– Moji rodičia boli učitelia, otec amatérsky maľoval, písal obecnú kroniku v Gemerskej Polome, viedol divadelný súbor, športoval. Bol to taký miestny buditeľ, rád pozýval na Gemer spisovateľov. Mama ma naučila vyšívať a ja to teraz učím vnučku; vyšívať učila aj svojich rómskych žiakov. Dedko ma viedol k láske k prírode, robili sme spolu herbáre. Bola som malá, keď si všimli, že viem spievať, odvtedy som často spievala Spinkaj, bába maličká, hojdala na rukách bábiku a recitovala pri vítaní detí do života, pri sobášoch. Od prvého ročníka základnej školy ma posielali na súťaže, dostávala som sa až na celoslovenské kolá, kde som sa stretávala s významnými osobnosťami slovenskej kultúry, bola som v televízii, v rozhlase. Keď som mala jedenásť rokov, vznikol folklórny súbor Gemer, s ním som spoznávala festivaly v Detve, Východnej, na Myjave, ľudové kroje a piesne ma dodnes fascinujú. Vystupovala som viackrát na Večeroch Gemerčanov v Bratislave, v Redute, v družobných mestách Maďarska. Chcem tým povedať, že ku kultúre som mala vždy blízko, akoby mi bola predurčená. Je to môj svet, v ktorom sa cítim dobre.

Je teda prirodzené, že po rokoch venovaných rodine – vychovala som dve deti a mám štyri vydarené vnúčatá – som sa chcela vrátiť k tomu, čo ma najviac napĺňa. Manžel roky pracoval ako správca železničných stavieb, cestovali sme vlakmi za kultúrnymi pamiatkami, v lete turistika, v zime bežky, spoznali sme Slovensko aj Čechy, do Maďarska sme jazdili na bicykli. Navštevovali sme kultúrne akcie, všímala som si prácu ich organizátorov, mojim vzorom a inšpiráciou je dnes najmä Miro Kapusta, ktorý predstavuje v Banskej Bystrici tvorivé osobnosti, výtvarníkov, hudobníkov, spisovateľov, básnikov, ktorí sa tam narodili, študovali, alebo žijú. Milujem Gemer, jeho históriu, prírodu, kedysi to bol bohatý región, boli tu vychýrené rudné bane, máme hrady, kaštiele. Súčasnosť je smutnejšia,  Gemer získal povesť hladovej doliny, ľudia odchádzajú za prácou do veľkých miest, do zahraničia. Napriek tomu tu stále máme veľa talentovaných ľudí, ktorých treba propagovať, dostávať do povedomia – umelcov, remeselníkov, rezbárov, kovotepcov, zvonolejárov, ženy, ktoré maľujú, paličkujú, vyšívajú, spievajú

Pred pár rokmi som sa prihlásila do projektu Karpatskej nadácie s názvom Prebuďme spiace doliny. Bolo to mesačné školenie, v rámci ktorého sme mali pripraviť vlastný projekt. Dostala som sa do partie s mladými ľuďmi, s učiteľom angličtiny, umeleckým kováčom, ajťákom; môj projekt Zviditeľňovanie regionálnych remeselníkov a umelcov zvíťazil a získal prvú podporu. Založili sme občianske združenie Gemerskí umelci, máme víziu, nápady a veľké plány, hľadáme sponzorov, ktorí by nám pomohli ich zrealizovať.

Gemer, to je šesťdesiat obcí a miest, ktoré teraz s manželom obchádzam, hovorím so starostami a mapujem nadaných ľudí, aby som mala prehľad, koľko ich tu máme. Rada by som vydala publikáciu o tvorivých ľuďoch regiónu, mám zozbieraných množstvo podkladov aj o osobnostiach, aj o zaujímavých akciách, akým je napríklad každoročný plenér v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde sa deti učia poznávať remeslá a ľudový tanec pod vedením miestnych zanietených lektorov. Svoje poslanie vidím v tom, že propagujem a prepájam, teda sieťujem talentovaných ľudí, ktorí tu žijú. Aby skvelé vyšívačky nevyšívali iba doma na dvore, aby maliari nemaľovali len pre seba, aby sa o nich vedelo, aby ich veci zažiarili na výstavách a oslovili širokú verejnosť. Mnohí už chodia za mnou sami s tým, že aj oni by radi porozprávali o tom, čo robia. Teší ma, keď vidím úsmev na tvárach, tú radosť, že to, čo ponúkajú, oceňujú aj iní.

Iniciovala som vznik skupiny RomaArt, do ktorej spolu s Tiborom Gulykášom sústreďujeme talentovaných Rómov. On sám pletie košíky z papiera a prútia a robí obrázky technikou enkaustiky, koláže, akrylu, kreslí portéty. Už len samotný fakt, že človek z takého neblahého prostredia je takýto šikovný, môže byť inšpiráciou pre ďalšiu generáciu rómskych detí, ktorú treba podchytiť a posúvať ďalej. Veľmi si cením podporu garantov kultúry a umenia regiónu Gemer a spoluprácu viac ako osemdesiatich umelcov a remeselníkov, ktorých sme dosiaľ predstavili na našich besedách a výstavách. Obklopujem sa ľuďmi, ktorí ma podporujú, ktorí mi fandia, ktorí chápu, že ide o dôležitú úlohu zmapovať stopy, aké aj v tomto zabudnutom regióne zanechávajú dosiaľ málo známi, no talentovaní ľudia.   

Foto: Igor Lada, Ivan Kerekeš, Marián Čapó
 

Článok "Kultúra je môj svet, v ktorom sa cítim dobre" vyšiel v časopise Grand Magazine, december 2024, s. 40 - 43