Jeho prvé výstavy doma aj vo vysnívanom Paríži skončili fiaskom. Ľudia dlho nechápali silu tohto nevšedného talentu. Až Hemingway pritiahol pozornosť milovníkov umenia na originálneho umelca, ktorý preferoval intenzívne farby a jednoduché tvary – keď mu ako prvý zaplatil za obraz Farma v tom čase obrovskú sumu 5000 frankov. A teraz máme možnosť vidieť Miróa po prvý raz aj na Slovensku. Druhého júla bola slávnostne otvorená výstava jeho obrazov v jednom z najmladších európskych múzeí moderného umenia Danubiana, v jedinečnej galérii pri Dunaji a v blízkosti hranice troch štátov - Slovenska, Rakúska a Maďarska.

V bratislavskom Dóme sv. Martina v rokoch 1563 až 1830 korunovali devätnásť kráľov, z toho desať panovníkov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. Po centre hlavného mesta sa niekedy oplatí túlať aj s očami upretými dole, na dlažbu. Aj dnes sa môžete prejsť po pôvodnej korunovačnej ceste, ktorou kedysi prechádzali panovníci so svojím sprievodom pri korunovácii.

„Pri pečení bratislavských rožkov, nazývaných aj bajgle, treba dodržiavať hlavnú zásadu: plnky musí byť presne také isté množstvo, ako cesta. Ak sú plnené makom, tvarujeme ich do tvaru polmesiaca, orechové majú tvar podkovičky.“ Aké je teda tajomstvo pravých bratislavských rožkov?

Pre nápadne modré steny a majolikovú strechu ho Bratislavčania nazývajú Modrý kostolík. Čo vieme o svätici, ktorej je kostol zasvätený, a prečo sa jej meno spája s Bratislavou?

Francúzske vojská sa do Bratislavy dostali dvakrát. Prvý raz to bolo r. 1805, keď tridsaťčlenný jazdecký oddiel obsadil kyvadlový most cez Dunaj a tristo jazdcov a 9 000 pešiakov vpochodovalo do bratislavských ulíc. Po bitke troch cisárov pri Slavkove Napoleonovo víťazstvo potvrdila dohoda, známa ako Bratislavský mier.

Park na Viedenskej ceste vytvorili r. 1775 ako prvý verejný mestský park v Európe (Viedeň začala budovať svoje parky až o rok neskôr). Lužný les upravili len minimálne, v súlade s prebúdzajúcou sa myšlienkou návratu k prírode a v protiklade s dovtedajšími násilnými geometrickými úpravami záhonov a stromov.

Ondrejský cintorín (Ul. 28. augusta 7) je najstarší zo zachovaných mestských cintorínov. Vznikol r. 1784, keď Jozef II. zakázal pochovávať mŕtvych v meste na Cintoríne sv. Ondreja pri kláštore alžbetínok. Na novom Ondrejskom cintoríne pochovávali 150 rokov, už roky však slúži ako mestský park. Pochovaný je tu aj „bratislavský Robinson“ – cestovateľ a dobrodruh Karol JETTING (1730 – 1790).

Už ste si niekedy položili otázku, ako vyzeral záchod v stredoveku? Takto... Kto šiel okolo, mal smolu. Tento na fotografii nájdete presne nad hlavným vchodom do Dómu sv. Martina.

© Danica Janiaková, www.klub50.sk

Ak si v Bruseli zakladajú na postavičke jedného cikajúceho chlapčeka známeho ako Manneken Pis, tak Bratislava ich má štyroch, decentne ukrytých vo dvore na Uršulínskej ulici 6.

© Danica Janiaková, www.klub50.sk

Marianka patrí k najstarším pútnickým miestam v Európe. To, že voda z tunajšieho prameňa lieči, sa hovorí už storočia.

Nájdete nás na FB