Kolorektálny karcinóm - príznaky, diagnostika a liečba

Kolorektálny karcinóm - príznaky, diagnostika a liečba

Napísala 

Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm, KRCa) je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice a jedno z troch najčastejších onkologických ochorení vôbec. Zo sto Európanov naň môže v priebehu života ochorieť až šesť.

Aj keď tento typ rakoviny najčastejšie postihuje ľudí po päťdesiatke (asi 80 % prípadov), pribúdajú aj mladší pacienti. Viac ako tretina z nich prichádza k lekárovi neskoro a v čase stanovenia diagnózy už majú pokročilé ochorenie s metastázami. Hlavnou príčinou vysokej úmrtnosti je práve neskorá diagnostika.

Kolorektálny karcinóm je najčastejšie nádorové ochorenie tráviacej trubice. O niečo častejšie postihuje mužov ako ženy, čo platí najmä pre karcinóm konečníka. Výskyt je vysoký najmä vo vyspelých krajinách, preto ho môžeme zaradiť medzi civilizačné ochorenia.

Kolorektálny karcinóm označuje rakovinu hrubého čreva (kolón) a konečníka (rektum), môže sa teda nachádzať v ktorejkoľvek časti hrubého čreva vrátane konečníka. Často vzniká z nezhubných nádorov - adenómov či adenómových polypov. Niekedy ich bunky zmenia štruktúru, tvar a funkciu a proces vyústi až do rakoviny hrubého čreva, konečníka alebo hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm). Nádorové bunky sa môžu z nádoru uvoľniť a dostať sa do krvného obehu či lymfatického systému. Tak sa nádor rozšíri aj do vzdialených častí tela a vytvára druhotné nádorové ložiská – metastázy. Rakovina hrubého čreva a konečníka často druhotne postihuje pľúca, pečeň, mozog, obličky a močový mechúr.

Rizikové skupiny

Presnú príčinu vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka sa zatiaľ nepodarilo odhaliť, no sú známe faktory, ktoré riziko ochorenia zvyšujú. Medzi ľuďmi so stredným alebo vysokým rizikom kolorektálneho karcinómu sa vo veku 50 rokov až u tretiny, a vo veku 70 rokov až u polovice objavujú adenómové polypy, ktoré môžu prerásť do rakoviny. Medzi najviac ohrozené skupiny patria:

príbuzní ľudí, ktorým zistili kolorektálny karcinóm
Mnohí pacienti majú príbuzných, ktorí trpia alebo trpeli rovnakou diagnózou. Preto by s pravidelným testovaním na okultné krvácanie mali začať už od 40. roku života, vždy raz ročne. Stačí kontrola u praktického lekára, ak sa však objavia akékoľvek ťažkosti s trávením či vyprázdňovaním, mali by čo najskôr podstúpiť vyšetrenie u  gastroenterológa. Veľké riziko majú ľudia s vrodenou familiárnou adenómovou polypózou.

ženy, ktoré mali / majú rakovinu prsníka, vaječníka alebo maternice
Preventívne vyšetrenia na okultné krvácanie by mali podstúpiť raz ročne bez ohľadu na vek (pokiaľ nemajú tráviace ťažkosti)

ľudia s inými (nezhubnými) ochoreniami hrubého čreva
zápalové ochorenia ako Crohnova choroba, idiopatická hemoragická proktokolitída, chronická ulcerózna kolitída (Colitis ulcerosa). Crohnova choroba zvyšuje riziko ochorenia na rakovinu čreva 7-20 krát, pri ulceróznej kolitíde je toto riziko ešte vyššie. Po 25 rokoch dostane 40 % pacientov trpiacich ulceróznou kolitídou rakovinu čreva.

diabetici
Pacienti s cukrovkou majú o 30 až 40 % vyššie riziko kolorektálneho karcinómu, ako zdraví ľudia.

ľudia starší ako 50 rokov
Riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka rastie najmä po päťdesiatke, i keď niekedy choroba napadne aj mladých ľudí. Vek sa považuje za nízkorizikový faktor, no určuje, kedy treba začať s pravidelnými prehliadkami. Všetci bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú zdravotné problémy, by mali po 50. roku absolvovať vždy raz za dva roky test na okultné krvácanie (ak nepatria do niektorej z vysokorizikových skupín).

fajčiari a obézni ľudia
Klinické štúdie potvrdili, že obezita má priamy vzťah k rakovine hrubého čreva a konečníka.

