Keď sa rozplynú ilúzie hazardného hráča

Napísala 

MUDr. Jozef BENKOVIČ, primár Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore, je autorom publikácie Patologické hráčstvo, v ktorej zhrnul svoje poznatky o faktoroch, ktoré z obyčajného hráča robia patologického, teda gamblera, a o metódach liečby tejto závislosti.

Prvý hrací automat postavila v roku 1895 firma Tivoli. Aj keď hazardné hry poznali už starí Egypťania, Gréci, Rimania, Peržania, Číňania… V stredoveku ani v našich končinách nebol výnimkou zemepán, ktorý prehral v kartách kaštieľ či pozemky. Po roku 1989 vypukol aj u nás boom hazardu, a to so všetkými jeho typickými znakmi – masovosťou, všeobecnou dostupnosťou, veľmi chabou kontrolovateľnosťou a nízkou či skôr žiadnou informovanosťou návštevníkov kasín a herní o tom, ako hlboko ich táto vzrušujúca hra môže strhnúť.

* Pán primár, ide naozaj o závislosť? Možno túto poruchu prirovnať k alkoholizmu alebo narkománii?

- V odbornej literatúre sa niekedy používajú termíny, ako závislosť od hry, hráčska vášeň, chorobné hráčstvo. Jedná sa o poruchu návykov a impulzov, v súčasnosti tiež nazývanú ako tzv. nelátková závislosť, ktorá má veľa spoločných charakteristík s klasickými látkovými závislosťami, ako je alkoholizmus, či drogová závislosť. Podľa najznámejšej definície je patologickým hráčom ten jedinec, v živote ktorého dominujú časté, opakované epizódy hráčstva, čo vedie k poškodeniu sociálnych, pracovných, materiálnych a rodinných hodnôt a k zadĺženiu.

* Kde je hranica medzi hrou pre radosť, možno pre príjemné vzrušenie z toho, že hráč nevie, ako hra dopadne, a medzi gamblingom, teda patologickým hráčstvom, už vlastne chorobnou diagnózou?

- Rozdiel je asi v tom, že hráč, aj ten hazardný, napriek tomu, že rád riskuje, nikdy neprehrá toľko, aby nemal na základné potreby, na stravu, byt a podobne. Má jednoducho svoju rezervu, na ktorú nesiahne. Hru má pod kontrolou, hrá, lebo má rád vzrušenie z hry, ale aj peniaze, a ak prehrá, neumára sa v nejakých hlbokých depresiách. Patologický hráč nie je schopný prestať hrať. Peniaze, ktoré vyhral, opäť použije v nasledujúcej hre. Ak prehrá, na druhý deň hrá znovu, aby peniaze získal späť. Hrou je zaujatý aj vtedy, keď nehrá, neustále plánuje nový hazard, premýšľa, ako a kde naň získať peniaze. Či už ide o Keno, Niké, hracie automaty, rulety, karty, stávky na dostihy alebo športové zápasy, na začiatku vždy stojí zvedavosť a úsilie o zisk bez práce. U človeka, ktorý má dispozície k vzniku tohto problému, však veľmi rýchlo vystúpi do popredia zážitok, ktorý hra vyvoláva. Nejde len o príjemné pocity, škála siaha od pocitov vzrušenia, napätia, nervozity až k zlosti, apatii, úzkosti, depresiám. Naši pacienti to popisujú ako ťažko kontrolovateľné intenzívne nutkanie hrať, ktoré nie sú schopní zastaviť vlastnou vôľou. Klamú blízkych ľudí, kradnú, podvádzajú, hrozí im rozpad rodiny, strata práce, zničenie kariéry, môžu mať problémy so zákonom, sú nešťastní, ale nedokážu prestať. Časté sú pokusy o samovraždu, alebo aj dokonané samovraždy. Myšlienky na samovraždu má často až polovica liečených gamblérov.

* Existuje niečo ako profil gamblera, štruktúra osobnosti, podľa ktorej by sa dalo poznať, kto má predpoklady na takýto skrat v živote?

