Tabuizovaná inkontinencia

Tabuizovaná inkontinencia

Napísala 

Helena prednáša na vysokej škole. Miluje svoje povolanie, niekedy si myslí, že azda ani nepozná väčšiu radosť, ako keď medzi študentmi objaví v ročníku aspoň jedného, ktorý má v očiach to isté nadšenie pre odbor ako ona. Pretože tej druhej životnej radosti doma v spálni sa učí vyhýbať. I keď dlho už asi pred manželom neutají, čo sa s ňou deje. Začalo sa to nenápadne,...

... na jednom kongrese, o to viac ju ten fakt šokoval. Po prednáškach sedela s kolegami v bare, poznali sa roky, s viacerými robila na spoločných projektoch, zohratá partia s podobným pracovným zaujatím i zmyslom pre humor. Kolega niečo povedal, ona sa schuti rozosmiala a vtedy sa to stalo. Panebože, zase som si ucvrkla, uvedomila si s hrôzou. Ako vstať, ako odísť, určite mám fľak na sukni... Že som si musela vziať akurát tento svetlý kostým, teraz sa nemôžem nenápadne zdekovať, nadávala si v duchu, ale vedela, že všetky tie slová majú prehlušiť omnoho väčší strach. Čo bude ďalej?! Bude z nej cítiť zápach? V škole sa nebude môcť obrátiť k študentom chrbtom bez strachu, že niečo zbadajú? Spomenula si na svokru, ktorá jej rozprávala o svojej kamarátke, zdravotnej sestre. Tá takmer dvadsať rokov nosila dennodenne menštruačné vložky, desila sa, že ľuďom zapácha, odmietala muža v posteli, až sa nakoniec odsťahoval do hosťovskej izby a už vedľa seba len vegetovali. Ísť za lekárom sa celý ten čas nedokázala odhodlať. - Prečo? - spýtala sa vtedy Helena, - ako zdravotná sestra predsa vedela, o čo ide. - Veď práve, - bránila svokra kamarátku, - ale ako to mala lekárovi povedať, veď to bol jej kolega... Šla až vtedy, keď bola na dôchodku, v stave zrelom na operáciu. Že som si nedala povedať skôr, nariekala, mohla som mať dvadsať rokov pokoj aj zachránené manželstvo. Helena si pamätá, ako vtedy zakončila rozhovor so svokrou: - Predstav si, a ja som si myslela, že sa to týka len žien, ktoré nedbajú o hygienu...

                                                x x x x x

* Čo na tento príbeh hovoríte ako lekár? - spýtali sme sa prof. MUDr. Jána BREZU, DrSc., predsedu Slovenskej urologickej spoločnosti a prednostu Urologickej kliniky Fakultnej NsP akademika Ladislava Dérera v Bratislave.

- Je to absolútne typický príklad. Mnohé ženy len ťažko dokážu prekonať bariéry a otvorene ísť za lekárom s týmto problémom. Trpia pocitom hanby zo zápachu, strachu z nečistoty, čo narušuje nielen ich vlastné bytie, ale aj sociálne a sexuálne vzťahy. Taká žena trpí a sama sa izoluje od spoločnosti. 

* Ženy postihnuté inkontinenciou sa hanbia, neodhodlajú sa ísť k lekárovi, roky nosia bežné menštruačné vložky...

... ktoré, mimochodom, nie sú na tento účel vhodné, pretože sú prispôsobené na zachytávanie krvi, a nie moču. Na trhu je však dostatok vhodných absorpčných vložiek s odstraňovačom pachov, ktoré boli vyvinuté práve na zvládnutie inkontinencie.

* Spolu s ďalšími odborníkmi vediete osvetovú kampaň, ktorá si kladie za cieľ odtabuizovať toto závažné ochorenie. Akého počtu mužov a žien sa týka?

Inkontinencia moču nie je ochorenie, je to skôr príznak ochorení dolných močových ciest. Tie vysoké čísla ľudí väčšinou prekvapia, ale sú naozaj pravdivé. Inkontinencia postihuje 25 – 37 % žien vo veku od 20 do 80 rokov. Postihuje dva- až štyrikrát viac žien ako mužov a týka sa všetkých vekových kategórií.

Definícia inkontinencie je veľmi jednoduchá: rozumieme pod ňou akýkoľvek nedobrovoľný únik moču. Existujú tri základné typy inkontinencie moču. Prvá je tzv. stresová. Nemá však žiadnu súvislosť s psychickým stresom. Pod stresom rozumieme vnútrobrušný tlak. K stresovej inkontinencii dochádza vtedy, ak nefungujú držiaky moču, ktoré sú na úrovni močovej rúry, t. j. ak je fixácia močovej rúry v dôsledku predchádzajúcich tehotenstiev a opakovaných pôrodov uvoľnená tak, že neudrží moč. Alebo ak je zvierač močovej rúry poškodený do tej miery, že nevie uzavrieť močovú rúru a udržať moč. Mechanizmus vzniku stresovej inkontinencie je ten, že vnútrobrušný tlak prevýši tlakový odpor v močovej rúre. Je to napríklad pri fyzickej námahe alebo pri zmene polohy zo sedu do stoja, keď stúpne brušný tlak, žena pretlačí moč z močového mechúra a pociká sa. Pre stresovú inkontinenciu je typický únik moču pri kašli, pri kýchaní či pri smiechu.