Súvisiace črevné ochorenia

Až 80 % prípadov kolorektálneho karcinómu vzniká z adenómu – nezhubného nádoru, ktorý sa v čreve objavuje ako žľazový polyp a vyzerá ako výčnelok na sliznici čreva. Príčinou je nadmerné delenie sliznicových buniek. Niekedy začne polyp rásť a jeho bunky zmenia štruktúru, tvar a funkciu. Adenóm je predrakovinovým stavom a zmeny, ktoré sa v ňom postupne odohrávajú, môžu skončiť až vznikom zhubného nádoru. Táto premena môže trvať aj niekoľko rokov. Nádorové bunky sa potom môžu rozširovať do okolitých tkanív, poškodzovať ich a môžu sa z nádoru uvoľniť a dostať sa do krvného obehu či lymfatického systému. Tak sa nádor rozšíri aj do vzdialených častí tela a vytvára druhotné nádorové ložiská – metastázy.

Polypy nemusia spočiatku spôsobovať žiadne problémy. Riziko však astronomicky stúpa, keď začnú krvácať. Pravdepodobnosť, že sa zvrhnú do zhubného ochorenia, sa dá posúdiť na základe veľkosti polypu, jeho histologickej štruktúry a stupňa dysplázie (nízka, stredná alebo ťažká). Pravdaže, nie každý adenómový polyp musí nutne prerásť do onkologického ochorenia. Endoskopická polypektómia ich však dokáže jednoducho odstrániť a tým znižuje výskyt rakoviny kolorekta u ľudí, ktorí nimi trpia.

Príznaky

Príznaky rakoviny hrubého čreva a konečníka často nebývajú výrazné ani trvalé, niekedy sú prerušované, striedavé a zdanlivo bezvýznamné. Človek ich často úplne prehliadne alebo ich dáva do súvislosti s inými vplyvmi – zlou stravou, stresom, či hemoroidmi. Všímajte si bežné fungovanie svojho tráviaceho systému, aby ste si čo najskôr všimli prípadné zmeny.

Príznaky závisia od veľkosti nádoru a jeho umiestnenia v hrubom čreve. Medzi najčastejšie patria:
zmena pravidelnosti stolice
hnačka alebo zápcha
bolesti brucha
veľmi tmavé zafarbenie stolice
prítomnosť krvi v stolici,
nebolestivé krvácanie z konečníka, svrbenie, podráždenie a opuch
pocit, že črevo sa úplne nevyprázdňuje
stolica odchádza v úzkom prúžku
tráviace problémy (nadúvanie, pocit plnosti, kŕče)
časté, bolestivé uvoľňovanie vetrov
anémia, celková slabosť, únava
neúmyselná strata hmotnosti, nechuť do jedla
Ak sa objaví niektorý alebo viaceré z týchto príznakov, nezávisle od množstva či frekvencie, človeka musí vyšetriť odborník, ktorý stanoví presnú diagnózu.

Familiárne podmienený KRCa

Asi  20 % prípadov kolorektálneho karcinómu tvorí nádor spojený s vrodeným - rodinným rizikom a prejavuje sa zvyčajne u ľudí mladších ako 50 rokov. Existujú rodiny, kde sa kolorektálny karcinóm vyskytuje častejšie ako v bežnej populácii. Pokrvní príbuzní človeka, u ktorého bol diagnostikovaný kolorektálny karcinóm alebo črevné polypy, sú ohrození jednoznačne vyšším rizikom ochorenia na kolorektálny karcinóm  než zvyšok populácie. Riziko tohto typu rakoviny sa pritom dá priam drasticky znížiť prevenciou zameranou práve na tento typ nádoru.

Typy rodinne podmieneného KRCa

Existujú dve familiárne podmienené ochorenia na kolorektálny karcinóm, ktoré ohrozujú generáciu mladšiu ako 50 rokov:

1. Dedične podmienený kolorektálny karcinóm (5 %) - ide o dedičné zmeny alebo mutácie na konkrétnom géne, ktoré je možné identifikovať. Tieto mutácie sa dedia z generácie na generáciu a riziko, že nositeľ takto zmutovaného génu ochorie na KRCa, je veľmi vysoké.