- Aj keď neexistuje typická gamblerska osobnosť, je možné u nich ľahko rozpoznať také črty osobnosti, ako sú nezdržanlivosť, bezstarostnosť, egocentrizmus, labilita, ľahkovážnosť, nedbalosť. Oni skutočne majú zvýšenú impulzivitu, stačí nápad, a hneď reagujú, ich záujmy sú sústredené na bezprostredný úspech. Mnohí sú náladoví, emočne nezrelí, prchkí a výbušní, ťažko sa adaptujú na záťaž. Na druhej strane sú to ľudia kreatívni, tvoriví, majú radi zmenu, radi sa zoznamujú s novými možnosťami. Závislosti u nich často „preskakujú“, keď prestanú s hrou, prepadnú alkoholu alebo drogám. Známym spúšťačom gamblingu sú nekontrolované voľné finančné prostriedky, druhým nebezpečným spúšťačom je nuda. Tá je spúšťačom aj pre tvrdé drogy. Mimochodom, mnohí gambleri začínali už ako adolescenti.

* A čo počítačové hry? Netrénuje dieťa, tráviace hodiny pri počítači, také zručnosti, ktoré sa mu ako budúcemu gamblerovi zídu? Podľa čoho môžu rodičia zistiť, že už nejde len o jednoduchú hru?

- Aj počítačové videohry poskytujú vzrušenie (adrenalín) z hry, či hráča odmieňajú (uvoľňovaním dopamínu). Nebezpečné pre svoj návyk sú hlavne on line – hry, nútiace hráča byť neustále „in“, aby nepremárnil svoju šancu byť víťazom - najlepším. Najhoršie však je, že deti si pri nich zvykajú na problémový životný štýl , ktorý býva častým konfliktom medzi nimi a rodičmi. Zanedbávanie školských, či domácich povinností, zámena voľno - časových aktivít, záujmov a koníčkov za vysedávanie pri PC hrách u nich v extrémnych prípadoch končí liečbou u psychológa, či psychiatra a nezriedka aj ústavnou liečbou v našom zariadení. Žiaľ niektorí z nich hľadajú neskôr riešenie svojich konfliktov a problémov v alkohole, či drogách. Riziko vzniká aj vtedy, keď dieťaťu už nestačí sama hra, ale potrebuje aj výhru ako isté ohodnotenie svojho výkonu. Počítačové hry môžeme s určitosťou nazvať „maturitou gamblingu“. Mali sme viacerých pacientov, ktorí začínali ako vášniví hráči počítačových hier. Varovným signálom je, ak si tínedžer častejšie požičiava peniaze, ak má doma tikety alebo vstupenky do herní, ak má nevysvetliteľné dlhy alebo, naopak, nečakane veľa peňazí v hotovosti, ak sa vzdáva koníčkov, ak je extrémne unavený alebo trpí stavmi úzkosti, ak zanedbáva školu a priateľov. Je dobré, ak si rodičia takéto prejavy všímajú. Niekedy ide o maličkosti, ale už je tam náznak nevhodného smerovania. Pretože gambleri sú vynikajúci klamári, naivní príbuzní im veria, dokonca im požičiavajú peniaze a prídu na to až vtedy, keď majú vybielený dom a všetky cenné rodinné veci sú preč.
V súčasnosti, hlavne vo svete, začína byť problémový internetový gambling. Hazard cez internet poskytuje gamblérovi dostatočné súkromie a je mu 24 hodín k dispozícii. Aj keď na Slovensku ešte stále prevažuje gambling na klasických hracích automatoch, liečili sme aj v našom ústave prvých patologických hráčov z internetového gamblingu.

* Zaznamenali ste skupiny alebo profesie, ktorým hrozí vyššie riziko?

