Kto chce v novom roku schudnúť?

Napísala 

Tip pre tých, ktorí si po prvé, dali jedno z najčastejších novoročných predsavzatí, po druhé, absolvovali už všetky existujúce diéty, a po tretie, keďže klikli na tento titulok, zrejme nie sú spokojní s výsledkom. Nová diéta dostala názov 5 : 2, zapamätajte si ten pomer, dáva nádej, že tentokrát schudnete (schudneme?) bez nervozity a bez strýka jo-ja na záver. Spoluautormi sú lekár a novinárka, ktorí nový spôsob uvažovania o stravovaní podložili vedeckými výskumami a aby ho podporili definitívne, obaja touto metódou schudli.

Michael Mosley a Mimi Spencerová
NOVÁ DIÉTA 5 : 2
Príroda, 210 s.
„Toto nie je iba ďalší módny výstrelok. Systém 5 : 2 prináša zásadne iný spôsob uvažovania o stravovaní a životnom štýle, ktorý môže zlepšiť vaše zdravie a pomôže vám jednoducho a efektívne schudnúť bez nervozity a potreby odopierať si jedlo,“ tvrdia hneď na obálke tejto knihy jej autori MUDr. Michael Mosley, televízny producent viacerých úspešných dokumentov a seriálov BBC o ľudskom zdraví, a novinárka Mimi Spencerová. Presvedčivo hlásajú, že ten, kto sa pravidelne postí a to dva dni zo siedmich, pomerne rýchle sa zbaví nadbytočných kilogramov a zlepší si aj výsledky krvných testov. Oporu pre toto tvrdenie našli v prácach tých vedcov, ktorí skúmajú možnosti, ako predĺžiť ľudský život, a ktorí za jednu z účinných techník považujú občasný pôst. Pôst v tomto ponímaní teda neznamená zrieknutie sa akéhokoľvek jedla na dlhšie či kratšie obdobie, ale obmedzenie len istých druhov jedál a to na krátke obdobie jedného dňa. Základom pre túto knihu sa stal Mosleyho film Jedzte, postite a žite dlhšie, ktorý mal v televízii premiéru v apríli 2013. Oslovil doslova milióny divákov, ktorí si nekomplikovaný systém striedania „normálnych“ a pôstnych dní s nadšením vyskúšali a čoskoro začali hlásiť úbytky hmotnosti.

Mimi Spencerová je typická life-stylová novinárka, úspešná v tom, čo robí, keďže už dvadsať rokov píše pre rôzne anglické médiá o móde, kráse, jedle a životospráve. Napísala knihu 101 vecí, ktoré by ste mali urobiť skôr ako začnete s diétou. Kniha o novej diéte 5 : 2, ktorú napísala spolu s doktorom Mosleym, práve dobýva celý svet, veď všade žijú ľudia, ktorí chcú byť štíhlejší a zdravší.

Mimi Spencerová a Sarah Schenkerová
NOVÁ DIÉTA 5 : 2
Kniha receptov
Príroda, 223 s.

Prvá kniha o populárnej pôstnej diéte obsahuje recepty a návrh jedálnička na jeden mesiac stravovania systémom 5 „normálnych“ dní a 2 pôstnych s obmedzením stravy na štvrtinu bežného príjmu, teda asi 500 kalórií pre ženy a 600 kalórií pre mužov. Mimi Spencerová prizvala ako spoluautorku výživovú poradkyňu Sarah Schenkerovú, ktorá radí aj futbalistom Chelsea. Pripravili spoločne 150 nízkokalorických receptov, väčšina z nich je vhodná i pre ľudí s intoleranciou na mlieko či obilniny. Je zaujímavé, že po niekoľkých týždňoch dodržiavania tohto stravovacieho systému si ľudia zrazu uvedomia, že sa im zmenili chute a že sa ich telo začína samé dožadovať zdravších vecí aj počas piatich dní, keď sa nemusí obmedzovať.  