2. Familiárne podmienený kolorektálny karcinóm (15 %) – zatiaľ nevieme, prečo sa častejšie vyskytuje v niektorých rodinách. Je možné, že dochádza k zmenám na viacerých génoch, ktoré zatiaľ lekári neidentifikovali, možný je aj vplyv životného štýlu v rodinách, ktorý napomáha vzniku ochorenia. Riziko ochorenia je v rodine s familiárnym KRCa u prvostupňových príbuzných (deti, súrodenci, rodičia) vyššie oproti bežnej populácii.

U ľudí s rodinnou záťažou kolorektálneho karcinómu je mimoriadne dôležité začať so skríningom oveľa skôr, než u ľudí bez zvýšeného rizika. Ak sa kolorektálny karcinóm vyskytuje len u jedného člena rodiny, jeho prvostupňoví príbuzní (deti, súrodenci, rodičia) majú 2-4krát vyššie riziko ochorenia na kolorektálny karcinóm, než u populácie s bežným rizikom. Preto sa príbuzným pacientov odporúča podstúpiť svoj prvý skríning KRCa už vo veku 40, maximálne 45 rokov.

Ak sa však v rodine vyskytuje kolorektálny karcinóm u viacerých príbuzných, pravdepodobne ide o dedičné, vysoko rizikové formy ochorenia a je dôležité, aby všetci prvostupňoví príbuzní podstúpili svoju prvú skríningovú kolonoskopiu už vo veku 25 rokov.

Sekundárna prevencia

Každý človek by mal vo svojom záujme pravidelne absolvovať systém preventívnych prehliadok hradených poisťovňou, a to aj keď nemá žiadne príznaky. Práve kolorektálny karcinóm sa totiž vyvíja bez príznakov aj celé roky. Preventívne prehliadky sa v krajinách, kde sa uplatňujú  celoplošne a kontinuálne už viac rokov, potvrdili ako správna a účinná cesta k zníženiu úmrtnosti na KRCa.

Medzi preventívne vyšetrenia, na ktoré má každý nárok v rámci zdravotného poistenia, patria:

Testy na okultné (skryté) krvácanie do stolice pravidelne od 50 rokov - každý človek starší ako 50 rokov má raz za dva roky tento test hradený poisťovňou, poskytne mu ho praktický lekár.

Preventívna kolonoskopia raz za  10 rokov vo veku nad 50 rokov - nahrádza pravidelné testovanie na skryté krvácanie u ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky a záleží im na ich zdraví. Netreba udávať žiadne ťažkosti, poisťovňa ju hradí každému občanovi od 50 rokov.

Systém preventívnych vyšetrení u gastroenterológa u mladých ľudí, ktorí majú preukázané riziko rodinne podmieneného KRCa – lekár môže odporučiť testy a vyšetrenia už v mladšom veku, v niektorých prípadoch by sa s prevenciou malo začať už od 25. rokov života. Týmto rizikovým pacientom hradí všetky odporúčané vyšetrenia poisťovňa bez ohľadu na vek.

Je dôležité, aby ľudia vedeli o svojom individuálnom riziku a o tom, že ak patria do rizikovej skupiny, mali by začať so systémom preventívnych prehliadok omnoho včaššie.

Diagnostika

Včasné odhalenie rakoviny hrubého čreva a konečníka výrazne zlepšuje možnosti a účinnosť liečby. Existuje niekoľko vyšetrení, ktoré umožňujú diagnostikovať ochorenie ešte v čase, keď je pacient bez príznakov. Odhaliť sa dá dokonca už prednádorový stav – adenóm vo forme polypu, ktorý je možné odstrániť a zabrániť tak jeho premene na rakovinu.

