Už staročínsky mudrc Lao-c´ hovoril o večnom plynutí a o prazdroji života, ktorý nerušene pramení sám zo seba. Človek má podľa neho jedinú úlohu: dovoliť tomuto zdroju, aby do neho prúdil. Na to, aby to mohol zažiť, je potrebná nesebeckosť a mlčanie: „Kto nie je schopný mlčať, vyčerpá sa.“ Alebo, ako tomu hovoríme dnes: vyhorí.

Ak sme si dosiaľ mysleli, že príčinou vyhorenia je preťaženie a vyčerpanie, tak autorka tejto knihy tvrdí iné: „Vyčerpanie je len následok, v skutočnosti vyhoríme preto, lebo v dôležitých oblastiach života nemáme zdravý vzťah ani k sebe, ani k ľuďom okolo seba. Stratili sme kontakt s tým, kým naozaj sme.“

Muž v depresii ohrozuje seba a iných tým, že žije rizikovo. Jednoducho povedané: ak je mužom mizerne, pijú alkohol, hrajú hazardné hry, berú drogy, rútia sa krajinou na rýchlom aute či motorke, alebo sa bijú. Depresia muža má teda iné príznaky, než depresia ženy.

Ako to, že nemáme veriť tvorivým ľuďom?! Má kreativita aj svoju temnú stránku? A je lepšie byť optimistom alebo pesimistom? Prečo sa vlastne zamilovaváme? Sú naozaj úspešnejší tí, ktorí idú bez zaváhania za svojím cieľom? Dá sa z profilu na facebooku, kde každý ukazuje svoje lepšie ja, odhadnúť, aký jeho uživateľ skutočne je?

Ako je to možné, že sa cítime osamelí, keď je nás tak veľa? Prečo je čoraz ťažšie nájsť v preľudnenom svete spriaznenú dušu? Celoživotné vzťahy sú zriedkavé, rodiny sa rozpadajú, jednotlivci sa cítia vykorenení... Niečo sa s nami deje? Prečo už nie sme schopní vytvárať blízke väzby? A v čom nám môže pomôcť a zároveň aj uškodiť fenomén sociálnych sietí, kde svojím spôsobom väčšina z nás nejakých tých priateľov predsa len má?

V každom životnom období riešime úlohy, ktoré k nemu patria a ktoré nám často pripadajú ako kríza. No stredný vek, to je vstup do pekla, hovorí Joseph Campbell. Vtedy si všetci priznáme, či už vedome alebo nevedome, že túžime hlavne stať sa tým, kým skutočne sme. Depresie sú signálom, že sme sa od tejto cesty, od zmyslu nášho života odchýlili.

Život je stretnutie. Slobodný človek verí v osud a verí, že osud ho potrebuje. Sebaprijatie je jedna z najťažších vecí, ktoré môžeme dosiahnuť. Vôbec si nedokážeme predstaviť, čoho všetkého je tento komplikovaný ľudský organizmus schopný. Všetci sme začali tak, že sme sa zaujímali o celý svet; je to jediný rýdzi záujem, ktorý môžeme mať. Povedali sme tu veci, ktorých pochopenie nám bude trvať celé mesiace.

„Keby tvoj Boh existoval, nemohli by milióny ľudí trpieť hladom, katastrofami, neboli by vojny, choroby, nespravodlivosť! Toto počúvam celý svoj život. Ako mám odpovedať?“ Na naliehavú otázku: načo vlastne vo svete existuje utrpenie, hľadá odpovede francúzsky kňaz a vychovávateľ delikventnej mládeže Guy Gilbert.

Fakty sú priateľské. Je to táto cesta, tá, ktorá je vo vás. Dve z kľúčových myšlienok zakladateľa humanistickej psychológie Carla C. Rogersa, ktorý založil svoje životné dielo na viere v schopnosť človeka rásť a stať sa najlepšou verziou toho, kým by mohol byť. Jedno z jeho posledných diel s názvom ZPŮSOB BYTÍ mapuje Rogersov osobný o profesionálny život v rozmedzí 60. a 80. rokov 20. storočia. 

Tomu, že človek je v svojej podstate dobrý, veril po celý život. Navzdory všetkému, čo by mohlo svedčiť o opaku, aj v posledných dňoch života hlásal Abraham H. Maslow toto: „Ľudské bytosti môžu byť úžasné na základe vlastnej ľudskej a biologickej podstaty.“

Nájdete nás na FB