Ukážky z knihy NOVÁ DIÉTA 5 : 2

V uplynulých desaťročiach módne trendy v stravovaní prichádzali a odchádzali, no bežné lekárske odporúčania týkajúce sa zdravého životného štýlu zostávali rovnaké: jedzte potraviny s nízkym obsahom tuku, cvičte viac a nevynechajte žiadne jedlo. V tom istom období však prudko vzrástla miera obezity na celom svete.

Pôsť nie je nič nové. Naše telo je na postenie nastavené. Vyvíjali sme sa v dobách, keď jedla nebolo veľa a my ľudia sme výsledkom dlhého vývoja v tisícročiach, v ktorých sa striedali hody a hlad. Dôvodom, prečo tak dobre reagujeme na prerušovaný pôst, môže byť fakt, že oproti dnešnej potrebe prijímania troch či piatich jedál za deň oveľa vernejšie odráža prostredie, v ktorom sa formoval moderný človek.

Pôst je pre mnohých záležitosťou viery. Kresťanské pôsty, židovský Jom Kippur a islamský ramadán sú najznámejšími príkladmi. Podľa svätého Nikolaja zo Ziče „obžerstvo robí človeka pochmúrnym a ustráchaným, ale pôst mu dodáva radosť a odvahu“. Aj budhistickí mnísi sa postia každý mesiac v deň novu i splnu.

Zatiaľ čo my sme zriedkakedy hladní. Napriek tomu sme nespokojní. So svojou hmotnosťou, s telom, so zdravím.

M. Spencerová: „Bola som cynická duša, ktorá sa dvadsať rokov venovala skúmania trikov trhu s diétami. Skúšala som ich sama, ukážte mi štyridsiatničku, ktorá nie. Ubudlo mi z hmotnosti, potom mi o pár týždňov ubudlo z presvedčenia, a potom sa všetko vrátilo tam, kde som bola na začiatku. Diéty, ktoré som skúšala, boli príliš náročné na dodržiavanie, príliš komplikované na realizáciu, príliš jednostranné. Vyciciavali z človeka šťavu a zanechávali len zvyšky síl. Neexistovalo nič prijateľné, čo by som mohla zakomponovať do svojho života ako matka, pracujúca žena a manželka. Celé roky som tvrdila, že diéty sú „čertov výmysel“. No z tejto diéty som mala iný pocit. Vedecké dôkazy boli rozsiahle a presvedčivé, bola jej naklonená aj lekárska obec a účinky, ktoré sa prejavili na Michaelovi, boli naozaj pôsobivé, až prekvapivé.“

Naši predkovia nejedli pravidelne päťkrát denne. Najprv museli niečo zabiť, potom sa napchávali, potom sa povaľovali a niekedy museli vydržať dlhé obdobie bez toho, aby mali niečo do úst. Naše telá a naše gény sa formovali v prostredí nedostatku, ktoré občas prerušovala masívna hostina.

Dnes prevláda názor, že „správne“ je jedenie malých a častých porcií. Že tak menej vyhladneme a neuchýlime sa k hltaniu rýchlych nezdravých jedál s vysokým obsahom tuku. Tento argument uznávam, dokonca boli vykonané štúdie, ktoré dokazujú, že pravidelné požívanie malých porcií má pozitívne zdravotné účinky, ak vás to nedovedie k tomu, že budete jesť viac. Bohužiaľ, v reálnom živote sa presne toto stáva. Kedykoľvek si čosi zajeme, neznamená to, že budeme jesť menej na obed alebo večeru. Naopak, povzbudí to našu chuť do jedla.

Doktor Valter Longo, riaditeľ Inštitútu pre dlhovekosť pri Univerzite Južná Kalifornia sa vo svojom výskume zaoberá príčinami starnutia a znižovaním rizika vzniku chorôb ako rakovina či cukrovka. Valter nielenže mnoho rokov skúma účinky prerušovaného pôstu, on ho aj oduševnene dodržiava. Hlavným dôvodom jeho oduševnenia pre pôst je fakt, že v jeho vlastnom i v iných výskumoch sa preukázalo množstvo merateľných pozitívnych vplyvov pôstu na zdravie človeka. Ak človek vytrvá bez jedla, hoci len na kratší čas, aktivuje v tele tzv. opravné gény, ktoré majú na zdravie dlhodobo priaznivý vplyv: „Už existujú dôkazy o tom, že krátkodobé pravidelné postenie sa môže stimulovať dlhodobé zmeny, ktoré podporujú boj proti starnutiu a chorobám. Vezmite človeka, naordinujte mu 24-hodinový pôst a dosiahnete prevrat. Aj keby ste mu podali kokteil veľmi silných liekov, ani zďaleka sa nepriblížite k tomu, čo dokáže spôsobiť pôst.“