Test na okultné (skryté) krvácanie v stolici

Tento jednoduchý, úplne bezbolestný test môže doslova zachrániť život, lebo umožňuje odhaliť rakovinu ešte skôr, ako skutočne prepukne. Má význam pre ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia. Dokáže odhaliť tzv. okultné – skryté, voľným okom neviditeľné – krvácanie do stolice. Vyšetruje sa z troch po sebe nasledujúcich stolíc. Ľudia starší ako 50 rokov by si ho mali urobiť aspoň raz za dva roky, a to aj pokiaľ nemajú žiadne iné problémy. O teste by vás mal informovať váš praktický lekár, ktorý v prípade pozitívneho výsledku odporučí aj odborné vyšetrenie. Test dokáže odhaliť začínajúcu rakovinu v čase, kedy nemáte žiadne problémy, kvôli ktorým by ste inak išli za lekárom. Získate ho u praktického lekára a je ho možné použiť aj doma. Tvoria ho papierové stierky, ktorými človek nanesie malé vzorky stolice na vymedzené políčka na špeciálnych testovacích papieroch a vloží ich do obálky. Tú treba odniesť praktickému lekárovi, ktorý test vyhodnotí. Ak je vyšetrenie pozitívne, neznamená to, že má človek rakovinu, ale poukazuje na možný problém, ktorý treba prešetriť. Krvácanie môže byť aj príznakom hemoroidov či polypov. Pozitívny výsledok znamená len to, že vás lekár pošle na ďalšie vyšetrenia k odbornému lekárovi – gastroenterológovi. Pokiaľ je test negatívny, môže byť pacient úplne pokojný nasledujúce dva roky. Potom treba test zopakovať.

V dňoch, keď test podstúpite, by ste mali zo stravy vylúčiť tie zložky, ktoré by ho mohli ovplyvniť a výsledok by bol falošne pozitívny alebo falošne negatívny. Je zakázané jesť krvavničky a podobné „krvavé“ špeciality, zverinu, tmavé mäso, listovú zeleninu (vrátane karfiolu a brokolice), reďkovky a chren. Nejdzte ani väčší počet tabliet s vitamínom C (viac ako 1 g denne). V čase testu je vhodné jesť inú zeleninu, strukoviny a tmavé pečivo.

Vyšetrenie konečníka prstom

Vyšetrenie konečníka patrí medzi základné vyšetrovacie postupy. Lekár môže vďaka nemu odhaliť rôzne ochorenia koncovej časti hrubého čreva a konečníka. Pri vyšetrení prstom vyšetrí príslušnú oblasť. Tieto miesta sú pred zrakom lekára väčšinou ukryté, preto je vyšetrenie konečníka nepostrádateľným pomocníkom. Používa sa pri ňom znecitlivejúca masť a aj keď nie je príjemné, nebolí. Je jednoduché a trvá len chvíľu. Lekár pri ňom môže odhaliť hemoroidy, nádory, zápal či krvácanie.

Kolonoskopia

Vyšetrenie sliznice a vnútorných častí hrubého čreva lekár vykonáva pomocou endoskopického prístroja – kolonoskopu. Tenká hadička je ohybná a na konci má zabudované svetlo. Okrem pohľadu do vnútra čreva umožňuje aj odber vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie. To dokáže definitívne odhaliť, či je nález zhubný, presne stanoviť typ nádoru a jeho rozsah. Odbery vzoriek črevného tkaniva sú bezbolestné. Výhodou kolonoskopie je aj to, že pri vyšetrení je možné zároveň odstrániť aj niektoré resp. všetky polypy a tiež ich histologicky vyšetriť.
Hlavnou výhodou kolonoskopie oproti iným vyšetreniam je vyššia citlivosť. Senzitivita kolonoskopie je pri diagnostike kolorektálneho karcinómu až 95 %, kým napríklad rtg vyšetrenie je citlivé len na 83 %.

RTG

Pri röntgenovom vyšetrení hrubého čreva sa doňho najprv vo forme nálevu dopraví kontrastná látka s obsahom bárya. Lekár dokáže na RTG snímkach odhaliť zmeny v čreve ako je nádor alebo iná abnormalita.

Magnetická rezonancia

Vyšetrenie, ktoré využíva silné magnetické a rádiové vlny. Lekári ho zväčša robia až vtedy, keď sa diagnóza kolorektálneho karcinómu potvrdí iným vyšetrením.

Liečba kolorektálneho karcinómu

Liečba závisí od umiestnenia nádoru, jeho veľkosti, prítomnosti metastáz, celkového stavu pacienta, veku a ďalších faktorov.

