Michal mal, zdá sa, smolu, hra, ktorá je tu predsa kvôli oddychu a zábave, sa jemu stala osudnou. Odvtedy po ňom zľahla zem, vlastne ani nevieme, či je na liečení, alebo ešte stále kamsi klesá, na finančné aj ľudské dno. Ostali len otázky, vrátane tej najklasickejšej: Prečo práve on? Mal na to nejaké predpoklady, vlastnosti, ktoré z neho urobili otroka herne? Čo sa to stane človeku, ktorý sa najskôr len nechá unášať predstavami o veľkej výhre a potom príde o rodinu, o prácu, o všetky peniaze i o povesť? Existuje pomoc, a aká, pre toho, kto je rizikový typ?

Podľa najznámejšej definície je patologický hráč jedinec, v živote ktorého dominujú časté, opakované epizódy hráčstva, ktoré vedú k poškodeniu sociálnych, pracovných, materiálnych a rodinných hodnôt a k zadĺženiu. „I keď hra je súčasť života, je zmysluplná, prostredníctvom hry sa socializujeme, stávame sa dospelými, mnohé spoločenské rituály sú založené na hre. Hra je prostriedok sebarealizácie, zábavy, emočne uspokojuje, vďaka nej získavame informácie, spoznávame svet. Ak hovoríme o patologickom hráčstve, o závislosti od hry, tak hovoríme o hre s prvkom hazardu. Keď hra ruinuje nielen peniaze, ale aj život človeka, keď likviduje jeho psychiku a osobnosť, vtedy je to patologická závislosť,“ konštatuje PaedDr. Hroznata Živný. On, ktorý pracuje s gamblermi, už videl následky nejednej osobnej či rodinnej tragédie: „Niekto prehrá milióny a povie: no čo, je to škoda, ale ideme ďalej. A začne od nuly. Iný je v horšej situácii, aj keď má menšie dlhy, sú u veriteľa, ktorý sa vyhráža, že ho zmrzačí, ak peniaze nevráti, a on vie, že z platu toľko nenašetrí… Stáva sa, že hráč prehrá majetok, spácha samovraždu a veritelia potom vyžadujú vrátenie dlhu od jeho manželky. Závislosť od hry sa smrťou nekončí. Hráč často aj spoza hrobu trápi svojich blízkych.“

Malý historický exkurz

Chlieb a hry, znel návod starých Rimanov na ovládnutie plebsu. Hry tu boli už odpradávna, odkedy je človek človekom, hrá sa, preteká a súťaží, hra mu dáva pocit radosti, uspokojenia, odvahy, víťazstva i rizika, vrátane vzrušenia z hazardu. V mladšej dobe kamennej to boli kamienky, plody stromov, kosti zvierat, perie vtákov, neskôr hlinené guličky, kocky, karty, lopty, domino a šachy, súťaže zručnosti, sily, rýchlosti, vedomostí, majstrovstva… Dnes sú to hlavne dostihy, stávky (vrátane tých cez internet), Keno, Bingo, Niké, ruleta, lotérie, hracie automaty - a hra sa namiesto regenerácie síl stáva nielen hazardom, ale priam vášňou, náruživosťou, či dokonca závislosťou.

O hazarde vedeli svoje už starí Egypťania, Gréci, Rimania, Peržania, Číňania. V stredoveku aj v našich končinách z času na čas niektorý zemepán prehral pozemky či kaštieľ. Prvý výherný automat postavila dánska firma Tivoli roku 1895 a odvtedy nestačíme žasnúť nad ohňostrojom nápadov tvorcov mincových automatov. V roku 1905 v Nemecku lákal peniaze od detí Bocian, prístroj, do ktorého bolo treba vhodiť desať fenigov, zatočiť kľukou a on vydal čokoládu a ešte k tomu povedal „mama“. O päť rokov prišiel populárny Strýko Teodor, prístroj na mince, ktorý zručnému hráčovi dal dokonca až štyri ceny, nešikovnému nič. Dnes existuje obrovské množstvo elektronických prístrojov a hazardná hra sa stala jedným z najvýnosnejších odvetví priemyslu.