Vedci zistili najskôr na potkanoch, že čím viac sa postia, tým dlhšie žijú. Valter skúma pôst na myšiach, ktoré sú geneticky vyšľachtené tak, aby ich telá nereagovali na hormón IGF-1. Vysoké hladiny tohto hormónu súvisia  s viacerými druhmi rakoviny. A práve pôst pomáha v tele redukovať množstvo IGF-1. Valtrove myši držia rekord v predĺžení dĺžky života medzi cicavcami, dožívajú sa dvojnásobku veku bežných myší. Keby boli ľuďmi, dožívali by sa 170 rokov. Navyše ostávajú zdravé po väčšinu svojho dlhého života. Nie sú náchylné ani na cukrovku, ani na rakovinu, väčšinou umierajú prirodzenou smrťou.  

Jednou z najskúmanejších foriem krátkodobého postenia sa je obdenný pôst. Ako napovedá jeho názov, jete alebo nejete každý druhý deň. Tento pôst skúma na ľuďoch doktorka Krista Varadyová z Illinoiskej univerzity v Chicagu. Má neočakávané účinky: dobrovoľníci na vysokotučnej strave chudnú viac ako tí, ktorí môžu v nepôstnych dňoch jesť len nízkotučnú stravu. Krista hovorí, že lekári už celé desaťročia nabádajú ľudí k zdravému životnému štýlu a napriek tomu pomerne málo z nás žije zdravo. Odborníci na výživu by podľa nej mali vziať do úvahy, čo ľudia robia, a nie to, čo od nich chceme, aby robili.

Doktorka Michelle Harvieová z Centra prevencie rakoviny prsníka v anglickom Manchestri skúma na dobrovoľníčkach účinky dvojdenného pôstu. Jej výskum preukázal, že príjem nižšieho množstva kalórií dva dni v týždni, ktoré nenasledujú po sebe, prospieva rovnako, a možno aj viac, než bežná diéta s obmedzením kalórií (www.genesisuk.org). Doktorka Harvieová tvrdí, že z hľadiska prevencie rakoviny je výhoda prerušovaného pôstu oproti bežnému chudnutiu v tom, že znižuje množstvo cukru, ktorý sa dostáva k bunkám prsníka. Z krátkodobých (minimálne dvanásťhodinových) období abstinencie od jedla profituje aj mozog, srdce, krvný obraz, znižuje sa riziko vzniku cukrovky a rakoviny.

V jednej belgickej štúdii požiadali mužov, aby jedli vysokotučnú stravu a cvičili nalačno pred raňajkami. Títo muži pribrali menej než druhá skupina mužov na rovnakej strave, ktorí cvičili po raňajkách. Táto štúdia potvrdzuje, že ak sa najete po vyhladnutí, telo použije ako palivo viac tuku.

Michael: „Môj pôstny deň má už zabehnutú rutinu. Začínam ho raňajkami bohatými na bielkoviny. Zvyčajne je to praženica alebo tvaroh. Počas dňa vypijem niekoľko šálok čaju a čiernej kávy, pracujem a do neskorého popoludnia zriedkakedy cítim hlad. Ak príde, odignorujem ho, alebo idem na krátku prechádzku, kým pominie. Večer si dám kúsok ryby a kopu zeleniny pripravenej v pare. Keďže som od raňajok nejedol, mimoriadne mi chutí. Nikdy nemám problém so zaspávaním a väčšinou sa na druhé ráno zobúdzam s normálnym hladom, nie väčším ako zvyčajne.“

Knihu Nová diéta objednávajte tu:

 

 

Posledná úprava 10.06.2021

Nájdete nás na FB