Chirurgická liečba

Najbežnejším riešením kolorektálneho karcinómu je chirurgický zákrok. V niektorých prípadoch je jedinou liečebnou metódou. Druh operácie závisí od veľkosti a umiestnenia nádoru. Môže to byť buď radikálny zákrok (má liečebný charakter, tzn. úplné odstránenie nádoru) alebo paliatívny zákrok (zmierňujúci bolesť a príznaky). Často sa vykoná kolektómia – chirurgicky sa odstráni časť hrubého čreva alebo konečníka postihnutá rakovinou, spolu s malým množstvom okolitého zdravého tkaniva.

U polovice pacientov operovaných v skorom štádiu ochorenia dôjde k vývoju vzdialených metastáz. Najčastejšie postihnutými orgánmi sú pečeň a pľúca. U pacientov s metastázami robíme radikálnu resekciu (úplné odstránenie) metastatického ložiska v pečeni alebo pľúcach. Druh operácie sa riadi podľa umiestnenia a rozsahu nádoru.

Chemoterapia

Používa sa vtedy, ak chirurgický zákrok na vyliečenie nestačí. Ničí nádorové bunky, bráni im deliť sa a rozmnožovať. Ak je choroba v pokročilom štádiu a telo už musí zápasiť aj s metastázami, chemoterapia pomáha zabrániť ďalšiemu šíreniu nádorových buniek v organizme alebo spomaliť priebeh choroby. Lekári predpisujú chemoterapiu samostatne, ale aj ako súčasť liečby spolu s iným prípravkom. Doplnková – adjuvantná chemoterapia sa používa po operačnom zákroku, aby sa zničili prípadné „zabudnuté“ nádorové bunky a zabránilo sa prepuknutiu ochorenia v iných častiach organizmu.

Ak sa nádor nedá celkom odstrániť, chemoterapia sa používa na zmiernenie príznakov ochorenia a na obmedzenie jeho ďalšieho rastu.

Chemoterapia sa užíva v cykloch, medzi ktorými sú rôzne dlhé obdobia na zotavenie. Je to systémová liečba, lebo účinná látka vstupuje do krvného obehu a šíri sa do všetkých častí tela. Liečbu je zväčša možné užívať ambulantne, niekedy je však nutný krátky pobyt v nemocnici. Všetko závisí od druhu liečiva, spôsobu užívania a celkového stavu pacienta.

Chemoterapia sa používa vo forme infúzií, intravenóznych (vnútrožilových) injekcií alebo vo forme tabliet.

Rádioterapia

Rádioterapia využíva na ožiarenie nádorových buniek lúče s vysokou energiou, ktoré ich poškodzujú a zabraňujú ďalšiemu rastu. Liečba je lokálna, ovplyvňuje len nádorové ložisko, nie celý organizmus. Ak je nádor priveľký, môže sa rádioterapia použiť pred operáciou na jeho zmenšenie, aby ho mohli lekári jednoduchšie odstrániť. Rovnako môže mať význam po operácií, aby zničila prípadné „zabudnuté“ nádorové bunky. Používa sa len pri rakovine konečníka, nie hrubého čreva. Úspech rádioterapie závisí od veľkosti nádoru a jeho citlivosti na žiarenie.

Cielená terapia – monoklonálne protilátky

Dokážu sa špecificky naviazať na rakovinovú bunku. Potom ju zničia a/alebo naštartujú imunitný systém, aby proti zhubným bunkám cielene bojoval. Monoklonálne protilátky sa zvyčajne užívajú v kombinácii s chemoterapiou. Výrazne zlepšujú liečbu a dávajú pacientom väčšiu šancu na prežitie. Na Slovensku sú v súčasnosti dostupné 3 monoklonálne protilátky, ktoré sa používajú v liečbe kolorektálneho karcinómu: bevacizumab, cetuximab a panitumumab.

materiál poskytla OZ europacolon
 

Viac o súvislostiach medzi výživou a prevenciou či liečbou rakoviny nájdete v tejto knihe:

Peter Minárik a Daniela Mináriková

Rakovina a výživa: mýty a fakty 1, 2

Kontakt, 192 s.

Knihy Rakovina a výživa: mýty a fakty 1, 2 si môžete objednať na 0908 069 388 alebo Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., každá stojí 10,00 eur, pošleme vám ich poštou na dobierku, poštovné neplatíte.

 

Posledná úprava 13.10.2021

Nájdete nás na FB