„Mám osemdesiat jedna rokov, som o tridsať rokov starší, o niečo chudší a rovnako plešatý, ako keď som ako mladistvý päťdesiatnik začínal objavovať totemové zvieratá,“ predstavil sa Steve na seminári v Zaježovej, kam prišiel z workshopu, ktorý práve ukončil v psychoterapeutickom centre neďaleko Viedne. Obdivuhodná vitalita, zmysel pre humor, šarm a láskavosť, dokonalý archetyp Múdreho starca.

Extrovert, introvert, archetypy, nevedomie, Tieň, animus a anima – dnes už známe pojmy, ktoré priniesol do modernej psychológie Carl Gustav Jung. Na začiatku ich popularizácie stál okrem Junga a prvej generácie jeho kolegov aj novinár a diplomat John Freeman. Ten s Jungom urobil slávne interwiev pre BBC a redigoval aj knihu Človek a jeho symboly, ktorá predstavila Jungov prínos ľudstvu jazykom zrozumiteľným aj rozhľadenému laikovi. Táto jedinečná kniha s bohatým ilustračným materiálom práve vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Portál.

Jedného dňa sa ku mne dostal kúsok papieru, na ktorom mi istá žena napísala, že by ma chcela aspoň raz v živote navštíviť. Ten list na mňa urobil dojem, pozval som ju a ona prišla. Bola to žena bez vzdelania, viedla domácnosť svojmu bratovi, mali malý novinový stánok. Láskavo som sa jej spýtal, či naozaj rozumela mojim knihám, o ktorých hovorila, že ich čítala. A ona odpovedala týmto podivuhodným spôsobom: „To nie sú knihy, pán profesor, to je chlieb.“

Určité témy sa v rodinách odovzdávajú z generácie na generácie, niektoré vedome a niektoré dokonca aj nevedome. V našom duševnom priestore nenájdeme len stopy vlastnej biografie a vplyv tých najbližších, najmä rodičov, ale aj konflikty a úzkosti, triumfy a nádeje ľudí z rodinnej línie, ktorí žili dávno pred nami. Ako si to však máme vysvetliť, že sú v nás prítomné stopy ľudí, s ktorými sme sa nikdy nestretli? Ako sa odovzdávajú? Kde sa ukladajú?

...to nás posilní, hovoria spolu s Nietzschem psychoterapeuti. Keď za nimi príde klient s tým, že prežil mimoriadne ťažkú životnú traumu, vedú ho pri terapii tak, aby bol schopný vybudovať si na troskách nový, lepší život, aby stratu videl ako šancu rásť, ako príležitosť k zmene a osobnému vývoju. A k zvládnutiu traumatických životných okolností často používajú také zaujímavé nástroje, ako sú analýzy snov a obľúbených rozprávok ich klientov.

„Bez toho, aby ste o tom vedeli, máte v sebe určitý obraz ženy. Potom takú dievčinu uvidíte, alebo aspoň tomu typu podobnú, a okamžite sa do nej zamilujete. A neskôr môžete zistiť, že to bola obrovská chyba. Muž dokáže, je na to dostatočne inteligentný, vidieť, že si svoju „vyvolenú“ vlastne vôbec nezvolil, ale že sa nechal chytiť! On vidí, že to nebola dobrá voľba, že je to s ňou strašne náročné, a povie mi: „Preboha, doktor, pomôžte mi zbaviť sa tejto ženy!“ Ale nemôže, je ako hlina v jej prstoch.“ Takto popísal archetyp animy jeho objaviteľ Carl Gustav Jung.

„Je bohužiaľ pravdou, že keď je žena manželkou a matkou, nemôže byť aj hetérou, rovnako ako hetéra trpí, že sa nestala matkou. Existujú ženy, ktorých údelom nie je rodiť deti, ale prinášať duchovné znovuzrodenie mužovi, čo je funkcia veľmi dôležitá,“ napísal 83-ročný Jung v liste Carlovi Jeffreymu. Hetéra, na ktorú vtedy určite myslel, bola Toni Wolffová, prezidentka Psychologického klubu v Zürichu, autorka výrazu „komplexná psychológia“ – a jeho dlhoročná milenka.

Keď mal Carl Gustav Jung jedenásť alebo dvanásť rokov, sníval sa mu sen, ktorý ho vydesil tak, že sa ho sprvu bál dosnívať. O mnoho rokov neskôr, už ako starnúci muž, považoval tento sen za taký významný pre svoj život, že ho zaradil do svojej autobiografie. Videl totiž Boha sediaceho na tróne nad katedrálou v Bazileji, čo by ešte nebolo nič zvláštne, keby tento Boh neutrúsil obrovské hovno, ktoré strechu katedrály rozbilo.

Václav Cílek: „Téma labyrintu tu je už päťtisíc rokov a v súčasnosti sa nám vracia s plnou silou. Čím je doba zložitejšia, a naša taká je, tým častejšie vstupujeme do bludísk a labyrintov. Bludisko vedie k neistému úspechu, ale labyrint nesie v sebe nádej. V labyrinte poznávame, kto sme a ako je svet usporiadaný.“

Samos je najvýchodnejšie položený ostrov Egejského mora. Ostrov, na ktorom sa podľa mýtov narodila bohyňa plodnosti a materstva Héra a podľa dejepiscov matematik Pytagoras, ktorý okrem svojej slávnej vety o stranách trojuholníka vymyslel aj pohár správnej miery a ním nás učí, že od života máme žiadať len to, čo potrebujeme.

Nájdete nás na FB