koníčkom je okinawské kobudo, bojové umenie, ktorému sa začala venovať najskôr popri karate.

Prečo práve kobudo

Bojové umenie kobudo pre mňa sprvu bolo len doplnok k tréningu karate. Obe bojové umenia sú veľmi úzko späté pôvodom aj históriou. Kobudo však pri boji používa zbrane, ktoré sa vyvinuli z poľnohospodárskeho a rybárskeho náčinia, a je preto náročnejšie na koncentráciu, zručnosť a techniku. Je síce pravda, že skúsenosti z boja s nunčakmi alebo s kosákom sotva využijete na sebaobranu na ulici, na druhej strane je tréning o to zaujímavejší. Práca s rôznymi typmi zbraní naučí človeka používať veci okolo seba v boji vo svoj prospech, potom ani dáždnik alebo veľká taška v rukách nemusia byť pri prepadnutí handicapom, skôr výhodou.

Kobudo – čo dáva a čo vyžaduje

Pravidelný tréning mi v prvom rade prináša dobrý pocit zo života - tak, ako každý šport. Je to výborná relaxácia pre telo aj myseľ. Mám sedavé zamestnanie a tréningy ma nútia udržiavať sa v dobrej kondícií.

Krédo, obľúbená osobnosť

Samozrejme, roky venované tréningu zmenia každého. Viac som si začala uvedomovať, čo to znamená niekomu ublížiť, i keď nechtiac. V osobnom živote som o to pozornejšia k ostatným, snažím sa vyhýbať nedorozumeniam.

Na veľkých majstroch tohto bojového umenia si vážim, že do kobudo vložili veľa zo seba, a obdivujem ich, že dokázali tréning zladiť so svojím súkromným životom.

Schopnosť presadiť sa a/alebo podriadiť

Z toho, čo som sa naučila v dódžo (priestor na cvičenie), som do každodenného života preniesla hlavne húževnatosť a trpezlivosť. Biť sa niekde na ulici, to nie je môj štýl. Našťastie som sa nikdy nestala obeťou prepadnutia a nebola som nútená použiť nič z toho, čo viem.

Nie som príliš submisívny typ, ale vždy keď sa dostanem do konfliktnej situácie, snažím sa, aby s výsledkom boli spokojné obe strany. Vraví sa, že kompromis je najhoršie možné riešenie, ale pokiaľ dve strany hľadajú východisko, tak ho nájdu.

Detské sny a kamarátstva

Najskôr som chcela byť baletkou a princeznou, neskôr som veľmi chcela byť vedúcou v pionierskom tábore. Tento sen sa mi čiastočne plní aj vďaka bojovým umeniam, pri práci s najmenšími cvičencami v dódžo. Milovala som sukne, to mi zostalo doteraz. Často som chodievala von v sukni a s rozbitými kolenami, vôbec som nechápala, prečo sa moja mama na to hnevá. Teraz už nemávam kolená rozbité až tak často.

V kamarátstvach som nerobila rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. S chalanmi sa dalo lepšie naháňať, ale najbližšie kamarátky boli vždy dievčatá. Veľa som čítala, takže mojimi kamarátmi boli aj knihy.

Rytier, ktorý chráni Dámu, alebo...? Ideálny vzťah pre tretie tisícročie

Nerobím príliš rozdiely medzi pohlaviami. U mužov si veľmi vážim, keď vedia reálne zhodnotiť svoje schopnosti a dávajú len sľuby, ktoré splnia.

U žien si cením úsmev. Je veľmi fajn, keď žena okolo seba vytvára pohodovú atmosféru.

Model Rytiera, ktorý chráni Dámu sa mi veľmi páči, žene poskytuje bezpečie, ale môže jej zobrať priestor na sebarealizáciu. Pokiaľ partneri navzájom rešpektujú svoje túžby, tak je to ideálny model pre fungujúce manželstvo.

Nemám vyhranenú predstavu o fungujúcom vzťahu, buď sú muž i žena vo vzťahu spokojní, alebo to neklape. Sú dvojice, ktorým to vyhovuje presne naopak, on je doma a ona živí rodinu. Pokiaľ sú obaja šťastní, niet čo meniť.

Muži príťažliví, muži odpudiví

Priťahuje ma zdravé sebavedomie. Mám rada mužov, ktorí v živote niečo dokázali, poznajú svoju hodnotu a zostali skromní.

Nemám rada, keď muž „robí veľké ramená“ a vystatuje sa.

Dávam sa ovplyvniť svojimi pocitmi z konkrétneho človeka.

Najsilnejšia ženská zbraň

Rozum. A to, že ženy nie sú také ješitné, ako muži. Samozrejme, že sa nájdu výnimky, ale skutočná politika je podľa mňa výsadou žien. Myslím si, že feministky si hádžu polená pod nohy, keď sa snažia v živote bojovať mužským spôsobom. Samozrejme, že takto musia vynaložiť omnoho viac úsilia, aby dosiahli to, čo muži. Mnohé ženy vedia získať finančné aj rodinné zázemie a vôbec pri tom nie sú vystavované stresu. Snažím sa nezabúdať na to, že som v prvom rade žena. To ale neznamená, že sledujem posledné výstrelky módy a že denne trávim hodiny pred zrkadlom.

Čo stojí za to, aby človek nasadil všetky sily, ktoré má?

O tom rozhoduje každý sám. Niekomu za to nestojí nič. Ja mám svoju predstavu, čo by som chcela v živote dosiahnuť. Viem, že jeden život je na to možno málo, ale pokúsim sa to zvládnuť.

