Galéria naivného umenia

Napísala Danica Janiaková

Kovačica by mohla byť obyčajná malá dedina v južnej časti Banátu so šesťtisíc päťsto obyvateľmi, širokými ulicami, úrodnými poliami a vahadlovými studňami roztrúsenými na rovine srbskej Vojvodiny – ale nie je. Je to megapolis na mape insitného umenia, jedinečný fenomén, ktorý dal svetu tisícky obrazov od desiatok naivných maliarov. Hoci neštudovali výtvarné umenie, maľujú originálne obrazy, čisté, úprimné, žiariace jasnými farbami a sýtymi emóciami. No a mimoriadne zaujímavé je aj to, že hovoria ľubozvučnou slovenčinou. (Táto stránka je ukážkou z pripravovanej knihy Maľujeme krajinu srdca)

Mária Raspírová, riaditeľka Galérie naivného umenia v Kovačici: Najstaršia generácia naivných maliarov bola hlboko spätá s dedinou a folklórom a vyjadrovala sa výraznými, žiarivými farbami. Šesťdesiate a sedemdesiate roky boli zlatým obdobím insity. Umelci, ktorí začali tvoriť v tomto období, zdokonaľovali motívy svojich predchodcov, ale zároveň častejšie zobrazovali idylické situácie, malebné krajinky a v motívoch z každodenného života neraz spájali reálne a ireálne. Našli si svoje leitmotívy, boli jeden od druhého rozoznateľní.

Umelecká historička Jarmila Čendičová: Maliari tejto generácie už majú, na rozdiel od prvých priekopníkov insity, ukončené stredoškolské vzdelanie. Majú prístup k televízii, internetu, oveľa väčšie možnosti ako ich predchodcovia, ktorí maľovali len to, čo skutočne videli a cítili. Na ich obrazoch už nie je podstatná narácia, ako osobitný motív sa často objavuje krajinka, folklór ustupuje. Maliari si zachovávajú dúhové a slnečné farby, ale majú rafinovanejší kolorit a inú výtvarnú filozofiu ako generácie pred nimi.