Nemeckí nacisti hneď po nástupe k moci na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia začali otvárať v Európe sieť herní. Ak v sedemdesiatych rokoch bol hazard legalizovaný len v jedinom štáte USA a to v Nevade, v roku 1998 už mali povolenie takmer všetky, okrem Utahu a Hawaia. Tam, kde sa pokúšali zastaviť hazard a hry o peniaze, zistili, že výsledkom je skôr opak. Zákaz provokuje chuť na „zakázané ovocie“. Tak po roku 1989 vypukol boom hazardných hier aj u nás. Masový, všeobecne dostupný, chabo kontrolovaný, s minimálnou informovanosťou návštevníkov kasín a herní o tom, ako hlboko ich vzrušenie z hry môže strhnúť. Hrajú najmä mladí ľudia, hrajú nezamestnaní, ktorí si chcú zvýšiť životný štandard, hrajú podnikatelia, ktorí majú nárazove v rukách väčšie množstvá peňazí, hrajú dôchodcovia, ktorí neskončia, kým neprehrajú celý dôchodok, alebo aj celoživotné úspory. Hrajú aj ženy, väčšinou ženy v strednom veku s citovými problémami. I keď žien je zatiaľ medzi patologickými hráčmi málo. Zatiaľ.

Hra si sama vyberá svoje obete

Je možné, že som raz videla „zrod“ gamblera. Boli sme vtedy, skupina novinárov, v jednom zo svetoznámych rakúskych kasín. Pamätám si, že som kasínom prechádzala ako veľtrhom techniky, fascinovala ma fantázia tvorcov toľkých rôznorodých prístrojov na vylákanie peňazí. Jednému kolegovi však stačila ruleta, ani sa od nej nepohol, pokým neprehral úplne všetko, čo mal, vrátane toho, čo si medzitým stačil požičať. Čo sa to vtedy deje v mozgu, aké chémia to spôsobí, že sa normálny, logicky uvažujúci, inteligentný človek zmení na nepoznanie? Evidentne bol veľmi silne vtiahnutý do hry, ale mohla za takú krátku chvíľu vzniknúť závislosť? Hroznata Živný si nemyslí, že by hráčska vášeň vznikla tak rýchle: „V prípade, aký spomínate, môže ísť o jednu epizódu hrania, nedá sa ešte povedať, že vznikol závislý človek. Ale je jasné, že ho to oslovilo. Hra si sama vyberá svoje obete. U mužov sa často objavuje súperivý moment, ísť za rizikom, staviť sa sám so sebou, že vyhrám. Najskôr si myslí, že má všetko pod kontrolou, až zrazu zistí, že nie. Tu treba zdôrazniť, že principiálnym dôvodom, pre ktorý ľudia hrajú, je pocit slasti. Lebo „pravý“ hráč nehrá preto, aby vyhral, hrá pre vzrušenie. A vzrušenie prichádza aj vtedy, keď vyhráva, aj vtedy, keď prehráva. Prehra poskytuje síce desivý pocit slasti, ale poskytuje ho. Často mi pacienti, v snahe vysvetliť o čo ide, dôverne povedia: predstavte si sex – a toto je omnoho lepšie, omnoho silnejšie. Preto tie návraty, tie zlyhania, tie recidívy.“

Ale – ide naozaj o závislosť? Možno túto poruchu prirovnať k alkoholizmu alebo narkománii? MUDr. Ludvík Nábělek z Psychiatrického oddelenia NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde ako prví na Slovensku začali gamblerov liečiť, je presvedčený, že áno: „Aj medzi odborníkmi existujú názory, že patologické hráčstvo nie je závislosťou, pretože tu absentuje exogénna látka, ktorá by ho spôsobovala. Najnovšie výskumy neuroanatomických štruktúr a neurochemických dejov zúčastňujúcich sa na sprostredkovaní procesov odmeňovania v mozgu však poukazujú na spoločný základ tohto, možno kľúčového faktora pri rozvoji akejkoľvek závislosti. Bez ohľadu na to, či príjemné zážitky spôsobuje cudzia, psychické funkcie ovplyvňujúca látka, alebo či ide o tzv. nelátkové závislosti, teda príjemné pocity spôsobuje činnosť, aktivita alebo stav.“

Profil gamblera

Kde je hranica medzi hrou pre radosť, možno pre príjemné vzrušenie z toho, že hráč nevie, ako hra dopadne, a medzi gamblingom, teda patologickým hráčstvom, už vlastne chorobnou diagnózou? MUDr. Jozef Benkovič, primár v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore porovnáva rozdiely: „Hráč, aj ten hazardný, nikdy neprehrá toľko, aby nemal na základné potreby, na stravu, byt a podobne. Má proste svoju rezervu, na ktorú nesiahne. Hru má pod kontrolou, hrá, lebo potrebuje peniaze, a ak prehrá, neumára sa v nejakých hlbokých depresiách. Patologický hráč nie je schopný prestať hrať, aj peniaze, ktoré vyhral, opäť použije v nasledujúcej hre. Ak prehrá, na druhý deň hrá znovu, aby peniaze získal späť. Hrou je zaujatý aj vtedy, keď nehrá, neustále plánuje nový hazard, premýšľa ako a kde naň získať peniaze.“

