Čo vám hovorí meno Wolfgang von Kempelen? Že nič? Alebo si hneď predstavíte šachový automat v podobe Turka? Ten svojho vynálezcu síce preslávil, no on sám ho považoval za hračku, ktorá mu zničila dobré meno. Kempelen však priniesol svetu dôležitejšie vynálezy, a práve im je venovaná výstava „Bratislavský da Vinci“ v Múzeu dopravy, ktorá tu bude otvorená do 30. septembra 2018. Aj keď hlavným lákadlom je šachový automat, kto iný.

V bratislavskom Dóme sv. Martina v rokoch 1563 až 1830 korunovali devätnásť kráľov, z toho desať panovníkov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. Po centre hlavného mesta sa niekedy oplatí túlať aj s očami upretými dole, na dlažbu. Aj dnes sa môžete prejsť po pôvodnej korunovačnej ceste, ktorou kedysi prechádzali panovníci so svojím sprievodom pri korunovácii.

Levanduľová káva, levanduľový čaj, levanduľové kapučíno, levanduľový banán so zmrzlinou, levanduľový sorbet. Aj ponuka sladkých koláčov (s čím asi? no s levanduľou). A to všetko uprostred Bratislavy, v malom dvore na Obchodnej ulici.

Viete, čo znamená slovo pitaval? Synonymum pre pomerne nový literárny žáner – knižne vydané a kriminálne a súdne prípady – sa odvodzuje od mena francúzskeho právnika a spisovateľa Francoisa Gayot de Pitavala (1673 – 1743), ktorý v 18. storočí ako prvý vydal zbierku takýchto pre čitateľov príťažlivých príbehov.

Málokto vie, že prvá fotografia Bratislavy, kalotypická snímka Kapucínskej ulice, vznikla už roku 1839. V archívoch a súkromných zbierkach sa nachádza množstvo dagerotypií, vizitiek a kabinetiek, portrétov i záberov mesta, ktoré majú nenahraditeľnú historickú, dokumentárnu i umeleckú hodnotu. Kto boli ich autori? V akých podmienkach pracovali, kde vznikali ich malé fotoskvosty?

Magdaléna M. ZUBERCOVÁ, kurátorka historických textilných zbierok Historického múzea SNM: - Pochádzam z Trenčína, mesta presiaknutého históriou. Od detstva ma fascinovali portréty pánov a dám v historických šatách, ktoré som videla v župnom dome. Ako študentka som sprevádzala turistov po Trenčianskom hrade, ako profesorka dejepisu som študentky, ktorým nič nehovorili dátumy či mená z učebníc, učila rozlíšiť aspoň podľa oblečenia na obrazoch, či ide o gotiku alebo baroko.

- Na gymnáziu som sa zaujímala o najstaršie dejiny Egypta a Ríma, príťažlivé prednášky profesorky Rapošovej ma fascinovali až tak, že som sa prihlásila na štúdium klasickej archeológie. Tento odbor vtedy otvárali na filozofickej fakulte po prvýkrát. Verila som, že po skončení štúdia odídem na vykopávky do Talianska alebo Egypta,...

„Pri pečení bratislavských rožkov, nazývaných aj bajgle, treba dodržiavať hlavnú zásadu: plnky musí byť presne také isté množstvo, ako cesta. Ak sú plnené makom, tvarujeme ich do tvaru polmesiaca, orechové majú tvar podkovičky.“ Aké je teda tajomstvo pravých bratislavských rožkov?

Od Čierneho mora až k obom brehom Dunaja siahala moc dáckeho kráľa Burebistu. Niekedy medzi rokmi 60 až 44 (niektorí autori pripúšťajú až rok 35 pred Kr.) panoval vládca, ktorý zjednotil roztrúsené dácke kmene a z Balkánu sa vybral na západ ako rovnocenný – a najsilnejší – súper Rimanov. Prečo sa vôbec Dákovia ocitli na strednom Dunaji, ako to, že ohrozovali Bójov, ktorí boli od nich tak veľmi vzdialení?

Bohovia, čím som si toto zaslúžil! Soľ, víno, zlaté šperky, vzácne amfory a ešte vzácnejšie jemné tkaniny, to všetko sa teraz váľa v blate, lebo títo barbari nie sú schopní vybudovať také cesty ako máme doma! A ak ich aj náhodou vydláždia, tak ich poriadne neoznačia!

Nájdete nás na FB