Často dostávam otázku, aký je môj režim dňa, pretože život na vozíku je predsa len iný. Každé ráno začínam aktívnym a pasívnym cvičením za asistencie rehabilitačnej sestry. Ide o cvičenie na bruchu, na chrbte, s činkami... Potom masáž a tri hodiny sú preč.

Život je najmä o šťastí. Povedal by som, že minimálne na deväťdesiatdeväť percent. Najmä v New Yorku. Ľudia sa však občas boja pripustiť si to. Chcú veriť, že majú svoj život pod kontrolou, ale to je ilúzia. Američania majú radi predstavu, že sa vlastnoručne pričinili o svoj úspech. Nepochybujú o tom, že majú veci pod kontrolou, ale nemajú. Nikto z nás nemá.

Nájdete nás na FB