Skutočne, nie každý, kto prehrá horibilné sumy, je patologický hráč. Ale ak mu narastajú problémy s peniazmi i konflikty v rodine, a on sa s herňou a automatmi nerozlúči, kým je ešte čas, je zle. Či už ide o Keno, Niké, hracie automaty, ruletu, karty, stávky na dostihy alebo športové zápasy, na začiatku vždy stojí zvedavosť a snaha o bezpracný zisk. U človeka, ktorý je disponovaný na vznik tohto problému, však veľmi rýchlo vystúpi do popredia zážitok, ktorý hra vyvoláva. Nejde len o príjemné pocity, škála siaha od pocitov vzrušenia, napätia, nervozity, až k zlosti, apatii, úzkosti, depresiám. Popisujú to ako ťažko kontrolovateľné intenzívne nutkanie k hraniu, ktoré nie sú schopní zastaviť vlastnou vôľou. Klamú blízkym ľuďom, kradnú, podvádzajú, hrozí im rozpad rodiny, strata práce, zničenie kariéry, môžu mať problémy so zákonom, sú nešťastní, ale nedokážu prestať. Časté, až u štvrtiny gamblerov, sú pokusy o samovraždu.

Majú gambleri niečo spoločné, podobné vlastnosti, alebo črty osobnosti, predpoklady na takýto skrat v živote? Zdá sa, že áno, väčšinou ide o bezstarostných a ľahkovážnych egocentrikov, psychicky labilných a impulzívnych. Stačí nápad a oni hneď reagujú, zaujíma ich hlavne bezprostredný úspech. Sú náladoví, emočne nezrelí, prchkí a výbušní, ťažko sa adaptujú na záťaž. Majú aj plusové vlastnosti, často sú kreatívni, vítajú zmenu, radi sa zoznamujú s novými možnosťami. Ak je prvým spúšťačom gamblingu nedostatok finančných prostriedkov, druhým spúšťačom je nuda.

Čím viac peňazí vložíte do hry, tým viac stratíte

Karol má, vlastne mal, vlastnú firmu. „Malá, ale moja,“ hovorieval. Teraz má už len dlhy. Jeho gamblerská „kariéra“ trvala takmer štyri roky. „Koľkokrát som veril, že mám svoj deň, že pri mne stojí Bohyňa šťastia… Presvedčil som sám seba, že čas v herni trávim veľmi vzrušujúco. Keď sa na to pozerám dnes, už mi je jasné, že v skutočnosti šlo o jednotvárne a nezmyselné zabíjanie času a, samozrejme, peňazí. Hracie automaty sú konštruované tak, aby manipulovali nami, ľuďmi. Až keď sme si to tu v liečebni napísali na tabuľu, došlo mi to úplne: návratnosť financií je najviac 65 %, čo znamená, že z každých 1 000 korún vložených do hry sa vráti len 650. Naozaj platí: čím viac financií do hry vložíte, tým viac stratíte. Hráči robia najväčšiu chybu tým, že si všímajú pár výhercov – a nie vysoký počet tých, ktorí prehrali. Človek má niekoľkonásobne väčšiu šancu, že ho zasiahne blesk, ako to, že vyhrá jackpot. Bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné.“

Ono sa to vlastne začalo celkom nevinne. Výhrou. Pomerne slušnou. Žiadna výhra nikdy nestačí, to je tiež jeden zo zákonov, ktoré tu fungujú. Karol hral ďalej. Chcel vyhrať toľko, aby mohol začať nový, lepší, úplne iný život. A bol v pasci. Zvyšoval sumy vkladov, prežíval slastné vzrušenie pred hrou i počas nej a potom už hral kvôli nemu. Prehrával stále viac a viac. Požičal si, a prehral znovu. Vo všetkom videl znamenia, že dnes, dnes sa už štastie obráti… Predal, čo šlo, aby manželka nevidela. Keď na neho tlačili veritelia, predal aj firemné auto. A potom, potom zobral vkladnú knižku svojho syna a prehral aj tieto peniaze.

Karolovi dala manželka ultimátum: buď prestaneš hrať, alebo odíď. „Ale najhoršie vzťahy mám so synom,“ klopí oči. „Bol som jeho vzor, a akýže je to vzor, keď prehrá peniaze vlastnému decku?“

Opätovné hľadanie dôvery

Aký dlhý čas je potrebný, aby sa z občasného hrania a fantazírovania o „veľkej výhre“ hráč dostal do štádia, keď príde – vlastne o všetko. Niekedy stačí jediný rok. Tretina z hospitalizovaných pacientov má za sebou krádeže, sprenevery, závažné konflikty so zákonom, takže po skončení liečby idú rovno do väzenia. Je na nich, či pochopia, že aj toto je dôsledok ich hrania a že keď budú v hre pokračovať, padnú ešte nižšie. Alebo či prídu za terapeutom a pokúsia sa začať nový život.

