Máte chuť na skvelý výlet, nezabudnuteľný program a nejaké tie dobroty k tomu? Niekedy nevidíme možnosti, ktoré máme na dosah. Stačí hodinka-dve v aute a sme na Morave.

Ukážky z prvého slovensko-českého (občas aj výkladového) slovníka gastronómie Kuriatko v kastrůlku, autorka Soňa Hudecová-Podhorná

Aj v našich končinách sa hovorievalo, že „kto oskorušu pojedá a víno z nej pije, hnačku nemá, dobre žije“.

Každý rok ma volá do Hrušova (toho vo veľkokrtíšskom okrese) takáto pozvánka: Príďte na Hontiansku parádu, uvidíte takmer zabudnuté roľnícke práce a remeslá v autentickom prostredí uprostred hrušovských lazov i priamo v obci. Rovno vo dvoroch môžete ochutnať starodávne jedlá a v amfiteátri si pozrieť folklórne vystúpenia.

Teda nie že by som vás chcela desiť, alebo vyvolať dávivý reflex, alebo čo, no fakt som to jedla. Chcelo to pár minút váhania, veľa odvahy, hlboký nádych a odpoveď na otázku: kedy, ak nie teraz? Zase až tak často sa k takejto delikatese človek nemá možnosť dostať.

„Je to recept, ktorý sa u mojich príbuzných na Morave dedí z generácie na generáciu. Koláčiky patria na každý sviatočný stôl a nesmú chýbať predovšetkým na svadbách alebo krstinách.“ Recept na tieto vynikajúce tradičné koláče nám poslala Žofia Salčáková z Bratislavy, ďakujeme!

Výtvarníčka Eva Francová má svoj web a facebookovú stránku, ktorú sleduje 52 000 ľudí. Dáva tam recepty a postrehy zo života na vidieckom hospodárstve neďaleko Jičína, kde s manželom a tromi deťmi žijú od roku 1997. Jej rodina si tak splnila sen o príjemnom domove a bezpečnom zázemí. I keď spočiatku to celé vyzeralo ako neisté dobrodružstvo.

Trdlo je z hruškového dreva vyrezaný valec. Zručné pekárky zo Záhoria naň natáčajú cesto, ktoré pečú nad otvoreným ohňom. Posypú ho orechami a cukrom a trdelník - mimochodom, prvý slovenský výrobok, ktorý získal ochrannú značku Európskej únie - je hotový. A prečo slovo trdlo zľudovelo ako viac či menej "nežné" oslovenie? No, asi vám tým niekto dáva najavo, že ste "drevení".

Viedenský vyprážaný rezeň, segedínsky guľáš, maďarský paprikáš, české „vepřo-knedlo-zelo“, talianska pizza, francúzske palacinky, grécky šalát s poctivými olivami od južných morí... Aj takto vyzerá bežný slovenský jedálniček. Ak zatiaľ necháme bokom príslovečné bryndzové halušky (a aj tá bryndza má rumunský pôvod), možno stojí za to položiť si otázku, či je tradičná slovenská kuchyňa ešte živá. A ak áno, tak kto sú jej gastronomickí favoriti.

Česká kuchyňa od čias Magdalény Rettigovej. „...třebaže mé nepatrné spisy nezůstaly ležet, přece jsem psala Kuchařku, nebo, buď Bohu žel, že tomu tak, až potud více lidu se shání po dobrém a chutném obědě než po nejkrásnější básni,“ napísala na sklonku svojho života Magdaléna Dobromila Rettigová (1785 – 1845) Jánovi Pospíšilovi z Hradca Králové.

Nájdete nás na FB