- Väčšinou ide o mladých ľudí vo veku okolo 20 – 25 rokov. My liečime len dospelých od 18 rokov, ale mali sme už aj telefonáty, či nezoberieme niekoho mladšieho. Často prichádzajú nezamestnaní, ktorí si nenašli prácu, žijú len z podpory. V televízii vidia úspešných ľudí s autami, vilami, a toto je pre nich najjednoduchší a najdostupnejší spôsob, ako dosiahnuť to isté. V zlých ekonomických podmienkach hrajú aj dôchodcovia. Mali sme tu jedného sedemdesiatročného dedka. Starí ľudia hrajú aj preto, aby zahnali pocit samoty. Po odchode do dôchodku si pripadajú zbytoční a hra im dáva aspoň nejaký pocit radosti zo života. Hoci napokon niekedy prehrajú celoživotné úspory... Čo sa týka vzdelania, ide väčšinou o absolventov učňoviek s maturitou i bez nej, potom sú to stredoškoláci. Najmenej je ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Rizikové povolania predstavujú čašníci, krupieri, majitelia reštaurácií, prípadne remeselníci, ktorí mávajú nárazovo v rukách väčší obnos peňazí. Mali sme niekoľkých podnikateľov, ktorí kvôli hraniu skrachovali. Veľa je takých hráčov, ktorí by chceli byť rýchlo a bez práce bohatí.

* Aký je pomer v počte mužov a žien, ktorí majú problémy s gamblingom?

- V Austrálii pripadá na troch gamblerov jedna žena, v USA je tento pomer 7:3. U nás ich je podstatne menej, v našom zariadení tvoria asi 5 percent.

* Čím si to vysvetľujete?

- Možno sa situácia vyvíja podobne, ako sme nedávno videli v súvislosti s alkoholizmom žien, ktorý začal narastať postupne s emancipáciou žien. Pre chlapa je motiváciou výhra, pre ženu neuspokojivý život. Ženy sú často nespokojné so svojím „šedivým“ životom, chcú z neho uniknúť. Myslím, že je to len otázka času. Čo nevidieť ich bude viac. Ženy-hráčky začínajú hrať neskôr ako muži, ale do patologického štádia sa dostávajú rýchlejšie. Hrajú s menšími finančnými čiastkami, takže prehrajú menej, ich sebadôvera pri hre však veľmi rýchlo klesá. Ženský hazard je u nás rôznorodý. Ženy hrávajú hracie automaty, ale aj stávkujú, či hrajú Bingo a Keno.

* Aký dlhý čas je potrebný na to, aby sa z občasného hrania a fantazírovania o „veľkej výhre“ hráč dostal do štádia, keď príde o rodinu, prácu, o všetky peniaze, o povesť?

- Niekedy stačí aj jediný rok. V nami sledovanej skupine boli ako patologickí hráči najčastejšie hospitalizovaní pacienti po dvoch rokoch hrania. Tretina z nich mala za sebou krádeže, sprenevery, závažné konflikty so zákonom, takže po skončení liečby putovali rovno do väzenia. Záleží od nich, či pochopia, že aj toto je dôsledok ich hrania a že keď budú v hre pokračovať, spadnú ešte nižšie. Alebo prídu za terapeutom a pokúsia sa začať nový život.

* To zrejme nebude jednoduché, vzhľadom na to, čo za sebou zanechali…

- Celý proces uzdravovania sa začína tým, že ak hráč naozaj poctivo hľadá východisko, opustí svet nereálnych fantázií a prestáva hrať. Urobí si finančnú inventúru, zostaví plán, ako splatiť dlhy, nájde si prácu, vyrieši spory s úradmi, keď treba, aj so súdmi. Postupne uhrádza škody, ktoré spôsobil, a rodina i priatelia mu opäť začínajú dôverovať. Vracia sa mu sebaúcta.
Celá terapia sa sústreďuje na motiváciu, ako si nájsť nové miesto v živote, ísť iným smerom, ako šli predtým. U mnohých to funguje, ako som povedal, sú to často tvoriví ľudia. Niektorí sú bývalí športovci, dobre sa s nimi spolupracuje. Hovorím im: Toto je niečo, čo vás položilo na kolená, tak pred tým musíte cítiť pokoru. Ak to zopakujete, bude ešte horšie a ostanete na všetky problémy úplne sami. Oni si robia katastrofické scenáre, čo najhoršie by sa mohlo stať, keby neprestali hrať, a čo by určite nechceli, aby sa stalo. A túto možnosť si dobre zapamätajte, hovorievam im.