Viac informácií nájdete na: http://www.karate.kobudo.eu/

Ing. Ľubomíra KLEMENTISOVÁ, 3. dan v karate, dvojnásobná majsterka sveta (2002, 2003) a dvojnásobná majsterka Európy (2002, jednotlivci aj družstvá kata). Vedie oddiel karate pre deti v Bratislave-Lamači a vydáva publikácie súvisiace s bojovými umeniami (časopis, bulletiny).

Prečo práve karate?

Pred osemnástimi rokmi, keď som začínala, sa na Slovensku dalo trénovať len karate a džudo. Ku karate som sa dostala náhodou, argumentovala som tým, že ma mama ochotnejšie pustí na diskotéky, keď sa dokážem sama ubrániť. Predtým som sedem rokov tancovala. Postupne som objavila, že tanec a karate majú čosi spoločné, že aj v karate je veľa elegancie, veď na ostrove Okinawa, kde toto bojové umenie vzniklo ako sebaobrana proti okupantom, dodnes tancujú tradičné tance s prvkami sebaobrany. Na tréningy som začala chodiť s kamarátkou, ona po roku prestala, ja som si vďaka karate našla nových kamarátov a aj manžela. Pochopenie hlbokej filozofie, na ktorej karate stojí, prišlo postupne, s tým, ako človek dozrieval.

Karate - čo dáva a čo vyžaduje

Vyžaduje veľa úsilia. V systéme cvičení zvaných kata sa skrýva zmysel toho, čo karate naozaj je – sebaobrana, fyzický i mentálny tréning a celoživotná filozofia. My robíme desať majstrovských kata z Okinawy, každá zostava je zložená z prvkov vyjadrujúcich obranu a útok, má určitú ideu a názov podľa zvieraťa, napríklad medveďa, tigra alebo žeriava. Jej cvičenie pestuje vlastnosti, ktoré reprezentuje dané zviera. Karate mi dalo aj súčasné zamestnanie, hobby sa pre mňa stalo prácou, a to som vždy chcela.

Krédo, obľúbená osobnosť

Moja športová kariéra sa naplno rozbehla vlastne až v posledných štyroch-piatich rokoch, keď už deti trochu odrástli. Impulz pre návrat ku karate som dostala počas prvej návštevy na Okinawe. Videla som, že tam existujú kategórie aj pre športovcov po štyridsiatke a že karate cvičia aj osemdesiatnici. My si myslíme, že v určitom veku by sa mal človek spomaliť, usadiť, japonská kultúra chápe mnohé veci úplne ináč. Na Okinawe som spoznala 73-ročného majstra karate Choyu Kiyuna, je to úžasný charizmatický človek, schopný zápasiť s dvomi stokilovými chlapmi a robiť s nimi také veci, že sme všetci žasli. Prezident asociácie karate na Okinawe má 62 rokov, v čase našej návštevy odchádzal do dôchodku a tešil sa, že konečne bude mať dosť času na to, aby mohol cvičiť toľko, koľko chce, a že založí klub karate pre svojich spolužiakov zo školy. Klub už funguje. Keď človek robí karate dlho, opúšťa jeho športovú stránku a nachádza tú filozoficko-zdravotnú.

Schopnosť presadiť sa a/alebo podriadiť

Človek, ktorý si tréningom vypestuje zdravé sebavedomie, že je schopný sa sám ubrániť, nepotrebuje presadzovať sa agresívne. Okrem telocvične a súťaží som karate nepoužila, nemala som na to príležitosť. V žiadnom prípade by som svoju fyzickú prevahu nezneužila. Asi som mala v živote šťastie, ale nemusela som sa nikomu podriaďovať tak, že by to bolo proti môjmu presvedčeniu. Viem sa postaviť za svoj názor, keď som presvedčená, že to tak má byť, ale viem urobiť aj kompromis. Keď odo mňa niekto chce veci, s ktorými sa neviem stotožniť, tak odchádzam. 

Detské sny a kamarátstva

Môj život sa vyvíjal tak, že som bola takmer stále medzi mužmi. V rodine jediná sesternica medzi samými bratrancami, na strednej aj vysokej škole strojníckej prevládali chlapci, na karate sme chodili len tri dievčatá. Šaty naozaj neboli mojou prioritou, dokonca aj keď som tancovala, dávala som prednosť nohaviciam.

Rytier, ktorý chráni Dámu, alebo...? Ideálny vzťah pre tretie tisícročie

Určite partnerský. V skutočnom partnerstve by muž a žena mali byť nezávislí, a to aj po materiálnej stránke. Aby mal každý svoje pole pôsobnosti, kde sa realizuje, a svoj príjem. Na druhej strane, parneri by mali byť voči sebe tolerantní a svojím správaním dokazovať, že patria k sebe. Taký jin a jang v praxi. Jeden bez druhého nemôžu byť, ale zároveň aby bol každý sám sebou.

Muži príťažliví, muži odpudiví

Príťažlivý je muž, z ktorého vyžaruje charizma, je vzdelaný a silný, zároveň však nežný a vie, čo sa patrí. A má správnu dávku humoru.

Odpudiť ma vie surovosť a klamstvo. Ak mi niekto klame do očí, tak to považujem za absolútne najhoršiu vlastnosť. Možno mu to klamstvo odpustím, ale určite nezabudnem.

Najsilnejšia ženská zbraň

Odhodlanie a pevná vôľa. Keď je žena presvedčená o tom, čo chce robiť a ide odhodlane za svojím cieľom, tak to na výsledku vidieť. No a úsmev, samozrejme, ten je veľmi účinná “zbraň”.

Čo stojí za to, aby človek nasadil všetky sily, ktoré má?

Život sám stojí za to. Je taký známy citát: život je krásny a stojí zaň bojovať. Neviem, kto ho povedal, ale hovoril mi z duše.