A ako sa začína proces uzdravovania? „Ak hráč naozaj poctivo hľadá východisko, opustí svet nereálnych fantázií a prestáva hrať. Urobí si finančnú inventúru, zostaví plán, ako splatí dlhy, nájde si prácu, rieši spory s úradmi, ak treba, aj so súdmi. Postupne nahrádza škody, ktoré spôsobil, a rodina i priatelia mu opäť začínajú dôverovať,“ popisuje primár Benkovič proces, ktorým sa bývalému gamblerovi postupne vracia sebaúcta. „Celá terapia je o motivácii nájsť si nové miesto v živote, ísť iným smerom, ako šli predtým. U mnohých to funguje, sú to často tvoriví ľudia, niektorí boli športovci, dobre sa s nimi spolupracuje, hovorím im: toto je niečo, čo vás položilo na kolená, tak pred tým musíte cítiť pokoru. Ak to zopakujete, bude ešte horšie a ostanete na všetky problémy úplne sami.“

Učia sa aj narábať s peniazmi, pretože si ich nevedia vážiť, príliš ľahko ich získavali, aj príliš ľahko strácali. Až teraz si znovu začínajú uvedomovať, že ich treba zarobiť. Robia si rozpočet, aby si uvedomili, koľko potrebujú pre život, koľko prejedia, prefajčia, koľko stojí výživa detí, ich vzdelanie, strecha nad hlavou… Najlepšie zamestnanie pre bývalého gamblera je také, kde neprichádza do styku s peniazmi a kde má pravidelný pracovný čas. Aj peniaze si už radšej necháva posielať na bankový účet.

Pripravujú sa aj na to, ako sa vyrovnať s cravingom. Tak sa nazýva práve to neodolateľné baženie po hre. Spomienky na príjemné pocity pri hazardnej hre, ale aj na nepokoj, vzrušenie, podráždenie, sa môžu objaviť aj po dlhšej abstinencii, už pri pohľade na hrací automat, na blikajúce svetlo, cvengot mincí. Aj craving sa dá prekonať. Všetko sa dá prekonať. Niekedy pomôžu aj lieky s protistresovými účinkami. I keď žiaden liek nie je všeliek, nedá sa povedať, zober si túto tabletku a máš po probléme. Lieky sú nasmerované na serotonínový systém, na stabilizáciu nálady na zníženie impulzivity.

Liečení gambleri si sprvu dávajú malé ciele a tie systematicky plnia: nenosia pri sebe peniaze, sú od rána do večera aktívni, sami žiadajú blízkych o kontrolu, kde sú, s kým a kedy prídu. Nechodia tam, kde hrávali, nestretávajú sa s tými, s ktorými hrávali. Hľadajú si zábavu, relax, aby sa možné napätia ventilovali. Rátajú s krízami, aj recidíva je súčasť ochorenia, je to symptóm, nie tragédia. Máš krízu? Stala sa preto, aby si sa z nej poučil. Darí sa ti? Dobre. Nedarí? Niečo sa stalo, ale ideme ďalej, si predsa v liečbe.

Gambler má odteraz už navždy zakázané hrať akýmkoľvek spôsobom o peniaze. Oblúkom musí obchádzať nielen kasína, herne a stávkové kancelárie, ale vyhýba sa aj spoločenským hrám doma. Ako jeho „príbuzný“ alkoholik, ktorý už celý život abstinuje. Až keď nájde nové aktivity, iný zmysel života, iné radosti, dá sa povedať, že je vyliečený.

A čo počítačové hry?

Práve u nás dospieva prvá generácia detí, ktoré vyrástli na počítačových hrách. Nie je takáto jednoduchá zábavka, prinášajúca deťom evidentne pocit slasti, predstupňom k vzniku hráčskej závislosti? MUDr. Benkovič považuje za najhoršie, že si deti pri nich zvykajú na životný štýl, ktorý je veľmi podobný životnému štýlu gamblera: „Riziko pristupuje vtedy, keď už dieťaťu nestačí samotná hra, ale potrebuje aj výhru ako ohodnotenie svojho výkonu. Mali sme viacerých pacientov, ktorí začínali ako vášniví hráči počítačových hier. Varovným signálom je, ak si tínedžer častejšie požičiava peniaze, ak má doma tikety alebo vstupenky do herní, ak má nevysvetliteľné dlhy alebo naopak, nečakane veľa peňazí v hotovosti, ak sa vzdáva koníčkov, ak býva extrémne unavený alebo má stavy úzkosti, ak zanedbáva školu a priateľov. Je dobré, ak si rodičia takéto prejavy všímajú, niekedy ide o drobnosti, ale už je tam náznak nevhodného smerovania.“