* Aká je úloha rodiny v terapii? Pretože ak gambler položil rodinu ekonomicky na lopatky, ak ju dlhodobo vystavoval obrovskému psychickému stresu, vlastne by sme sa nemali čudovať, keby vyčerpaná manželka alebo sklamané deti nechceli o spolupráci ani počuť…

- Mnohým pacientom dala vlastne rodina ultimátum: buď sa budeš liečiť, alebo odíď. Oni si uvedomujú, že naozaj majú veľa problémov, a začínajú na tom pracovať. Ja im môžem sľúbiť, že na to nebudú sami, že im tu pomôžeme. Často sa dejú úplné zázraky. Ľudia, ktorí celé mesiace nekomunikovali s blízkymi, si premyslia, čo im chcú povedať, niekoľkokrát to prehráme, a potom vidím, ako rodina pozitívne reaguje, aké veľké zmeny nastali, ako sa rozplynie atmosféra napätia a tí, čo sa roky nevedeli porozprávať, si padnú okolo krku.
Občas sa stane, najmä pri druhej-tretej recidíve, že rodina nie je naklonená spolupráci. Vtedy musím využiť všetky svoje páky. Usilujem sa ich prehovoriť, aby to s ním ešte skúsili. Niekomu to vyjde na prvýkrát, niekomu na druhý a niekomu až na tretíkrát. A niekomu sa rodina rozpadne už na prvýkrát.
Rodinná terapia je súčasťou komplexnej liečby patologického hráča. Najbližší príbuzní liečeného gamblera majú možnosť v skupinovej psychoterapii spolu s liečeným pacientom poznať jeho najčastejšie spúšťače ku hre, dozvedieť sa o problematike cravingu (chuti ku hre) a jeho zvládaní, stanoviť si jasné pravidlá fungovania po liečbe a taktiež oboznámiť sa s problematikou kodependencie-spoluzávislosti, teda naučiť sa novým spôsobom reagovania na abstinujúceho príbuzného.

* Najhoršie stopy v detskej duši asi zanechá fakt, že otec bol schopný predať im aj strechu nad hlavou.

- Mali sme prípady, keď otec prehral aj financie patriace dospievajúcim deťom. Pacienti mi hovoria, že najhoršie vzťahy majú s dorastajúcim synom alebo dcérou, ktorí ich nedokázali pochopiť. Otec je totiž najväčší vzor a akýže to už len je vzor, keď prehrá cudzie peniaze a ešte aj klame?! Deti pre to veľmi zatrpknú. Aj to je jeden z katastrofických scenárov – odvrhnutie vlastnými deťmi. „Moje dieťa ma viac nebude chcieť poznať,“ toho sa boja najviac.

* Ako vyzerá terapia?