* Čo sa s tým dá robiť?

Dá sa to úspešne liečiť. Stresová inkontinencia sa lieči tromi spôsobmi. Po prvé, konzervatívnou liečbou, ktorá je vhodná pre mierne stupne inkontinencie, a to cvičením svalstva panvového dna. Existujú brožúrky, ktoré pacientkám presne popíšu, čo majú robiť.

Druhou formou liečby stresovej inkontinencie je podávanie tabliet. Zvykli sa dávať estrogény, pretože stresová inkontinencia sa vyskytuje u mladších žien a u žien okolo menopauzy. Estrogény sú hormóny, ktoré tonizujú oblasť genitálu, cez ktorú prebiehajú močové cesty, robia ju pružnou, elastickou. Po menopauze s tým, ako chýbajú estrogény, vysychá pošva, žena má problémy s lubrikáciou, zvlhnutím pošvy pri pohlavnom styku, okrem toho aj tonus močovej rúry je menší. V tejto súvislosti pripomínam, že kým u mužov treba pri podávaní androgénov dávať pozor na prostatu, u žien treba pri podávaní estrogénov dávať pozor na endometrium a na prsníky. Preto sa estrogény podávajú pri stresovej inkontinencii len krátkodobo. Druhou kategóriou liekov sú alfa-stimulátory. Oblasť hladkého svalstva močovej rúry a močového mechúra je zásobená tzv. alfa-receptormi, ktoré prenášajú nervové vzruchy na hladké svaly močového mechúra a močovej rúry. Keď sa tieto receptory stimulujú alfa-stimulátormi, môže sa dosiahnuť zvýšené napätie hladkého svalstva, ktoré prispeje k zlepšeniu inkontinencie. Treťou kategóriou liekov sú tricyklické antidepresíva, ktoré „zabíjajú dve muchy jednou ranou“. Ukázalo sa, že najnovšie z antidepresív má extrémne pozitívny vplyv práve na pacientky so stresovou inkontinenciou. Je to preparát, ktorý blokuje spätné vychytávanie serotonínu a nonadrenalínu, dvoch mediátorov -- látok, ktoré sprostredkúvajú prenos vzruchov z nervov na hladké svalstvo steny močového mechúra. Tento nový preparát pôsobí na miešne centrum pre močenie a paradoxne je účinnejší pri ťažších formách stresovej inkontinencie.

Treťou kategóriou liečby je chirurgická liečba. Závesnými operáciami sa obnovuje normálna poloha močovej rúry a jej stabilita. Klasickou metódou je otvorená operácia, ktorá sa robí rezom nad lonovou sponou. Pomocou stehov sa chytia okraje pošvy, pošva sa nadvihne, a tak sa dosiahne stabilita močovej rúry. Je to ťažká operácia, trvá hodinu, niekedy aj dve, a nesie so sebou riziko komplikácií. My teraz používame podstatne jednoduchšie operácie. Spočívajú v nadvihnutí močovej rúry zvláštnymi páskami. Pásky za normálnych okolností na močovú rúru netlačia, sú úplne voľné -- hovorí sa im „vaginálna páska bez napätia“. Pri zakašľaní, keď močová rúra poklesne v dôsledku vnútrobrušného tlaku, páska tento pokles zastaví. Tieto pásky dokážeme implantovať rýchlo a efektívne. U istej kategórie žien dnes už používame dokonca pásky, pri implantácii ktorých sa lekár do panvy vôbec nedostane. Efektívnosť je viac ako 90 %, trvanlivosť veľmi dobrá. Takže ženám so stresovou inkontinenciou máme čo ponúknuť. Treba len prekonať obavy a prísť.

* Robíte tieto operácie často?

Robíme ich každý týždeň. Naše pracovisko s týmito operáciami začalo.

Okrem stresovej inkontinencie existuje aj urgentná inkontinencia, ktorou trpí dvadsať percent inkontinentných žien. Tá vzniká v dôsledku narušenia inervácie svalstva močového mechúra, takže nemá nič do činenia s močovou rúrou. Pre nositeľku je podstatne nepríjemnejšia ako stresová inkontinencia. Žena máva nesmierne naliehavé, prudké nutkanie na močenie, nedokáže ho oddialiť, takže často nedobehne na WC. Urgentná inkontinencia je typická skôr pre staršie ženy nad 60 rokov. Lieči sa len tabletkami, ktoré tlmia tzv. muskarínové receptory v svalstve steny močového mechúra. Selektívne látky dokážu akoby paralyzovať močový mechúr, ktorý akoby ochrnie a žene sa uľaví.

Treťou kategóriou je zmiešaná inkontinencia, ktorou trpí 30 – 40 % žien. Ide tu o súčasný výskyt príznakov stresovej aj urgentnej inkontinencie. A potom je ešte aj inkontinencia neurogénna u pacientiek po úraze, po porušení miechy, ale tá je podstatne menej častá.

 

Viac o riešení zdravotných problémov päťdesiatnikov nájdete v knihe Čo s načatým životom?, objednať si ju môžete na 0908 069 388 alebo na info @ klub50.sk, stojí 5 eur, poštovné neplatíte.

 

 

Posledná úprava 12.10.2017

Nájdete nás na FB