Zrelý vek je často vekom bilancovania. Človek sa pýta: kto vlastne som, ako to žijem, som spokojný s tým, čo som dosiahol? S čím najčastejšie prichádzajú za koučom klienti, ktorí prechádzajú krízou stredného veku? Sú témy päťdesiatnika iné, ako témy dvadsiatnika či tridsiatnika?

Často hovoríme, že žijeme v strese, že toto je mimoriadne náročná doba, ktorá na nás kladie vysoké nároky – ale nakoniec vysvitne, že najhoršie je to, čo na seba kladieme sami. Že to ja som ten či tá, kto si nevie určiť správne priority, kto si zle organizuje život, kto si nenájde čas na rodinu a seba a kto si toho priveľa naložil. Človek je najväčším stresorom samého seba. - Veronika Lukáčová, Heuristic Management

MUDr. Péter Hunčík, psychiater, spisovateľ, komunikačný tréner, hosťujúci profesor na Carleton University v kanadskej Ottawe a Wesley University v Budapešti, poznámky z besedy v Zichyho paláci v Bratislave: – Každý z nás, keď ide do hĺbok, objaví svoju základnú motiváciu, skutočný dôvod, prečo robí to, čo robí.

Mami, tvoj príbeh dojíma moje priateľky, hovorí mi dcéra, dávaš im nádej, že toho pravého môžu stretnúť v každom veku.
Mala som 59 rokov, keď som sa znovu vydala. Nikdy predtým som nestretla muža, ktorý by bol taká fascinujúca osobnosť, žil taký neobyčajný život, bol taký inteligentný a kultúrne rozhľadený, a áno, aj pohľadný. Keď ráno vyjde z kúpeľne, voňavý a vitálny, vyzerá ako malý boh.

Staršieho muža, ktorý vchádza do miestnosti, podopierajú dvaja asistenti. Muž ich oporu potrebuje – celý sa trasie, jeho nohy, ruky, hlavu majú v moci nekoordinované zášklby svalov. Sprievodcovia ho opatrne posadia na stoličku, pacient stlačí ovládač a zrazu vidíme iný obraz: tras ustal, muž berie do rúk šálku s čajom, bez vyliatia ho vypije. A potom začne rozprávať, ako veľmi mu život zmenil neurostimulátor a elektródy implantované priamo do mozgu.

Osteoporózu si spájame s obrazom zhrbenej starenky. Podľa výsledkov meraní denzitometrom sa dá odhadnúť, že hustotu kostí nemá v poriadku až 350 000 ľudí na Slovensku. Len tretina o svojom zdravotnom probléme vie a aj z týchto ľudí sa len osemnásť percent lieči. Čo teda treba robiť, aby sme sa vyhli rizikám zlomenín a iným negatívnym následkom nedostatku minerálov v kostiach?

Prežil som všeličo, bol som hore aj dole, na samom dne. Teraz už viem, že v živote je možné všetko, že medzi nebom a zemou existujú isté veci, a podľa toho sa správam. Nerád používam slovo pokora, lebo len ten, kto prežil podobný príbeh, by ma pochopil.

Päť rokov mi trvalo rozhodovanie, či sa chcem – naozaj! – presťahovať z hlavného mesta na dedinu, z bytu do domu so záhradou. Až som sa jedného dňa rozhodla definitívne a päťdesiatku som oslávila už tam, v dome, v ktorom kúrim drevom a sama ručne vykášam trávu. A to ja, mestské dieťa, kaviarenský typ.