Podľa názoru PaedDr. Hroznatu Živného veľa detí má počítač a máloktoré sa stane závislé. Väčšina sedí pri počítači, hrá sa a zabáva, trénuje si reakcie, učí sa: „Samozrejme, aj to by malo mať svoje hranice. Ak dieťa presedí hodiny denne pri počítači, neostane mu potom čas na nič iné, ani na kamarátov, ani na pohyb, ani na koníčky. To je chyba rodičov, že mu nezorganizovali čas. Lebo deti sú schopné uznať a rešpektovať hranice, ktoré im vytýčime. Oni len skúšajú posúvať ich ďalej. Treba im stanoviť jasné pravidlá hry, výchova nesmie byť dvojkoľajná, keď otec niečo povie a mama povie niečo iné. Počítače sú aj relax a pokiaľ neruinujú zdravie mladého človeka, sú ušľachtilejšou zábavou, ako pasívne sledovanie televízie, ktorému sa denne niekoľko hodín „venuje“ väčšina dospelých.“

A čím sa podľa neho líši vzrušenie hráča počítačového od vzrušenia hráča patologického? „Závislosti sú charakteristické tým, že nás obsadzujú všade, že likvidujú naše city, život závislého nakoniec netvorí nič iné, len to nutkavé branie drogy, nutkavé pitie, nutkavé hranie, nutkavé prejedanie sa. Závislosť je nebezpečná v tom, že nás okupuje úplne. Naša filozofia hovorí, že závislosť je liečiteľná a vyliečiteľná. Vyžaduje si náročnú prácu na sebe, vyžaduje si zmenu správania, postojov, myslenia, treba si dať zmysluplný cieľ a ísť za ním. Slobodne sa rozhodnúť a povedať si: hráčska závislosť bola len jedna epizóda mojej životnej histórie, liečil som sa z nej - a vyliečil som sa.“

Dotazník na chorobné hráčstvo

Odpovedzte len áno alebo nie. Ak je počet vašich kladných odpovedí viac ako štyri, je to vážne varovanie a je načase prestať hrať. Ak ste kladne odpovedali na sedem a viac otázok, už STE patologický hráč a potrebujete odbornú pomoc.

1. Strácate často kvôli hre čas?

2. Stal sa váš život v dôsledku hry nešťastným?

3. Poškodila hra vašu povesť?

4. Cítite po hre výčitky svedomia?

5. Hrali ste niekedy preto, aby ste získali peniaze, ktorými by ste zaplatili dlhy, alebo vyriešili finančné

   ťažkosti?

6. Zmenšilo hranie vašu ctižiadostivosť a výkonnosť?

7. Keď prehráte, máte pocit, že musíte čo najskôr vrátiť a vyhrať to, čo ste prehrali?

8. Keď vyhráte, máte silnú túžbu sa ku hre vrátiť a vyhrať ešte viac?

9. Hráte často tak dlho, pokým neprehráte posledné peniaze?

10. Požičali ste si niekedy preto, aby ste financovali hru?

11. Predali ste niekedy niečo, aby ste financovali hru?

12. Nechce sa vám používať peniaze z hry pre bežné účely?

13. Spôsobila hra to, že sa nestaráte o prospech rodiny?

14. Hrali ste niekedy dlhšie než ste mali pôvodne v úmysle?

15. Hrali ste niekedy, aby ste unikli trápeniu a starostiam?

16. Spáchali ste niekedy, alebo ste niekedy uvažovali o spáchaní nezákonného činu, aby ste financovali hru?

17. Spôsobuje vám hra ťažkosti so zaspávaním?

18. Vedú hádky, nespokojnosť alebo sklamanie k tomu, že začnete túžiť po hre?

19. Keď sa na vás usmeje šťastie, oslávite to niekoľkými hodinami hry?

20. Uvažovali ste už niekedy o samovražde kvôli následkom, ktoré mala hra na váš život?

Viac informácií nájdete v knihe:

Tak už dosť! Východiská zo závislostí

Kniha je vypredaná, nechystá sa dotlač. Rozhovory, ktoré boli autorizované, sú uverejnené na tomto webe v kategórii (roz)hovory o závislostiach.