Gurmán nie je gurmet

Napísala 

Slovo gurmán u nás zľudovalo ako pojem označujúci niekoho, kto si vychutnáva to, čo konzumuje. Ale to je omyl, a dosť veľký. Gurmán je žrút. Labužníka nazývajme gurmet. Gurmánovi ide o kvantitu jedla, reštauráciu a hostiteľa hodnotí podľa toho, ako veľa jedla mu dali na tanier. Gurmetovi stačí, ak si z každého jedla zobne a s rozkošou ho ochutná.

Knihu Jak hubne labužník napísali dvaja autori, ktorí tvrdia, že gurmáni priberajú, lebo ich „láska k jedlu“ nie je zdravá, uprednostňuje množstvo pred kvalitou. Naopak, gurmet, teda labužník zákonite chudne, keďže mu záleží na kvalite potravy.

Vladimír Poštulka nazýva sám seba gurmetom. Tento scenárista, autor piesňových textov, autor knihy Labužníkův lexikon a webových stránok www.labuzdopo.cz je presvedčený aj o tom, že priberanie je choroba, ktorá by sa mala liečiť s pomocou psychológa: „Každá citová kríza, každý pocit osamelosti a nedostatku úspechu sa dá zajesť. Hovorí sa, že sladkosti sú dobré na nervy, a mnohí ľudia tomuto nezmyslu veria. Zvolili ľahšiu cestu, ako sa vysporiadať so svojimi problémami: napchávajú sa množstvom jedla, pretože pocit nasýtenosti im nahrádza pocit osobného šťastia. Ja osobne mám radšej skôr nenasýtenosť. Dáva mi nádej, že ma niečo príjemné iba čaká. Často nechávam v reštaurácii alebo na návšteve na tanieri zvyšky, niekedy pokojne aj polovicu porcie – a to i v prípade, že mi chutí. Nehanbím sa za to, ani sa neospravedlňujem. Tvrdím, že to patrí medzi ľudské práva. To gesto znamená, že som so svojím životným stavom spokojný, že nepotrebujem nič viac. Že nemám rád preháňanie. Starí filozofi tvrdili, že ľudské šťastie závisí od schopnosti určitého odriekania. Striedmosť stavali na najvyššie miesto na rebríčku ctností.“

Ako teda podľa neho chudne labužník? „Je to v podstate prosté: predovšetkým by mal vedieť, že existujú i také lahôdky, po ktorých sa nepriberá. Po druhé: nenakladá si na tanier Kilimandžáro, uspokojí sa s malými porciami. Malé porcie sú krásne, šarmantné, milé. A po tretie: nebojí sa nedojesť. Ideálom je dieťa v tomto smere inteligentnejšie ako rodičia. Malo by dokázať presvedčiť maminku, že keď nemá hlad, nie je to zločin ani prehrešok voči dobrým mravom. Že nechať na tanieri zvyšky je skôr známka ušľachtilosti, než nevychovanosti. Že noblesní ľudia nikoho do jedla nenútia. Že odmietnutie múčnika si zaslúži pochvalu.To by si mali zapamätať rodičia, ktorí vidia, že ich dieťa sa zaguľaťuje.“

„Moja genetika nie je práve ideálna a hmotnosť, ktorá je pre mňa fyziologicky dosiahnuteľná, sa nachádza skôr na hranici normy. Naučila som sa však s tým pracovať. Umožňuje mi to aj lepšie pochopiť problémy obéznych ľudí. Mnohokrát ide o ľudí, ktorí sa neprejedajú, len robia banálne chyby v svoje životospráve. Ale rozčúli ma, keď sa stretnem s niekým, kto získal svoje nadbytočné kilá konzumáciou množstva údenín, bieleho pečiva a lacných sladkostí,“ hovorí spoluautorka tejto knihy MUDr. Václava Kunová, poradkyňa v oblasti výživy, členka spoločnosti STOB (Stop Obezitě), Spoločnosti pro výživu a Oebzitologickej spoločnosti, autorka kníh Zdravá výživa (2004) a Zdravá výživa a hubnutí v otázkach a odpovědích (2005). A ako sa stará o svoju líniu tá, ktorá radí iným? „Moja výhoda spočíva v tom, že mám rada chôdzu a v jedálničku preferujem jogurty, syry, ryby, čerstvú zeleninu, olivový olej. Často varím cestoviny a celozrnné pečivo mi pripadá chuťovo zaujímavejšie než biele. Keď mám pocit, že moja hmotnosť stúpa, zdvojnásobím porcie zeleniny a znížim množstvo chleba a príloh. Vylúčim cukor a cukrom sladené jogurty. Dávam pozor na to, aby som mala v každom jedle potravinu s vyšším obsahom bielkovín a zároveň nižším obsahom tukov.“

Knižná novinka Jak hubne labužník nesie podtitul: Hubnout neznamená hladovět, takže tu nájdete aj dosť receptov pre inšpiráciu pri chudnutí. V kapitole Od teorie k praxi zdôrazňuje fázu prípravy na chudnutie. Ak chcete mať svoje nadbytočné kilogramy tentokrát už naozaj pod kontrolou, musíte sa všeličo o zdravej výžive naučiť. Nemusíte do detailov poznať kalorickú hodnotu potravín, počítanie kalórií často skôr odradí. Urobíte však pre seba veľa dobrého, keď porozumiete údajom na obaloch potravín. Keď si budete všímať: aká je ich energetická hodnota a že je uvádzaná na 100 g výrobku a nie na celé balenie; keď sa naučíte, čo znnamená „percento tuku v sušine“, ktoré nájdete na syroch; aký obsah vlákniny obsahuje chlieb a pečivo, ktoré vám najlepšie chutí; zistíte si, ako zvládnuť zápchu, ktorá často komplikuje redukčnú diétu, a ako zvládnuť krízu, ktorá tiež zákonite príde. Zoznámte sa aj s doplnkami výživy, lebo niektoré z nich môžu mať vplyv na chudnutie, no niektoré by ste si kupovali zbytočne. V každom prípade si však premyslite, či by nebolo zdravšie tie peniaze radšej prejesť vo forme kvalitných a čerstvých potravín. Samozrejme, do chudnutia sa pustíte až potom, keď prijmete ako fakt, že bez pohybu to nejde, a keď si nájdete taký druh pohybu, ktorý vás osobne teší, aby ste pri ňom vydržali celý život - áno, čítate dobre, celý život. A na záver ešte poznatok oboch autorov: podľa ich skúseností tí, ktorí si dokážu z čerstvých a kvalitných surovín chutne uvariť, chudnú lepšie než ľudia, ktorí žijú v trvalom časovom strese alebo nemajú k vareniu žiaden vzťah.

 

Posledná úprava 13.10.2021

Nájdete nás na FB