- Patologické hráčstvo sa dá liečiť. Urobíme podrobnú analýzu, pacienti si sami diagnostikujú spúšťače, vlastné chorobné správanie a jeho dôsledky. Učíme ich narábať s peniazmi, pretože si ich nevedia vážiť, keď ich ľahko získavali aj ľahko strácali. A keď teraz zisťujú, ako ťažko sa zarábajú, je to niečo iné. Preto robíme finančný rozpočet, aby si uvedomili, koľko potrebujú na živobytie, koľko prejedia, koľko prefajčia a najmä, koľko stojí výživa detí, nájomné, elektrina, voda…
Dôležitý je tiež plán splácania dlhov, teda podrobná analýza všetkých finančných dlhov u veriteľov (bankových, nebankových subjektov, či jednotlivcov). Vieme našim liečeným gamblerom pomôcť pri tzv. splátkových kalendároch, t. j. nižších mesačných splátkach, aby dokázali, aj keď v skromnosti, najhoršie obdobie splátok „finančne prežiť“.
Pripravujeme ich na to, ako sa majú vyrovnať s cravingom, s tou neodolateľnou túžbou po hre. Spomienky na príjemné pocity pri hazardnej hre, ale aj nepokoj, vzrušenie, podráždenie, sa môžu objaviť aj po dlhšej abstinencii, napríklad už pri pohľade na hrací automat, na blikotavé svetlo, cvengot mincí. Craving je súčasťou všetkých návykových porúch, komplikuje ich liečbu, ale dá sa prekonať. Hladinu impulzivity je možné znížiť aj liekmi. Aj keď nijaký liek nie je všeliek, nemôžeme povedať: Užiješ túto tabletku, a máš po probléme. Lieky sú nasmerované na sérotonínový systém a na stabilizáciu nálady s antiimpulzívnym efektom. Odteraz majú navždy zakázané hrať akýmkoľvek spôsobom o peniaze. Oblúkom musia obchádzať nielen kasína a herne, ale vyhýbať sa aj spoločenským hrám doma. Je to podobné ako u alkoholika, ktorý musí celý život abstinovať. Aj gambler si musí zvoliť iný spôsob života, iný štýl ako dosiaľ. Musí sa naučiť riešiť konflikty, pretože aj taká riziková situácia ako hádka s manželkou môže byť spúšťačom k recidíve a človek unikne pred rodinnými problémami opäť do herne. Pacienti nacvičujú relaxačné techniky, učia sa zvládať stres, komunikovať, presadzovať primeraným asertívnym spôsobom sami seba, trénujú odmietanie návrhov hrať, píšu si denníky a životopisy, chodia na rozcvičky, na pracovnú rehabilitáciu, artterapiu. Musia na sebe skutočne poriadne popracovať.

* Dva mesiace liečby na to všetko zrejme nestačia…

- Nestačia. Potom k nám prichádzajú na socioterapeutický klub. Som jeho odborný garant, občas im robím prednášky, ale hlavný program si tvoria sami. Debatujú o svojich problémoch, do klubu chodia aj príbuzní, pričom vznikajú nové možnosti konfrontácie názorov aj na tie najchúlostivejšie témy.
V tomto štádiu už chápu, že filozofia gamblingu o bezpracnom zisku je filozofiou lži. Všetky ilúzie o hre sa už rozplynuli, najmä ilúzia o rýchlom zbohatnutí, pretože po výhre vždy prišli prehry. Stratili aj ilúziu o zaujímavosti hry, zistili, že v skutočnosti je to jednotvárna a nezmyselná činnosť bez odmeny. Pochopili, že hrou sa nedá uniknúť pred citovými alebo pracovnými problémami. Teraz už dávajú prednosť ich riešeniu. A určite ich už opustila ilúzia o bohyni šťastia, ktorá stojí pri nich. Pochopili, že existuje niekoľkonásobne vyššia pravdepodobnosť, že človeka zasiahne blesk, ako to, že vyhrá hlavnú cenu v lotérii. Najväčšia psychologická chyba v myslení hráčov je totiž tá, že sa sústreďujú na víťazov a výhry, a nie na porazených. Preto počet hráčov stúpa úmerne s počtom automatov. Čím viac ľudia počujú cvengot peňazí, tým ochotnejšie sa zapájajú do hry. Majitelia herní a kasín s tým počítajú, preto sústreďujú viac hracích automatov na jedno miesto. Prax, že namiesto peňazí sa v kasínach hrá so žetónmi, vychádza z poznatku, že pri žetónoch hráč vlastne ani poriadne nevníma ich skutočnú finančnú hodnotu, a teda ani výšku vlastných strát. Štatistiky sú však neúprosné: návratnosť financií je najviac 65 percent, čo znamená, že ak hráč vloží do hry 1 000 korún, môže očakávať naspäť 650 korún. Tu naozaj platí: Čím viac financií do hry vložíte, tým viac stratíte.

 

Rozhovor vyšiel roku 1998 v knihe Tak už dosť! Východiská zo závislostí, Kontakt Bratislava, autorka Danica JANIAKOVÁ. MUDr. Jozef BENKOVIČ rozhovor roku 2013 aktualizoval.

Kniha je vypredaná, nechystá sa dotlač. Rozhovory, ktoré boli autorizované, sú uverejnené na tomto webe v kategórii (roz)hovory o závisloistiach.

Posledná úprava 12.04.2016

Nájdete nás na FB